Logické dôsledky vo výchove

Foto: Bigstock
Pri využívaní logických dôsledkov vo výchove je dôležité rozhodnúť sa, aký druh dôsledkov pomáha vytvárať užitočnú skúsenosť, ktorá zároveň povzbudzuje deti k zodpovednej spolupráci. / Foto: Bigstock

Logické dôsledky poskytujú dieťaťu príležitosť poučiť sa zo svojich chýb a neznižujú mu sebavedomie. Ak používame vo výchove logické dôsledky, učíme dieťa prijímať zodpovednosť za vlastné konanie.

 

Tresty často formujú  v dieťati odpor alebo ho vedú k utiahnutiu, čo má za následok nesebavedomé a zakríknuté správanie. Ak dávame tresty, zodpovednosť za správanie dieťaťa sa presúva na nás. Takýmto spôsobom dieťa neučíme rozhodovať a prijať pravidlá. Tresty používame, ak chceme zmeniť správanie dieťaťa a zamedziť nevhodnému správaniu. Časté používanie trestov má však skôr nežiaduce účinky.

 

Pri využívaní logických dôsledkov vo výchove je dôležité rozhodnúť sa, aký druh dôsledkov pomáha vytvárať užitočnú skúsenosť, ktorá zároveň povzbudzuje deti k zodpovednej spolupráci.

 

Príklad:

Daniel priniesol do školy hračkárske auto. Učiteľ si ho zavolal k sebe do kabinetu a opýtal sa ho, či ho chce nechať do konca vyučovania u neho v kabinete alebo u riaditeľa v riaditeľni. Daniel sa rozhodol nechať ho u svojho učiteľa. Je dobré hovoriť s deťmi o probléme v súkromí, ak je to možné, aby neboli zahanbené pred spolužiakmi.

Keď poskytnete deťom možnosť voľby a keď sa s nimi rozprávate v súkromí, toto nepredstavuje jediný spôsob uplatňovania  logických dôsledkov.  Pri tejto výchovnej metóde sa používa ako pomocný vzorec tzv. TRI  R a  H (z angličtiny), ktorý identifikuje kritériá, ktoré pomáhajú zabezpečiť, aby logické dôsledky prinášali riešenie a nie trest. 

 

TRI R a H

  • Súvislosť (Related)
  • Rešpekt (Respectful)
  • Rozumnosť (Reasonable)
  • Užitočnosť (Helpful)

 

SÚVISLOSŤ znamená, že dôsledok musí súvisieť so správaním dieťaťa. REŠPEKT znamená, že dôsledok nesmie zahŕňať vinu, hanbu alebo bolesť. A náprava či určitá zmena správania by mala  byť láskavo vynútená. Zahŕňa tiež úctu ku všetkým zainteresovaným. ROZUMNOSŤ znamená, že dôsledok je primeraný veku a vývinu  dieťaťa. UŽITOČNOSŤ znamená, že dôsledok povzbudí  všetkých zainteresovaných ku zmene. Ak niektorý z troch R a H chýba, nemôžeme hovoriť o využívaní logických dôsledkov.

Keď dieťa napríklad píše na stôl, je ľahké si vyvodiť, že súvisiacim dôsledkom by bolo, aby dieťa vyčistilo stôl. Ale čo sa stane, ak chýba niektorý z ďalších prvkov vzorca?

 

Ak učiteľ nerešpektuje dieťa a pridáva k  trestu napríklad ponižovanie, už nevyužíva  logické dôsledky správania. Učiteľ si môže myslieť, že používa logický dôsledok, keď povie žiačke pred celou triedou: „Mária, som prekvapený, ako si mohla urobiť takú hlúposť. Teraz vyčisti tento stôl alebo budem musieť zavolať tvojim rodičom, aby vedeli, aký som sklamaný. " V tomto prípade bol vylúčený rešpekt a učiteľ teda použil výchovnú metódu spojenú s ponižovaním. Ak učiteľ požiada žiaka, aby vyčistil každú lavicu v miestnosti, aby sa tým uistil, že žiak pochopil, že nemá v budúcnosti špiniť lavice, tiež nevyužíva logické dôsledky vo výchove. Primeranosť je tu vymenená za utrpenie žiaka. Niekedy k tomu dochádza z nesprávneho presvedčenia, že sa deti učia iba vtedy, ak trpia. Dôsledok správania by mal byť užitočný a musia to tak chápať obidve strany. Práve v takomto prípade najčastejšie dochádza k zmene správania.

