Ako rozvíjať tvorivé myslenie malého dieťaťa?

Foto: Bigstock
Kreativita sa dá podporovať od útleho detstva. / Foto: Bigstock

Kreativita je kombináciou schopností, praktických skúseností a tiež motivácie. Už u maličkých detí je možné ju precvičovať. Niekedy na to stačia aj jednoduché činnosti a u dieťaťa výrazným spôsobom môžete posilniť jeho kreatívne myslenie.

 

Na dieťa a jeho vzťah k tvorivosti pôsobí okrem iného aj rodinné prostredie, v ktorom sa pohybuje. Mihaly Csikszentmihalyiho a Gary G. Guteho zistili, že  vysoko tvoriví jedinci často vyrastali v rodinách, kde ich rodičia podporovali v jedinečnosti, poskytovali im stabilitu, boli pozorní k detským potrebám, ale zároveň ich motivovali  k samostatnému rozvoju. Častým znakom bolo tiež to, že kreatívni ľudia  museli v živote prekonávať nemalé množstvo prekážok. Toto tvrdí aj  Dr. Walter Mischel z Kolumbijskej univerzity, ktorý upozorňuje na to, že  ak deťom veľmi uľahčujeme život, strácajú motiváciu objavovať a vytvárať veci samy. Aj keď je dieťa ešte maličké, je vhodné mu vytvoriť vlastný priestor na skúmanie, premýšľanie, čítanie, maľovanie a realizáciu takých aktivít, ktoré jeho fantáziu maximálne podporia.

 

Vytvorte podmienky na rozvoj kreativity

Aby dieťa mohlo byť kreatívne, potrebuje vhodný priestor, nástroje, hračky a materiál. Niekedy stačia bežné umelecké potreby, prírodniny, papier, kartón, škatule, zvyšky látok alebo napríklad stavebnice ako je Kapla, Lego alebo Merkúr. Buďte pripravení na to, že kreativita spôsobuje aj neporiadok a skúste sa s tým zmieriť. Jednoducho, vytvorte pre dieťa kreatívny kútik, kde sa môže realizovať bez toho, aby muselo neustále myslieť na neporiadok. Netrvajte na tom, aby hneď upratalo rozpracovaný projekt. Po ukončení práce ho vystavte niekde v dome na viditeľné miesto.

 

Maľovanie

Prostredníctvom obrázkov sa dieťa vyjadruje. Keď má približne tri roky, dáva svojim obrázkom symbolický význam. V tomto období má tendenciu maľovať nielen na výkresy, ale aj na steny, dvere, nábytok a podobne. Je dobré mu určiť, kde môže maľovať. Na stenu môžete nalepiť veľký papier, na ktorý môže farbičkami vyjadriť svoje predstavy. Skúste kresliť prstom do múky, použiť prstové farby a robiť odtlačky. Takéto tvorenie podporuje pozornosť a koncentráciu dieťaťa, rozvíja jeho jemnú motoriku zručnosti a grafomotoriku. Nestačí, aby dieťa kreslilo na tablete alebo myšou do počítača. Práve už spomínanými činnosťami alebo manipuláciou s reálnymi predmetmi lepšie dozrieva jeho mozog.

 

Doprajte deťom voľnú hru

V dnešnej dobe majú rodičia veľké množstvo možností, ako zaujať svoje dieťa. V snahe zabezpečiť čo najlepší rozvoj dieťaťa plánujú takmer každú minútu počas dňa. Veď možností je veľa. Krúžky, animačné programy, kurzy a podobne. Súčasný trend je taký, že takmer v každom hoteli, na každom kúpalisku či v inom sektore fungujú animátori, ktorí sú pripravení sa o deti postarať. Organizovaná zábava jednoznačne prevláda nad tou voľnou. Odborníci však tvrdia, že svoje opodstatnenie v živote dieťaťa má aj voľná hra, ktorá podporuje rozvoj inteligencie, fantázie a všetkých zmyslov. Dieťa totiž počas nej skúma svoje okolie a bez rušivých zásahov plní úlohy, ktoré si samo zadalo. Robí to tak dlho, pokým nestratí záujem. Pri voľnej hre si dieťa samo posúva svoje hranice. Ideálne tento proces prebieha niekde v prírode, v členitom teréne, kde si môže vytvárať skrýše, lezie po stromoch, stavia si vlastné príbytky, využíva vodu, pôdu, prírodné materiály. Ak si deti samy zadajú úlohu, necítia únavu a dokážu vynaložiť väčšiu námahu. Je to pre ne výzva, vďaka ktorej si môžu vyskúšať svoje sily. Dospelým táto detská činnosť často pripadá nezmyselná a zbytočná, ale pre deti má svoje opodstatnenie. Štúdia psychológov z University of Colorado odhalila, že voľná hra posilňuje kreativitu,  sociálne väzby, vytvára emocionálnu zrelosť, rozvíja kognitívne zručnosti a posilňuje fyzické zdravie. V rámci kognitívnych zručností sa deti učia plánovať, vymýšľajú  si vlastné úlohy, sú aktívne, vedia sa samy organizovať pri hre. Tým, že sa počas hry učia stanoviť si vlastné ciele, im to aj v budúcnosti pomáha pri prekonávaní prekážok a skôr dosiahnu úspech. Vedci prišli aj na to, že vďaka voľným hrám sú deti lepšie pripravené učiť sa v škole, majú lepšie známky a v dospelosti sú tiež šťastnejšie a dosahujú lepšie výsledky vo viacerých oblastiach. 

