Články: Pre študentov
O projekte

 

Otázky, ktoré vám pomôžu uskutočňovať živšiu komunikáciu s vaším dieťaťom

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Pri komunikácii so staršími deťmi postupujte empaticky a opatrne.Hranice medzi príliš vtieravým otázkami so snahou kontrolovať a tými, ktoré majú moc rozprúdiť blízku a vrelú komunikáciu, býva niekedy veľmi tenká. / Foto: Bigstock

Starším deťom sa niekedy nechce komunikovať a na vaše otázky odpovedajú len jedným slovom. Takýto spôsob komunikácie sa môže v puberte ešte viac vystupňovať. Čo urobiť, aby vaša komunikácia bola živá a obohacujúca pre obidve strany?

 

Pri komunikácii so staršími deťmi postupujte empaticky a opatrne. Hranice medzi príliš vtieravým otázkami so snahou kontrolovať a tými, ktoré majú moc rozprúdiť blízku a vrelú komunikáciu, býva niekedy veľmi tenká. A tak, nepýtajte sa len na vyučovanie. Škola nie je len o známkach. Pre deti rozhodne nie. Zaujímajte sa aj o celkovú atmosféru a vzťahy so spolužiakmi. Buduje sa tým empatia a ochota pomáhať. A tak na známky sa pýtajte len vtedy, keď sa od detí dozviete, ako sa v škole cítili so spolužiakmi. Takto v deťoch nevyvoláte dojem, že chodia do školy len kvôli známkam. Nebojte sa pýtať aj na detaily. Niektoré dieťa môže z celej školy zaujať napríklad to, čo bolo na obed, kto mal čo oblečené alebo čo robilo cez prestávku. Samozrejme, otázky prispôsobujte veku. Snažte sa vžiť do sveta svojho dieťaťa. Zaujímajte sa o to, čo ho naozaj zaujíma, nad čím premýšľa, čo ho trápi a čo ho teší. Rešpektujte, keď dieťa povie slovo neviem. Nemusí mať hneď na všetko názor alebo ho jednoducho zaujímajú iné veci. Dôležité je tiež pýtať sa v správnu chvíľu. Počkajte, kým si dieťa oddýchne, využite priestor, keď má na komunikáciu čas. Najdôležitejšie zo všetkého je to, že keď sa dieťa rozhovorí, venujte mu maximálnu pozornosť, nemajte v ruke mobil ani neumývajte riad. Viete, čo neznášajú deti? Keď sa s nimi rozprávate na pol úst, nemáte čas, pozeráte sa na televízor a popri tom ešte večeriate. Každé dieťa chce byť pre svojich rodičov jedinečné a výnimočné, a preto túži po pozornosti. Buďte trpezliví a počúvajte rozprávanie až do konca, a to aj vtedy, keď máte málo času a rozprávanie sa vám zdá rozvláčne. Len tak si vybudujete dôveru s dieťaťom a šancu, že sa s vami bude chcieť o škole rozprávať aj inokedy. Potvrďte dieťaťu, že jeho pocity chápete. Použite napríklad tieto vety: Musíš byť veľmi sklamaný, keď… To ťa muselo naozaj naštvať… Niekedy stačí povedať: „No teda!“ Alebo použite súhlasné prikývnutie ako prejav pochopenia. A nezabúdajte aj na pochvalu. Aj vaše veľké dieťa veľmi túži po pochvale. Mnoho rodičov však na pochvaly zabúda. Keď sa hlbšie nad tým zamyslíte, určite vám napadne veľa zaujímavých situácií, keď sa vaše dieťa prejavilo veľmi pozitívne. Skúste mu čo najčastejšie pripomínať práve tieto situácie. Realita je taká, že naše deti sú viac trestané a kritizované. Väčšinou za známky a za neskoré príchody domov. Skúste to otočiť, všímajte si viac pozitívne stránky. Možno budete po pár dňoch  prekvapení. Dávajte si aj pozor na tón hlasu. Najmä deti v období puberty veľmi zle znášajú pichľavý tón, či hlas plný neúprimného maznavého súcitu.