 

Keď dieťa rozleje mlieko, logicky by malo nasledovať poutieranie podlahy. Nie je vhodné, ak dospelý človek povie: „Ako môžeš byť takýto nešikovný?“  Vhodný komentár k danej situácii by mal znieť takto: „Čo je teraz potrebné urobiť?" Je úžasné sledovať, ako často dieťa veľmi dobre vie, čo robiť v danej situácii a ochotne to aj urobí, keď ho o to ešte úctivo niekto požiada. Ak nevie, čo má robiť, potom je to preto, že ste ho to ešte nenaučili. V takomto prípade nemôžete od neho žiadať, aby na vzniknutú situáciu dokázalo adekvátne reagovať. Pri výchove s využitím logických dôsledkov dbajte tiež o to, aby dieťa za chybu netrpelo. Nemali by ste napríklad použiť vetu. „Aby som sa uistil, že už viac nerozleješ mlieko, preventívne vyčistíš podlahu na celom poschodí!“

 

Čo sa deje, ak dospelí pri výchove nevyužívajú vzorec TRI R a H?

Ak dospelí nepoužívajú niektorú zo zložiek vzorca TRI R a H, deti môžu pociťovať niektorý z nasledujúcich postojov:

Znepokojenie

„Toto je nespravodlivé, nemôžem dôverovať dospelým.“

 

Pomstu

 „Teraz rodičia  zvíťazili, ale nastane doba, keď sa im pomstím.“

 

Vzburu

„Ja im raz ukážem, že si môžem robiť to, čo ja chcem!“

 

Ústup vo forme zákernosti

„Nabudúce si dám väčší pozor a nenechám sa prichytiť pri čine!“

 

Zníženie sebaúcty

„Som zlý, neschopný,... človek.“

 

Rodičia a učitelia neradi pripúšťajú skutočnosť, že hlavným dôvodom, prečo chcú použiť trest, je preukázať svoju moc a zvíťaziť nad dieťaťom. Alebo sa pomstia tým, že dieťa trpí. Vedie ich k tomu podvedomie, ktoré im nahovára, že oni sú dospelí a dieťa sa musí podriadiť. Utrpenie však nie je súčasťou výchovy pomocou  logických dôsledkov.

 

Využívanie logických dôsledkov sa nedá použiť v každej výchovnej situácii

Logické dôsledky nie sú všeliekom na zvládnutie väčšiny výchovných problémov. Mnohí rodičia a učitelia sú niekedy takí nadšení z využívania logických dôsledkov, že sa snažia nájsť dôsledky pre každé zlé správanie. Ak súvisiaci logický dôsledok nie je zjavný, potom pravdepodobne nie je vhodné používať logické dôsledky v tejto situácii. Existujú aj iné metódy, ktoré môžu byť efektívnejšie. Sú to napríklad tieto:

  • usporiadanie rodinného stretnutia,
  • zameranie sa na riešenia namiesto následkov,
  • vytváranie rutín,
  • ponúkanie obmedzených možností,
  • žiadanie o pomoc,
  • zistenie dôvodu, prečo to tak bolo urobené,
  • rozhodovanie o tom, čo budete robiť namiesto toho, čo urobíte so svojím dieťaťom,
  • dôsledné sledovanie situácie,
  • objímanie,
  • iné nástroje pozitívnej disciplíny, ktoré sú vhodnejšie v danej situácii.
Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Disciplína detí
Zdieľať na facebooku