Životný štýl 21.storočia sa líši od toho, akým žili deti v minulosti. Mnoho detí už len tak nevybieha z domu von, rovno do prírody. A ak aj von idú, väčšinou s rodičmi alebo na tréning na nejaké ihrisko. Nemajú túžbu skúmať les, ktorý majú vo svojej blízkosti, nepoznajú pocit z lezenia na stromy, nikdy ich nepoškriabal konár, nikdy nespadli do blata. Mnohé z nich žijú väčšinou v uzavretých priestoroch školy, domu alebo v aute. Strach rodičov a výdobytky modernej doby ochudobňujú deti o spontánne hry bez dozoru, ktoré im dávajú skúsenosti a sociálnu interakciu. Odborníci pre deti, ktoré minimálne chodia do prírody, stanovili diagnózu NDD (Nature Deficit Disorder), ktorú nazývajú tiež Poškodenie spôsobené nedostatkom prírody. Aj v dôsledku minimálneho kontaktu s prírodou u detí čoraz častejšie dochádza k poruchám pozornosti, k zníženej koncentrácii, k nižšiemu sebavedomiu, k zhoršenej disciplíne, k agresivite či k prehnanej úzkosti prameniacej z nízkej odolnosti. Niekedy sú tieto problémy sprevádzané aj nadváhou či svalovou slabosťou.
O ďalších problémoch prameniacich z nedostatočného kontaktu s prírodou sa môžete dočítať v článku Deti potrebujú kontakt s prírodou viac, ako si myslíme.
V minulosti, keď sa deti dokázali samy hrať v prírode, pri stavbe bunkrov či rôznych hrách, sa prirodzeným spôsobom naučili tímovej spolupráci, učili sa argumentovať, keď s niečím nesúhlasili, privykli si spoločne riešiť rôzne situácie. Keď sú deti neustále pod dozorom, nemajú priestor učiť sa z vlastných skúseností a odtrhnutím od prírody dochádza tiež k nižšiemu vyžívaniu zmyslov.
Zmena životného štýlu v posledných desaťročiach prispela k sedavému spôsobu života. Podľa štúdie Kaiser Family Foundation, ktorá bola uskutočnená v rokoch 2005 a 2006, deti presedia až 60 hodín pri elektronických médiách. Tiež sa zistilo, že 82% percent matiek, ktoré majú deti vo veku od 3 do 12 rokov, nepúšťajú deti samotné von z bezpečnostných dôvodov. Richard Low však vo svojej knihe Last Child in the Wood uvádza, že väčšina obáv rodičov je zbytočná. Zistil, že napríklad so sexuálnym obťažovaním sa deti častejšie stretávajú v domácnosti ako v lese. Podobne je to aj s úrazmi, ku ktorým dochádza častejšie u detí, ktoré sú v detstve úzkostlivo chránené. Zároveň však dodáva, že vyššia opatrnosť je oprávnená na cestách, pretože počet áut za posledné roky stúpol niekoľkonásobne. Výsledky štúdie Kaiser Family Foundation tiež ukázali, že jednoznačne jednou z najlepších protilátok proti stresujúcemu a sedavému životnému štýlu je pobyt vonku v prírode. Deti, ktoré trávia čas vonku, sú šťastnejšie, zdravšie, múdrejšie, kreatívnejšie, lepšie spolupracujú a vedia lepšie riešiť problémy.
Ako čo najlepšie liečiť odstup medzi deťmi a prírodou?
- Chodievajte s deťmi na prechádzky do prírody. Neskôr skúste aj náročnejšie túry.
- Skúste sa spojiť s rodinami, ktoré majú deti približne v rovnakom veku a naplánujte si spoločne víkendové výlety do prírody. Dovoľte deťom byť vonku chvíľu aj osamote. Napríklad v blízkosti chaty, v ktorej ste ubytovaní.
- Ak vám to čas dovolí, chodievajte s deťmi do školy a zo školy pešo.
- Bicyklujte sa spolu s deťmi. Využívajte cyklotrasy v prírode.
- Ponúknite svojmu dieťaťu pobyt v letnom tábore, ktorý je orientovaný napríklad na skauting, turistiku, športové hry v prírode a podobne.
- Skúste vymeniť dovolenku v hoteli za dovolenku v stane alebo v malej chatke.
Ďalšie námety na to, čo robiť s deťmi v prírode, si môžete prečítať aj v článku Čo robiť s deťmi v prírode
Ešte stále existujú cesty, vďaka ktorým môžeme úspešne liečiť odstup vznikajúci medzi deťmi a prírodou. Našťastie žijeme v dobe, keď sa ešte dá nastoliť prirodzená rovnováha medzi technológiami a prírodnými systémami. Využime túto príležitosť!
Zdroje a odporúčaná literatúra: Richard Low: Last Child in the Wood, education.com
