Keď rodičia snívajú o budúcnosti svojich detí, želajú si, aby boli šťastné. V čom ale spočíva podstata detského šťastia? Ako im môžu rodičia pomôcť?
Deti sú šťastné vtedy, keď cítia pozitívnu atmosféru, pocit bezpečia, optimistické vzťahy. Ideálne je, keď sú rodičia pre deti zároveň vzormi. Keď majú pravidlá, hranice, ktoré im okrem iného pomáhajú aj predvídať určité situácie. Rodina je pre šťastie dieťaťa veľmi dôležitá. Z tohto dôvodu by mala dieťa podporovať a stáť za ním pri riešení jeho problémov s kamarátmi alebo v škole. Rodičia by mali tiež svoje dieťa aktívne počúvať a tiež správne reagovať v problémových situáciách. Niekedy to môže byť ťažké, pretože v každodennom živote často nemáme dostatok času alebo sily na to, aby sme aktívne počúvali niečo, čo je pre nás „len" nejaké detské bľabotanie. Sú to väčšinou príbehy o tom, čo dieťa zažilo v škôlke a pokračuje to tým, čo sa dialo v škole. Ale pre dieťa je to veľmi dôležité, je to jeho svet a cíti sa oveľa šťastnejšie, keď má pocit, že tento jeho svet je pre jeho rodičov tiež dôležitý a zaujímavý. Aktívne počúvať znamená počúvať nielen ušami, ale aj srdcom a očami. Prikyvujte, usmievajte sa, prejavujte živý záujem. Majte priateľský výraz tváre. Na počúvanie je potrebné sa koncentrovať a venovať mu reálnu pozornosť. Pri počúvaní detí nerobte ďalšie veci. Je dobré, keď vidia, že im venujete maximálnu pozornosť. Ak nie ste úplne pokojní, poproste dieťa, nech pár minút počká. Povedzte, že si potrebujete oddýchnuť a potom dieťaťu venujte svoj čas. Tým mu dávate istotu, že si jeho slová vážite a dostávajú sa na miesto určenia. Neprejavujte nervozitu či pocity prameniace z nedostatku času, ale naopak, povzbudzujte deti, nech hovoria ešte viac a podrobnejšie. Okrem aktívneho počúvania, pocit šťastia pomáhajú navodiť aj správne položené otázky, vďaka ktorým si deti dokážu na pocit šťastia spomenúť alebo si ho navodiť. Pomáhajú dieťaťu pozerať sa na život z takého uhla pohľadu, pri ktorom si uvedomujú, čo všetko im prináša radosť. Je vhodné, keď nasledujúce otázky zaradíte do procesu komunikácie v rodine, pretože časom si ich deti dobre zapamätajú a stanú sa súčasťou ich premýšľania o svete a o sebe.
Čo sa ti dnes najviac páčilo?
Otázka, ktorá učí dieťa zameriavať sa skôr na to dobré, čo sa v ten deň stalo. Najlepšie je rozprávať sa o tomto pred spaním, pretože to pomáha dieťaťu zaspať s pozitívnymi myšlienkami. Ak dieťa nevie odpovedať, pomôžte mu prostredníctvom ďalších otázok spomenúť si na všetko, čo počas dňa robilo, kde bolo a určite si na niečo spomenie.
Za čo si vďačný / á?
Medzi šťastím a vďačnosťou existuje silná korelácia. Je vhodné zaviesť tento rituál vďačnosti napríklad pri jedálenskom stole, keď každý člen rodiny porozpráva, za čo je ten deň vďačný. Samozrejme, môžete využívať aj ďalšie techniky, ktoré podporujú vďačnosť. Slovo ďakujem je jedno z najkrajších a najsilenejších slov. Jeho častým opakovaním nahlas, ale aj v duchu sa môže život dieťaťa zásadne zmeniť. Vďačnosť je pocit, pri ktorom sa otvárame, naša pravá mozgová hemisféra sa aktivizuje. Prebieha proces, pri ktorom sa vylučujú do tela hormóny šťastia. Človek je vďačný vtedy, keď sa prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré má. Zrazu vzniká úplne nový pohľad na život. Vďačnosť má ešte jednu úžasnú vlastnosť, a tou je premena našej pozornosti a energie. Keď pomôžete dieťaťu sústrediť sa na to, čo má, začne prelaďovať svoje myšlienky. Jeho myseľ bude pokojná a harmonická.
Čo s tým urobíš?
Šťastní ľudia pristupujú k problémom ako k dočasným a prekonateľným záležitostiam. Takže, ak za vami dieťa príde s nejakým problémom, neriešte ho hneď za neho. Dajte mu šancu, aby to skúsilo samo. Spýtajte sa ho: „Čo s tým urobíš?" Takto si precíti pocit vašej dôvery. Neklaďte otázku ironicky, ale prívetivo a zvedavo. Ak povie, že nevie, môžete sa ho spýtať: „Skúsme sa na to pozrieť spoločne."
Ako sa cítiš?
Podstatnou súčasťou šťastie je schopnosť všímať si svojich emócií a vedieť ich vyjadriť. Ak dieťa dokáže previesť do slov, čo cíti, dokáže to následne pochopiť, spracovať alebo získať podporu od ostatných. Samozrejme nečakajte hneď vyzretú reakciu, ide o tréning. Odporúčame nacvičovať, keď za vami dieťa príde s niečím negatívnym. Namiesto toho, aby ste to zľahčili a povedali, že veď sa zas toľko nestalo alebo to hneď riešili a povedali, že mamička ti na to dá obklad, sa ho iba spýtajte, ako sa cíti.
