Prehnaná starostlivosť rodičov môže deťom zničiť kariéru v dospelosti

Foto: Bigstock
Mnoho rodičov ospravedlňuje prehnanú starostlivosť tým, že sa len snažia ubezpečiť, aby ich dieťa bolo pripravené na život v reálnom svete. V skutočnosti takýmto prístupom dosiahnu pravý opak. / Foto: Bigstock

Každý chce, aby z jeho detí vyrástli úspešní a šťastní dospelí. Ako rodičia môžete mať veľký vplyv na svoje deti aj v oblasti dosahovania úspechu, ale mnohé rodičovské prístupy v skutočnosti brzdia ich budúci kariérny postup. Na čo si dávať pozor?

 

Mnoho rodičov ospravedlňuje prehnanú starostlivosť tým, že sa len snažia ubezpečiť, aby ich dieťa bolo pripravené na život v reálnom svete. V skutočnosti takýmto prístupom dosiahnu pravý opak. Zo svojich ratolestí vychovávajú nesamostatných dospelých. Ak rodič skutočne chce, aby jeho dieťa malo v dospelosti úspešný život, mal by si uvedomiť nasledujúcich sedem vecí.

 

1. Sťažujete sa na prácu

Keď sa neustále sťažujete na svoju prácu, navádzate svoje deti k tomu, aby si mysleli, že práca je vo svojej podstate zlá. Neustále vyjadrovanie vašej frustrácie vysiela deťom správu, že práca je nutné zlo, ktoré treba tolerovať, nie si ho užívať. Rodičia, ktorí často rozprávajú o svojom utrpení v práci, nevedomky prenášajú svoj stres na deti. Dospelí ľudia by mali hľadať adekvátne spôsoby znižovania stresu a o svojich problémoch nerozprávať neustále len svojim deťom, lebo môžu u nich spôsobiť negatívne nastavenie mysle, a to môže negatívnym spôsobom ovplyvniť vnímanie vlastnej práce v dospelosti.

 

2. Riešite za deti všetky ich problémy

Riešenie problémov je jednou z najžiadanejších zručností v živote i na pracovisku. Podľa názoru psychológov deti sa nerodia so schopnosťami riešiť problémy. Je to niečo, čo sa robí pokusom a omylom, opakovaním a buduje sa v priebehu rokov. Rodičia a učitelia môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore schopnosti riešiť problémy budovaním a pestovaním toho, čo nazývame výkonnými funkčnými schopnosťami. Je to súbor mentálnych zručností, ktoré pomáhajú dieťaťu riešiť problémy. Medzi ne patrí kontrola impulzov, organizácia, flexibilita, zameranie, plánovanie, sebauvedomenie, riadenie času a pamäť. Dôležité je, aby ste dopriali dieťaťu aj zlyhanie, aby nieslo zodpovednosť samo za seba. Napríklad v škole, pri domácich úlohách či rôznych projektoch. Doprajte mu, aby sa samo naučilo, koľko času potrebuje na prípravu do školy, ako vyriešiť konflikty a podobne. Najlepšie sa bude učiť a napredovať, ak bude pociťovať následky svojho správania. V pozitívnom aj negatívnom zmysle. Niečo sa mu podarilo? Super! V niečom úplne zlyhalo? Nevadí. Aké má z toho poučenie? Čo môže urobiť inak?  Rodičovskú rolu preberajte vo vysvetľovaní, učení a vo vlastnom príklade. Neriešte za neho veci, ktoré si dokáže vyriešiť samo. Radšej sa opýtajte, či potrebuje pomoc, neriešte problémy aktívne namiesto neho. Nezabúdajte ale, že vy vychovávate dieťa a máte za neho zodpovednosť. Ste jeho sprievodcom na ceste k dospelosti.

 

3. Vždy uprednostňujete bezpečnosť pred rizikom

Určite chcete, aby boli vaše deti v bezpečí. Pri prechádzaní cez cestu by sa mali pozrieť na obe strany a počas chôdze po meste by sa mali pozerať pod nohy. Musia vedieť, ako sa vyhnúť nebezpečenstvu. Existujú však aj iné okolnosti, pri ktorých môže byť riskovanie cenná skúsenosť. Prijatie ťažkej úlohy bez záruky úspechu buduje odolnosť a sebaúctu. Ak pomáhate deťom občas opustiť  komfortnú zónu a riskujú zlyhanie, využívate skvelý spôsob, ako ich pripraviť na súčasný svet práce, ktorý si vyžaduje neustále inovácie a proaktívne zmeny. 

