V predchádzajúcom článku sme sa zamýšľali nad tým, ktoré faktory spôsobujú rodičom pocity viny. Dôležité je tiež vedieť, že pocity viny sa vďaka správnym krokom dajú prekonať. O tom, ako to urobiť, si povieme v dnešnom článku.
Nepríjemné pocity vo väčšej či menšej miere narúšajú duševnú rovnováhu človeka. Pocit viny patrí k pocitom najneznesiteľnejším, a preto sa ľudia snažia zbaviť jeho autodeštruktívneho vplyvu. Pocit viny je druhom sociálnej emócie, úzko súvisí s pocitmi hanby zo seba samého, s ľútosťou a sebaobviňovaním a je reakciou na určité zlyhanie. Pocit viny je sprevádzaný úzkosťou, pretože je spojený s očakávaním určitých nepríjemností. Rodičovská vina je emócia a rodičia ju pociťujú z viacerých dôvodov. Je normálne cítiť sa vinný vždy, keď ste urobili niečo, čo ľutujete. Dokazuje to, že svoje deti milujete a viete si priznať aj chybu. Príliš veľa viny však škodí vášmu životu a vášmu vzťahu s vašimi deťmi. Z tohto dôvodu je dôležité začať tieto pocity riešiť. Ako môžete pocity viny prekonať?
1. Snažte sa znížiť úroveň svojho stresu
Snažte sa vyhradiť si viac času pre seba. Zo začiatku aj kvôli tomuto možno budete cítiť vinu, ale ak by ste mali takéto pocity, neustále si pripomínajte, že vďaka oddychu budete pokojnejší, sústredenejší a šťastnejší. Nikdy nezabúdajte napĺňať svoju vlastnú „emocionálnu nádrž.“ Len vtedy, keď budete vy šťastní, dokážete aj iných ľudí okolo vás urobiť šťastnejšími. Samozrejme, aj svoje deti. Existuje dôvod, prečo sa rodičom hovorí, aby si v lietadle nasadili kyslíkové masky predtým, ako pomôžu svojim deťom. Deti potrebujú vidieť rodičov, ako sa o seba starajú, aby im pomohli pochopiť, že sú súčasťou jednej rodiny, pričom všetci v nej sú rovnako dôležití. Odborníci sa jednoznačne prikláňajú k názoru, že spokojní a oddýchnutí rodičia v menšej miere cítia vinu, hnev, frustráciu...Takže, nájdite si čas pre seba a celá rodina sa bude cítiť lepšie. Vyberte si to, čo vám najviac vyhovuje. Či už je to joga, meditácia, modlitba, šport, stretnutia s priateľmi alebo čítanie dobrej knihy. Nájdite si niečo, čo vám dokáže doplniť energiu.
2. Stanovte si presný pracovný čas
Všimli ste si, že keď sa vaša pozornosť sústredí na snahu poslať e-mail do práce, keď ste už s rodinou doma, tak všetci sa vám zdajú byť hlasnejší a viac vám lezú na nervy? Práve v takejto situácii vznikajú najsilnejšie zárodky viny, lebo neviete, či máte ešte pracovať, alebo sa venovať deťom. Dostávate sa do takého stavu, že neviete, čo skôr. Vyčítate si, že ani poriadne nepracujete a ani sa poriadne nestaráte o deti.
Mozog sa nedokáže sústrediť na veľa smerov v jednej chvíli, a preto sa často ťažko sústreďujete na rodičovstvo a zároveň na prácu. Je len otázkou času, kedy to už nevydržíte a v tomto momente prichádza pocit viny. Ak nedokážete oddeliť prácu a rodinu, skúste si stanoviť jasné pravidlá v oblasti pracovného času. Najťažšie je to vtedy, keď pracujete z domu. Musíte vynaložiť určité úsilie na to, aby ste si dokázali jednotlivé veci detailne naplánovať.
3. Neustále sa zoznamujte s viacerými výchovnými štýlmi
Ak na vás útočia pocity viny, skúste sa na chvíľu zastaviť a vytvorte si priestor na preštudovanie rôznych rodičovských štýlov a foriem budovania disciplíny. Všímajte si hlavne tie, ktoré vám pripadajú spravodlivé a pre vás najvhodnejšie. V dnešnej dobe ich existujú veľmi veľa, vyberte si však len tie, ktoré rezonujú s vašimi názormi. Veľké množstvo kníh a webových stránok ponúka konkrétne príklady a spôsoby využitia v konkrétnych situáciách, takže sa môžete cítiť lepšie pripravení na výchovu a mať pod kontrolou aj svoje reakcie. Ako si máte vybrať z takého veľkého množstva rád a výchovných štýlov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii? Kim Oates zdôrazňuje, že naozaj všetko nemusíte čítať. Je potrebné odlíšiť kvalitu od nekvality a dobré je pridŕžať sa aj rád tých priateľov a príbuzných, ktorí vychovali dobré deti. Dobré rady sú tie, ktoré sa vám zdajú rozumné, na vaše deti majú pozitívny vplyv a do domácnosti prinášajú pohodu. Ak sa vám rady a výchovné štýly zdajú zvláštne, nedávajú vám zmysel, vnášajú do rodiny napätie a trápite sa kvôli nim, tieto metódy nebudú pre vás tie najsprávnejšie.
