Voľná hra je typom detskej hry, pri ktorej si dieťa samo vyberá námet, zámer, hračky i partnera. Táto hra vychádza z vlastnej potreby dieťaťa, z jeho vnútorných motívov a záujmov.
V dnešnej dobe majú rodičia veľké množstvo možností, ako zaujať svoje dieťa. V snahe zabezpečiť čo najlepší rozvoj dieťaťa plánujú takmer každú minútu počas dňa. Veď možností je veľa. Krúžky, animačné programy kurzy a podobne. Aj počas prázdnin si majú z čoho vyberať. Súčasný trend je taký, že takmer v každom hoteli, na každom kúpalisku či v inom sektore fungujú animátori, ktorí sú pripravení sa o deti postarať. Organizovaná zábava jednoznačne prevláda nad tou voľnou. Odborníci však tvrdia, že svoje opodstatnenie v živote dieťaťa má aj voľná hra.
Voľná hra podporuje rozvoj inteligencie, fantázie a všetkých zmyslov
Voľná hra je potrebná hlavne pre rozvoj inteligencie dieťaťa. Dieťa totiž počas nej skúma svoje okolie a bez rušivých zásahov plní úlohy, ktoré si samo zadalo. Robí to tak dlho, pokým nestratí záujem. Pri voľnej hre si dieťa samo posúva svoje hranice. Ideálne tento proces prebieha niekde v prírode, v členitom teréne, kde si môže vytvárať skrýše, lezie po stromoch, stavia si vlastné príbytky, využíva vodu, pôdu, prírodné materiály. Ak si deti samy zadajú úlohu, necítia únavu a dokážu vynaložiť väčšiu námahu. Je to pre ne výzva, vďaka ktorej si môžu vyskúšať svoje sily. Dospelým táto detská činnosť často pripadá nezmyselná a zbytočná, ale pre deti má svoje opodstatnenie. Štúdia psychológov z University of Colorado odhalila, že voľná hra posilňuje sociálne väzby, vytvára emocionálnu zrelosť, rozvíja kognitívne zručnosti a posilňuje fyzické zdravie. V rámci kognitívnych zručností sa deti učia plánovať, vymýšľajú si vlastné úlohy, sú aktívne, vedia sa samy organizovať pri hre. Tým, že sa počas hry učia stanoviť si vlastné ciele, im to aj v budúcnosti pomáha pri prekonávaní prekážok a skôr dosiahnu úspech. Vedci prišli aj na to, že vďaka voľným hrám sú deti lepšie pripravené učiť sa v škole, majú lepšie známky a v dospelosti sú tiež šťastnejšie a dosahujú lepšie výsledky vo viacerých oblastiach. Autori štúdie skúmali 70 šesťročných detí. Zisťovali, koľko času tieto deti venujú voľným hrám a spontánnym aktivitám. Zistili, že deti, ktoré sa vo veľkej miere zapájali do voľných hier, mali zvýšenú vlastnú iniciatívu, aktivitu, samostatnosť a sebareguláciu. Tieto zistenia sú v súlade aj so zisteniami profesora psychológie Boston College Petra Graya, ktorý skúma výhody hry v ľudskom živote. Vo svojej knihe Sloboda učenia: Prečo odkrytie inštinktov v hre urobí naše deti šťastnejšie, viac sebavedomé a úspešnejšie v škole, píše o tom, ako hra podporuje rozvoj výkonných funkcií, vôle, sebaovládania a sústredenosti.
Podľa Petra Graya voľná hra je prostriedok, ktorý deti učí, že nie sú bezmocné. Počas hry, mimo dospelých, deti majú kontrolu samy nad sebou aj nad situáciou a môžu praktizovať to, čo si vysnívali. Vo voľnej hre sa deti učia robiť vlastné rozhodnutia, riešia svoje vlastné problémy, vytvárajú i dodržiavajú pravidlá.