 

4. Snažíte sa dieťa nasmerovať veľmi rýchlo

Detstvo predstavuje obdobie, kedy je dôležité byť zvedavý, nápaditý a skúmať množstvo rôznych aktivít. Prílišné sústredenie sa na prvú vášeň vášho dieťaťa v niečom, v čom sa od začiatku prejavuje, mu môže brániť vo vyhľadávaní iných záujmov a učení sa nových vecí. Ak mu doprajete čas na experimentovanie a skúšanie nových skúseností, pomôžete tak rozšíriť si perspektívu a identifikovať svoje skutočné vášne. Tento prístup deťom pomáha aj v tom, že sa dokážu v budúcnosti viac prispôsobiť zmeneným podmienkam.


 

5. Za všetko dieťa chválite a odmeňujete

V súčasnosti je bežné, že deti dostanú odmenu za výkon, ktorý bol len priemerný. Dokončenie úlohy by malo byť uznané, ale nemalo by byť rovnako oslavované ako výnimočný výkon. Deti sa musia naučiť rozlišovať medzi primeraným a výnimočným, priemerným a výnimočným. Takzvané „trofeje za účasť“ môžu brániť budúcemu úspechu. Problematikou pochvaly sa už desiatky rokov zaoberá aj Carol Dwecková. Veľký význam má hlavne jej výskum so 400 piatakmi. Do piatackých tried  vyslala štyri vedkyne. Deti najprv robili neverbálny IQ test. Ten pozostával zo skladačiek, ktoré boli také ľahké, že by ich zvládli všetci žiaci. Keď test ukončili, vedkyne im prezradili výsledok a jednou vetou ich pochválili. Potom náhodne rozdelili žiakov do skupín a ocenili inteligenciu niektorých z nich. Ostatných žiakov pochválili za úsilie. Povedali im: „Istotne si tvrdo pracoval.“ V druhom kole si mohli žiaci vybrať z dvoch možností. Jeden test bol ťažší a druhý ľahší. Tiež im bolo vysvetlené, že pri riešení ťažšieho testu sa veľa naučia. Z detí, ktoré boli pochválené za úsilie, si 90 percent z nich  zvolilo ťažší test. Z tých, ktoré boli pochválené za bystrosť a inteligenciu, si väčšina vybrala ľahší test. Chceli sa vyhnúť ťažkým veciam. Dwecková vo svojej štúdii napísala: „Keď chválime deti za bystrosť, dávame im najavo, v čom spočíva podstata: vyzerajte inteligentne, neriskujte, že sa dopustíte chýb.“ Presne takto sa správali aj piataci. Rozhodli sa, že budú pôsobiť rozumne a vyhnú sa riziku strápnenia.V ďalšom kole už nemali na výber. Test bol náročný, pretože bol určený deťom o dva roky starším. Ako sa dalo očakávať všetci piataci zlyhali. Dve skupiny, do ktorých výksumníčky rozdelili žiakov na začiatku experimentu, však reagovali odlišne. Žiaci, ktorých pri prvom teste pochválili za úsilie, predpokladali, že pri druhom sa nesústredili dostatočne. Boli ochotní a vyskúšali každé riešenie. Tí, ktorým vyzdvihli inteligenciu, sa správali ináč. Zlyhanie chápali ako dôkaz, že vôbec nie sú bystrí. Bolo vidno, ako sa pri riešení úloh trápia a trpia. Po tom, čo výskumníčky umelo navodili neúspešné kolo, zapojili všetkých piatakov do poslednej etapy testov, ktorá bola rovnako ľahká ako prvá. Žiaci, ktorých pri prvom teste pochválili za úsilie, sa výrazne zlepšili – približne o 30 percent. Tí, ktorých označili za inteligentných, dosiahli horší výsledok ako na začiatku – približne o 20 percent. Samotná Carol Dwecková síce tušila, že pochvala má opačný účinok, no jeho miera prekvapila aj ju. Vysvetľuje„Keď človek zdôrazní úsilie, poskytne dieťaťu premennú, ktorú môže ovládať. Cíti, že úspech má pod kontrolou. Ak vyzdvihneme u dieťaťa prirodzenú inteligenciu, oberieme ho o pocit kontroly a nedávame mu nijaký návod, ako reagovať v prípade zlyhania.“ Carol Dwecková tiež upozorňuje na to, že ak si myslíme, že vrodená inteligencia predstavuje kľúč k úspechu, znevažujeme tak význam úsilia. Deti si potom myslia, že keď sú inteligentné, nemusia sa výrazne snažiť. Vynakladanie úsilia sa tak stáva stigmou, verejným dôkazom, že človek nevie využiť prirodzený talent. Keď Carol Dwecková pokus zopakovala, zistila, že pochvala takto pôsobí na výkon žiakov zo všetkých socioekonomických skupín. Týka sa oboch pohlaví, najmä však najbystrejších dievčat, pretože tie sa po zlyhaní zrútili najčastejšie. Proti opačnému účinku pochvaly neboli imúnne ani deti v predškolskom veku. Očakávanie pochvaly za maličkosti, dáva deťom falošný pocit výnimočnosti. Jednoduché ďakujem vyjadruje ocenenie za vynaložené úsilie. 