Čo si myslíš, že cíti ten (tá) druhý(á)?
Empatia pomáha budovať medziľudské vzťahy. Keď bude dieťa túto schopnosť kultivovať, bude vedieť druhým pomôcť a jeho život bude viditeľne lepší. Človek sa počas kontaktu s druhými ľuďmi musí naučiť vedieť spracovať kritiku, požiadať o láskavosť, počúvať druhých, no zároveň vedieť urobiť kompromis, teda byť asertívnym človekom, ktorý vytvára príjemné prostredie. A to všetko je empatické správanie. Ani komunikácia by teda nemala fungovať bez empatie. Empatickí ľudia dokážu druhého človeka vnímať nielen verbálne, ale aj neverbálne. Vďaka tomu ho dokážu rýchlejšie pochopiť a porozumieť mu. Často je to tak, že ľudia s vysoko rozvinutou empatiou bývajú vnútorne stabilní, majú dobrú úroveň sebapoznania, majú pozitívny a akceptujúci postoj k iným ľuďom. A toto všetko sa dá precvičovať už od detstva.
O čom by si sa chcel(a) dozvedieť viac?
Keď dieťa niečo zaujíma, chce rodičom o tom rozprávať. Prejavte nefalšovaný záujem o tento jeho svet. Pýtajte sa na podrobnosti z tej oblasti, ktorá dieťa fascinuje. Nechajte ho rozprávať, snívať, predstavovať si podrobnosti. Buďte v tejto chvíli aktívnym poslucháčom. Povzbuďte dieťa, aby vám k téme ukázalo obrázky, videá a podobne.
Čo chceš robiť cez víkend?
Očakávanie pozitívnych zážitkov prináša niekedy viac šťastia ako zážitky samotné. Akonáhle je dieťa dosť staré na to, aby si uvedomilo, že zajtra nie je dnes, začnite sa zvykom pozitívneho očakávania malých potešení. Dieťa, ktoré je celý týždeň nadšené, že cez víkend prežije niečo krásne, je šťastné dieťa.
Čo môžeme urobiť, aby sme niekomu urobili radosť?
Začleňte túto otázku do každodenného života. Vymyslite spoločne každý deň maličkosť, ktorou by ste mohli niekoho potešiť. Môže to byť aj niečo veľmi malé. Napríklad nech dieťa nakreslí obrázok a hodí ho niekomu do schránky. Vezmite potomka na návštevu chorého príbuzného. Alebo ho skúste zapojiť do charitatívnych aktivít spôsobom zodpovedajúcim veku. Už je dávno dokázané, že altruizmus a prosociálnosť sú priamo spojené so šťastím. A každodenný život tiež ukazuje, že prosociálne správanie býva málokedy bez odozvy. Úsmev býva opätovaný úsmevom, nezištná pomoc vyvoláva tendenciu k reciprocite, od čoho je už len krok ku vzniku priateľstva. Väčšine ľudí nerobí ťažkosti správať sa prosociálne k ľuďom, ktorí nejakým spôsobom vzbudili ich sympatie alebo súcit. Ťažšie je uplatňovať prosociálnosť voči ľuďom, ktorí sú nám ľahostajní alebo svojím správaním, výzorom alebo vlastnosťami vzbudili antipatie, čo v každom prípade narúša spolužitie v komunite. Zvláštnosťou prosociálneho správania je, že pretvára ľudí, pomáha im zbaviť sa negatívnych vlastností a správania, mení nepriateľov na priateľov. A veľkým bonusom nie je len pocit šťastia, ale hlavne skutočnosť, že z vášho dieťaťa vychovávate dobrého človeka.
Kedy sa cítiš najšťastnejšie?
Flow je duševný stav, pri ktorom je osoba ponorená do určitej činnosti tak, že sa jej nič iné nezdá dôležité, jej telo a myseľ sú maximálne vtiahnuté do činnosti, ktorá sa im zdá v tej chvíli najdôležitejšia. Problematikou flow sa zaoberal predovšetkým psychológ Mihaly Csikszentmihalyi, ktorý tiež hovoril, že je to sústredená motivácia a cieľavedomé zaujatie, pri ktorom človek naplno ovláda svoje emócie, ktoré mu pomáhajú k lepšiemu výkonu v jeho činnosti. V stave flow nie sú emócie iba ovládané a usmernené, ale aj pozitívne naladené a zapojené do riešenia úlohy. Ak je človek unudený alebo znepokojený, nemôže dosiahnuť stav flow. Znakom flow je pocit spontánnej radosti, šťastia, nadšenia pri vykonávaní činnosti. Je to hlboké sústredenie na vykonávanú činnosť a nie na seba. Keď sa vaše dieťa ponorí do takejto aktivity, tak vtedy nevidí, nepočuje, nevníma čas. Pre deti je takou aktivitou hranie a je to úplne v poriadku. Motivujte dieťa otázkami k tomu, aby vám porozprávalo o aktivitách, pri ktorých je šťastné.
Zdroje:
Steve Biddulph: Tajemství výchovy šťastných dětí
Bruno Ferrero: Šťastní rodiče
Steve Biddulph: Proč jsou šťastné děti šťastné