 

Obmedzujte čas pred obrazovkami

Čas pred obrazovkami je potrebné veľmi premyslene limitovať. Dieťa, ktoré veľkú časť dňa sedí pred obrazovkou, je väčšinou pasívne, ak odmyslíme niektoré počítačové hry, ktoré sú zamerané na tvorivosť. Ale aj tie by malo dieťa hrať len určitý čas a nie celý deň. Deti do 2 rokov sa nedokážu z obrazoviek učiť toľko ako z interakcií s človekom, a preto by pred obrazovkami mali sedieť čo najmenej. Ak chcete skutočne rozvíjať tvorivosť dieťaťa, premyslene v domácnosti využívajte mobily, počítače, tablety a televíziu.


 

Odporúčaný čas detí s technológiami podľa veku

  • Deti do 18 mesiacov by sa mali médiám s obrazovkami vyhnúť úplne. Výnimku tvorí iba videochat.
  • Deti vo veku 18 – 24 mesiacov môžu sledovať niektoré programy, no rodičia by mali byť pri deťoch prítomní a vyberať im iba vysokokvalitný obsah.
  • Deťom vo veku 2 – 5 rokov by mali rodičia limitovať čas strávený pred obrazovkami na hodinu denne a vyberať iba vysokokvalitné programy.
  • Deti nad 6 rokov by mali mať dôsledne stanovený časový limit, podľa uváženia rodičov, ktorý môžu využiť na jednotlivé médiá.

 

Používajte otvorené otázky

Sú to otázky, ktoré rozhovor otvárajú a prinášajú najrôznejšie odpovede. Otvárajú priestor na diskusiu. Pomáhajú rozprúdiť  rozhovor a dokážu vtiahnuť do procesu komunikácie aj tých, ktorí sa zo začiatku nejavili ako aktívni. Pomocou týchto otázok sa môžete dozvedieť veľa vecí o názoroch, postojoch a pocitoch svojho dieťaťa.

 

Dobré položené otvorené otázky majú tieto znaky:

  • otvárajú možnosť odpovedať širšie ako  ÁNO alebo  NIE,
  • nenesú v sebe názor pýtajúceho sa,
  • neposudzujú, nekritizujú a neoznačujú dieťa ako problematické,
  • vyzývajú k otvorenosti a vytvárajú dôveru,
  • odhaľujú viac pocity a prežívanie dieťaťa.

 

Čítajte si spolu

Maličké detičky dokážu knižky väčšinou zaujať. Sú farebné, obrázkové, zobrazujú skutočnosti, ktoré často vidia aj v reálnom svete. A najkrajšie na tom všetkom je to, že pri nich sedí mamička alebo otecko, ktorí im s láskou čítajú.  Zoskupenie všetkých týchto skutočností je pre tých najmenších naozaj fascinujúce. Urobte si čas a čítajte si so svojím dieťaťom. Rozprávajte sa o tom, čo čítate. S maličkým dieťaťom stačí listovať knihu s veľkými obrázkami a vymýšľať si príbehy spolu s ním. Rovnako si môžete vymýšľať aj príbeh, v ktorom dieťa vystupuje ako hlavná  postava.

 

Často chodievajte na prechádzky do prírody

Príroda ponúka množstvo podnetov, neustále sa mení a poskytuje veľa príležitostí pre objavovanie. Inšpiruje deti k tomu, aby rozmýšľali, spochybňovali a predpokladali, čo sa môže stať. Deti môžu v prírode robiť aj rôzne tvorivé aktivity. Napríklad kresliť do piesku, vytvárať obrázky z vetvičiek a listov, pozorovať oblaky a iné tvorivé činnosti. Ak žijete v meste, môžete využívať aj rôzne parky. Prechádzky v parkoch či v prírode by ste mali s deťmi uskutočňovať čo najčastejšie, a to v akomkoľvek ročnom období. Pozitívne vplývajú na imunitný systém, tvorivosť i na psychiku dieťaťa. Občas môžete prechádzku prerušiť a môžete sa s deťmi zahrať aj nejakú hru. Niektorí rodičia spájajú prechádzky i s behom. Môžete vyskúšať aj to. Ak deti nechodia takmer vôbec vonku, môže sa u nich vyvinúť porucha NDD. Ide o poškodenie spôsobené nedostatkom prírody. Aj v dôsledku minimálneho kontaktu s prírodou u detí čoraz častejšie dochádza k poruchám pozornosti, k zníženej koncentrácii, k nižšiemu sebavedomiu, k zhoršenej disciplíne, k agresivite či k prehnanej úzkosti prameniacej z nízkej odolnosti. Niekedy sú tieto problémy sprevádzané aj nadváhou či svalovou slabosťou. A práve preto je tak veľmi potrebné, aby deti boli čo najčastejšie vo vonkajšom prostredí a najlepšie si na to navyknú tým, že odmalička chodia s rodičmi na prechádzky.

 

Doprajte dieťaťu aj nudu

Nechajte dieťaťu čas i na to, aby sa nudilo. Dieťa sa musí naučiť vystačiť si aj samo so sebou. Nuda je dôležitá pre rozvoj tvorivosti, vnútornej motivácie, plánovanie času a hlavne uvedomenie si vlastných záujmov a potrieb. Nuda je pre dieťa motivujúca. Privádza ho k veľkej tvorivosti, originálnym myšlienkam a činom. Umožňuje mu v tichu objavovať svoje skutočné záujmy. Ak sú deti pohltené naplánovanými aktivitami či sledovaním televízie, nikdy nezačujú volanie svojho srdca. Nuda im toto umožní. Práve nuda stvorila mnohých vedcov, maliarov či spisovateľov.

Čítajte viac o téme: Kreativita
Zdieľať na facebooku