4. Ukážte svojmu dieťaťu skutočnú podporu
Hlavne pri prebiehajúcom rozvode, ale aj po rozvode, je potrebné sa zamyslieť nad tým, ako byť pre dieťa skutočnou oporou. Je bežné, že rodičia chcú byť po rozvode preferovaným rodičom, ale deti potrebujú spoľahlivosť, stabilitu a aktívny záujem obidvoch rodičov. To je to, na čom im skutočne záleží. Podporte ich v ich záujmoch a koníčkoch a nechajte ich, aby vám čo najviac o svojom živote rozprávali. Neustále sa učte prejaviť im svoju bezpodmienečnú lásku a nastavte primerané a spravodlivé očakávania a hranice. Deti rozvedených rodičov presne vedia a cítia, kedy rodičia konajú skôr z pocitu viny ako zo skutočného záujmu alebo z lásky.
5. Vyhraďte si čas s dieťaťom tak, aby ste boli spolu len vy dvaja
Dohodnite si s dieťaťom individuálnu chvíľku a plne sa na neho sústreďte. Ujasnite si aktivitu a tiež časový rámec, aby malo vaše dieťa primerané očakávania. Využite špeciálne vyhradený čas pre dieťa. Táto metóda je považovaná aj za spôsob prevencie pred zbytočnými konfliktmi a pomáha tiež udržiavať rodinnú pohodu. V rodinách, kde sa využíva táto metóda, bolo zistené, že deti sú nezávislejšie pri plnení každodenných povinností, znížila sa intenzita súrodeneckej rivality, poklesol čas strávený pri televízii a pri počítačoch, deti nechajú rodičov dokončiť svoju prácu, lebo vedia, že neskôr si pre ne urobia čas. A čo je dôležité, u rodičov miznú pocitu viny, lebo presne vedia, kedy a ako sa budú každému dieťaťu individuálne venovať.
6. Povedzte deťom úprimne, ako sa cítite
Ak je to potrebné, povedzte dieťaťu úprimne, čo vám je ľúto a ukážte mu, že ho milujete, a to vždy bez ohľadu na to, čo sa deje, najmä keď niečo nefunguje na sto percent. Každý rodič je pre svoje dieťa veľký vzor, a preto je nevyhnutné uznať svoje vlastné nedokonalosti a to, ako svoje chyby dokážete spracovať. Aj vďaka tomuto prístupu bude váš vzťah dôvernejší a úprimnejší. Svojim deťom možno často hovoríte, že ich milujete, ale najviac to potrebujú počuť, keď urobia chybu. Keď sa nabudúce rozčúlite, skúste nahlas povedať, prečo sa to stalo. Tiež im povedzte, že chvíľu potrebujete byť sami, aby ste spracovali svoje emócie. Môžete deťom tiež povedať, že sa necítite dobre a potrebujete pár minút pre seba. Ďakujte im za to, že to rešpektujú. Takto sa budete cítiť lepšie a nebudete cítiť vinu.
7. Praktizujte súcit so sebou
Ako rodičia ste odborníkmi na súcit s deťmi. Ale naučte sa odpúšťať aj sebe tak, ako odpúšťate svojim deťom. Buďte otvorení aj svojmu vlastnému rastu, keď podporujete rast svojho dieťaťa a milujte aj sami seba rovnakou bezpodmienečnou láskou ako svoje deti.
8. Uvedomte si, že všetko robíte tak, ako najlepšie viete
Robte to, čo viete a robte tak, ako to v srdci cítite. Vy najlepšie viete, čo je pre vaše dieťa najlepšie, aj keď sa mu to nepáči. Neskôr vám poďakuje, že ste to nerobili ináč, ale práve tak, ako to bolo v určitej chvíli potrebné. Nemusíte byť dokonalí rodičia, stačí, keď budete dosť dobrí rodičia. Termín dosť dobrá matka zaviedol anglický pediater Donald Winnicott. Bruno Bettelheim tento pojem rozšíril na dosť dobrý rodič. Nemusíte sa cítiť previnilo, ak nie ste absolútne dokonalí. To vlastne nie je nikto. Deti síce potrebujú pozitívnu a dôslednú výchovu, ale s občasným rodičovským zlyhaním sa deti vyrovnávajú bez problémov. Takže, nemusíte neustále cítiť vinu. Stačí si uvedomiť, že vychovávate tak, ako v určitej dobe najlepšie viete.
A čo sa stane, keď sa konečne zbavíte pocitov viny? Pocítite veľkú radosť z rodičovstva a život s deťmi začnete vnímať s väčšou ľahkosťou. Rodičovstvo sa často označuje za najťažšiu prácu na svete. Je to tiež príležitosť zažiť tú najhlbšiu lásku vo vesmíre a vystaviť sa zážitkom, ktoré vám umožnia rásť a vyvíjať sa. Psychológovia odporúčajú hlavne to, aby ste sa uvoľnili a nebrali všetko veľmi vážne. Tiež je potrebné si uvedomiť, že deti chyby robia a aj neúspechy prichádzajú. Nie vždy je všetko krásne a bezproblémové. Keď rodičia prijmú túto skutočnosť ako realitu, začnú prežívať menší stres a pocity viny. Toto nielenže robí oboch rodičov a ich deti šťastnejšími, ale deti sa tiež učia prekonávať prekážky, učia sa samostatnosti a budujú si tiež svoje sebavedomie a sebaúctu.