 

6. Nedovolíte dieťaťu robiť chyby

Z dlhodobého hľadiska prináša odolnosť najväčšiu odmenu a možno ju rozvinúť iba oneskoreným uspokojovaním a prácou v ťažkých situáciách. Dovoliť dieťaťu zlyhať pri nejakej úlohe môže byť pre rodiča emocionálne náročné, ale je to absolútne nevyhnutné pre rozvoj dieťaťa a budovanie jeho charakteru. Nikto sa nikdy nič nenaučil z toho, že to celý čas robil správne. Je lepšie pochváliť deti  aj za ich úsilie, ktoré vložili do úlohy, ako ich len chváliť za dokončenú prácu.

 

7. Veľmi tlačíte na dieťa

Aj keď je dôležité vybudovať vo svojich deťoch odolnosť, nepreháňajte to. Hoci chcete svoje deti nasmerovať na správnu cestu životom, povedať im, že potrebujú titul z najlepšej vysokej školy, aby mohli prežiť v dnešnom svete, môže u nich spôsobiť silný stres. Deti, ktoré cítia, že sú pod obrovským tlakom zo strany rodičov a dospelých, môžu zažívať nepríjemné pocity vo viacerých oblastiach svojho života, od duševného zdravia až po spánok. Uvedieme len niekoľko dôsledkov toho, keď sú deti vystavené prílišnému tlaku.

  • Vyššia miera duševných chorôb . Deti, ktoré majú pocit, že sú pod neustálym tlakom, môžu prežívať neustálu úzkosť. Vysoké množstvo stresu môže tiež vystaviť deti väčšiemu riziku vzniku depresie alebo iných porúch v oblasti duševného zdravia.
     
  • Vyššie riziko úrazov. Športovci, ktorí cítia veľký tlak, pokračujú v športovaní napriek zraneniam. Ignorovanie bolesti pred vyliečením zranenia môže viesť k trvalému poškodeniu zdravia.
     
  • Zvýšená pravdepodobnosť podvádzania. Keď sa pozornosť sústreďuje skôr na úspech ako na učenie, deti budú s väčšou pravdepodobnosťou podvádzať. Môže to byť malé dieťa, ktoré odpíše odpoveď spolužiaka na teste alebo študent vysokej školy, ktorý niekomu platí za napísanie semestrálnej práce. Podvádzanie je bežné medzi deťmi, ktoré cítia tlak, aby podávali dobrý výkon.
     
  • Odmietnutie účasti . Keď deti cítia, že cieľom je vždy „byť najlepší“, pravdepodobne sa nezúčastnia tých podujatí, v ktorých je  pravdepodobné, že neuspejú. Dieťa, ktoré nie je najrýchlejším bežcom, môže prestať hrať futbal a dieťa, ktoré nie je najlepším spevákom v skupine, môže prestať spievať so zborom. Bohužiaľ to znamená, že deti nevyužijú príležitosti na zdokonalenie svojich zručností.
     
  • Problémy so sebaúctou . Tlačenie detí k dokonalosti môže poškodiť ich sebavedomie. Neustály stres z výkonu narúša formovanie identity detí a spôsobuje, že majú pocit, že nie sú dosť dobré, ba dokonca, že nikdy nebudú dosť dobré.
     
  • Spánková deprivácia . Deti, ktoré pociťujú neustály tlak na to, aby sa im v škole darilo, môžu sa každý deň dlho do noci učiť  a môžu mať problém s nedostatkom spánku.

 

Čo spôsobuje deťom prehnaná starostlivosť?

Vaše dieťa môže v dospelosti zarábať menej. Nízke sebavedomie, ktoré sa vyvíja v priebehu dospievania, môže mať vážne následky v dospelosti, a to aj vrátane straty schopnosti sa o seba finančne postarať. Výskumy ukazujú na to, že dostatok sebavedomia je pozitívnym indikátorom budúcich zárobkov. Pomôžte teda svojmu dieťaťu budovať sebadôveru, ktorú bude potrebovať na to, aby mohlo uspieť nielen emocionálne a profesionálne, ale aj finančne. Tiež je potrebné si uvedomiť, že nikto nežije večne. Ani vy nebudete žiť večne a skôr či neskôr sa deti budú musieť naučiť fungovať bez vašej pomoci. Snažte sa svoje dieťa naučiť žiť samostatne, aby nezažilo v dospelosti veľké traumy. Štatistiky tiež hovoria, že deti prehnane starostlivých rodičov majú zvýšenú šancu výskytu depresie a úzkosti. Rodičia by si mali uvedomiť, že ak neustále riešia problémy namiesto nich, vysielajú jasnú správu o nedôvere v ich schopnosti. Podľa viacerých zistení si takto vychovaní ľudia po ukončení školy hľadajú prácu veľmi ťažko.

Čítajte viac o téme: Motivácia, Vývoj dieťaťa
Zdieľať na facebooku