Znaky voľnej hry
- spontánnosť,
- zaujatie,
- radosť a uspokojenie,
- tvorivosť a rozvoj fantázie,
- spontánne prijatie určitej úlohy,
- aktívne a prirodzené správanie dieťaťa počas hry,
- hlboká sústredenosť,
- časté opakovanie hry, ktorá dieťa zaujala,
- odhaľuje záujmy dieťaťa,
- podporuje komunikáciu s kamarátmi,
- rozvíja empatiu,
- podporuje sociálne väzby,
- poskytuje priestor na robenie chýb, deti sa chýb neboja, lebo nie sú za ne trestané.
Zaujatie hrou sa dá u dieťaťa pozorovať vtedy, keď nevníma okolie. Dieťa je hlboko sústredené, nechce sa prestať hrať, bráni sa podnetom, ktoré do hry nepatria. Pri prerušení prejavuje nesúhlas a nespokojnosť. Radosť a uspokojenie sa dá vyčítať z tváre dieťaťa. Dieťa prejavuje radosť mimikou, hlasom, gestami a pohybmi. Rozpráva sa samo so sebou. Toto rozprávanie ešte viac umocňuje jeho emócie. Nezanedbateľná je aj tvorivosť, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa tvorí nové, originálne upravené objekty.
Voľná hra je prirodzený nástroj výučby detí aj podľa psychológa Petra Graya z Univerzity v Bostone: „Pri voľnej hre majú deti skutočne kontrolu nad všetkým. Učia sa robiť vlastné rozhodnutia, riešiť vlastné problémy, tvoriť a dodržiavať pravidlá, zaobchádzať jeden s druhým ako rovný s rovným.“ Dospelý do voľnej hry vstupuje len vtedy, keď dieťaťu ukazuje hračku alebo vedie k hre. Hra je často napodobovaním rodiča, jeho činností z bežného života. Deti vyrastajúce v akejkoľvek kultúre do svojej hry začleňujú také všeobecné aktivity, ktoré precvičujú zručnosti nevyhnutné pre akúkoľvek ľudskú kultúru. Ich špecifická forma hry je však formovaná tými činnosťami, ktoré pozorujú vo svojom okolí. Je dobré, ak sa rodič vie do voľnej hry detí zapojiť. Ak chce naopak voľnú hru ukončiť, nemal by to robiť razantne, ale v rámci pravidiel, ktoré dieťa pozná. Musí očakávať reakciu, ak sú deti ponorené do hry. Rodič by mal dieťaťu skôr naznačiť, že o chvíľu bude musieť skončiť, dať mu nejaký čas. Nemalo by dôjsť k ráznemu ukončeniu. Takto by sa len vyvolal konflikt a zbytočný plač.
Voľná hra podporuje aj pripravenosť na školu
Učitelia považujú sústredenosť za najdôležitejšiu kompetenciu súvisiacu s pripravenosťou na školu. Schopnosť sústrediť sa môže spôsobovať rozdiely medzi žiakmi. Tí sústrední sú vždy vo výhode. Horšie to majú tí, ktorí sú neustále rozptýlení. Rozptýlení žiaci potrebujú neustálu motiváciu a pozornosť učiteľa. Ak je v triede veľa žiakov, nie vždy má učiteľ na nich čas, a preto sú v nevýhode.
Každý rodič chce svojmu dieťaťu dopriať len to najllepšie, a preto neustále premýšľa nad tým, kde by mu mohol zabezpečiť najlepšie krúžky, najkvalitnejšiu školu, najuznávanejšieho trénera a podobne. Odborníci však upozorňujú na to, že ak chcete niečo naozaj dobré pre svoje dieťa urobiť, doprajte mu aj voľnú hru.Vzdajte sa aspoň na chvíľu plánovania a organizovania voľného času. Niekedy je najlepšie nechať deti ich voľne sa hrať v prírode. Určite im to prospeje vo viacerých oblastiach.