A myslite aj na to, že hoci sa puberťáci veľmi radi stretávajú so svojimi kamarátmi, vždy radi uvítajú výlet, prechádzku, posedenie, dovolenku, návštevu či spoločnú večeru v reštaurácii som svojimi rodičmi. Vždy, keď sa v spomienkach vracajú k najkrajším chvíľam v rodine, spomínajú si aj po rokoch práve na tieto momenty. A nezabúdajte! Svoju odmeranosť, aroganciu a nevšímavosť často len na vás hrajú. Zo všetkého najviac túžia po vašom objatí, láske a úprimnej komunikácii.

 

Otázky, vďaka ktorým môžete nadviazať rozhovor s dieťaťom

Možno niekedy neviete, ako správnym spôsobom nadviazať rozhovor so svojím dieťaťom. Hoci by ste aj veľmi chceli komunikovať, akosi vám nenapadnú v správnej chvíli správne slová. Možno vám pomôžu nasledujúce otázky.

  • Ktorá činnosť ťa dnes v škole najviac bavila (nudila)? Čím to bolo?
  • Aká časť dňa bola najlepšia (najhoršia, najnáročnejšie ...)?
  • Akú najzábavnejšiu vec si dnes zažil / a (videl / a, počul / a)?
  • Odpovedal / a si dnes na nejakú učiteľovu otázku? Aké to bolo?
  • Ktorý z tvojich spolužiakov bol dnes najtichší (najhlasnejší, mal najviac energie ...)?
  • Aké knižky si mal / a dnes v ruke?
  • Čo mala dnes oblečené tvoja kamarátka?
  • Čo by si si prial / a robiť v škole viac / menej?
  • Ktorá veta alebo slovo ti po dnešnom dni v škole znie v ušiach?
  • Ktorý z tvojich spolužiakov potreboval dnes povzbudiť alebo rozveseliť?
  • Keby si sa mohol / mohla na jeden deň stať učiteľom / učiteľkou, čo by si urobil / a v škole inak?
  • Stalo sa dnes v škole niečo, čo ti urobilo radosť (alebo spôsobilo smútok)?
  • Bol /a  si dnes pre niekoho užitočný / užitočná?
  • Ocenil alebo pochválil / a si dnes niekoho?
  • Ocenil niekto dnes teba?
  • Je niečo, na čo by si z dnešného dňa radšej zabudol / a?
  • O čom z toho, čo v škole preberáte, by si sa rád / a dozvedel / a viac?
  • Čo máš najradšej na svojom učiteľovi? A čo myslíš, že by sa na ňom páčilo mne?
  • O  ktorom  z detí zo školy by si sa rád / a dozvedel / a viac?
  • Čo si robil / a cez prestávky? S kým si si rozprával / a a o čom?
     

Komunikácia s dieťaťom by mala byť súčasťou vášho denného plánu

Ak si komunikáciu s dieťaťom vyhradíte ako súčasť vášho denného plánu, postupne si na túto skutočnosť zvyknete a budete ju brať ako prirodzenú súčasť vášho života. I päť minút môže vaše vzájomné dorozumenie veľmi uľahčiť. Naplánujte si komunikáciu samostatne s každým vaším dieťaťom. V dnešnej dobe je to potrebné možno ešte oveľa viac ako v minulosti, pretože pribúda množstvo negatívnych vplyvov, ktoré na deti útočia napríklad vo forme reklamy, rôznych relácií v  TV alebo na internete. Kvalitný a úprimný rozhovor pomáha deťom orientovať sa v chaose vplyvov, pomáha triediť informácie, rozoznávať kvalitu od nekvality, vymedzovať skutočné hodnoty. Rodina sa za týchto podmienok  môže stať skutočným prístavom bezpečia, ale aj pravdy. Vďaka pravdivej a úprimnej komunikácii v rodine sa dieťa postupne dokáže orientovať v spleti právd, poloprávd a lží a tiež dokáže odlíšiť realitu od pseudoreality. Samozrejme, rodičia samotní sa musia v tomto smere vzdelávať, aby svoje poznatky mohli odovzdávať nastupujúcej generácii. Pokiaľ je to len vo vašej situácii možné, neklamte dieťaťu. Povedzte mu  radšej neviem, keď niečo neviete a prepáč, keď v niečom spravíte chybu. Tým jeho dôveru nestratíte, ale naopak, posilníte si vzájomný vzťah.

 


ZDROJE:
Steve Biddulph: Prečo sú šťastné deti šťastné
Adele Faberová, Elaine Mazlishová: Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.