Dôležitý prvok vo výchove predstavuje aj výchova k samostatnosti. Niekedy aj jednoduché činnosti, ktoré môžete robiť s dieťaťom každý deň, vám môžu pomôcť v tom, aby bolo vaše dieťa samostatnejšie.
Všetci rodičia túžia po tom, aby ich deti boli do určitej miery nezávislé. Ale nie vždy sa to dá jednoducho uskutočniť a cesta k samostatnosti a zodpovednosti prináša množstvo problémov. Je to preto, lebo rodičia majú inštinktívne dané, že chcú neustále svoje deti zachraňovať. Nedovolia im robiť chyby a často ich obmedzujú v tom, aby získavali skúsenosti, ktoré ich vedú k prekonávaniu prekážok. Výchova k samostatnosti neznamená, že si dieťa robí, čo chce, práve naopak - v jeho výchove musí byť pevný poriadok a autorita. Cieľom rodičovskej výchovy k samostatnosti je vychovať také dieťa, ktoré sa vie správať a správne samostatne konať aj vtedy, keď mu rodičia nič neprikázali alebo keď ho nik nepozoruje a nekontroluje. K disciplíne a poriadku vychovávame dieťa vytvorením systému v jeho živote, zavedením denného režimu, ktorý by sa mal vyznačovať účelnosťou, pravidelnosťou a presnosťou. V každej rodine bude mať dieťa iný poriadok, jeho čas bude inak zadelený a bude mať iné povinnosti. No je nevyhnutné, aby taký poriadok bol a aby ho rešpektovali všetci členovia rodiny. Mnoho chýb vo výchove dieťaťa k samostatnosti narobia rodičia bojazliví, ustráchaní, úzkostliví, lebo namiesto smelého a samostatného dieťaťa vychovávajú dieťa bojazlivé a ustráchané. Svoje špecifické prístupy, ktoré narobia viac zla ako dobra majú aj tzv. helikoptéroví rodičia.
Vidíme, že okrem formovania iných dôležitých vlastností, dôležitá je teda aj výchova k samostatnosti. Pri výchove k samostatnosti využívame túžbu dieťaťa po poznaní, jeho potrebu zamestnania, sklon k napodobňovaniu a jeho úsilie o samostatnosť. Preto každý rodič by mal malému dieťaťu dožičiť a umožniť čo najviac samostatnosti, aby všetko, na čo stačí a je schopné, vykonávalo samo. Zdrojom túžby po samostatnosti je zdravý pocit sebadôvery, presvedčenie dieťaťa, že to vie a jeho úsilie pokúsiť sa o to. Keď sa mu to podarí, ešte viac to zvýši jeho sebadôveru. Najmä každý nový výkon mu dodá odvahu a túžbu po samostatných činoch bez pomoci rodičov. Sebavedomie dieťaťa rodič veľmi podporí, ak mu vysloví uznanie, obdiv a pochvalu. Pozrime sa na niekoľko jednoduchých vecí, ktoré môžete robiť s deťmi každý deň a vďaka ktorým im pomôžete byť samostatnejšími a nezávislejšími.
1. Nechajte dieťa robiť chyby
Na prvý pohľad sa to môže zdať nelogické, ale nechať deti robiť chyby ich naučí, ako uspieť v živote. Keď urobia chybu, dajte im vedieť, že je to v poriadku a pomôžte im premýšľať, ako by sa im v budúcnosti mohlo dariť lepšie. Táto zmena myslenia sa môže formovať pomocou rôznych ciest. Niekedy stačí urobiť malú chybu, napríklad rozhodnutie nepriniesť si dáždnik, keď predpoveď počasia jasne upozorňovala na to, že bude pršať. Niekedy k zmene myslenia je potrebné urobiť väčšie chyby. Napríklad dieťa napíše zle test, pretože nebralo na vedomie vaše upozornenie, že si nemá odkladať učenie na neskorý večer. Je ťažké vidieť, ako vaše dieťa bojuje a prípadne aj trpí. Ak sa však zameriate na to, že ho naučíte, že neúspech je len spätná väzba, pomôže to u neho rozvinúť rastové myslenie a s takýmto myslením bude schopné sebavedomo prekonať akýkoľvek prekážky v ďalšom živote.
2. Dovoľte dieťaťu vykonávať domáce práce
Pokúste sa povzbudiť svoje dieťa, aby sa venovalo malým úlohám v domácnosti, Napríklad môže upratovať hračky po hraní, môže pomáhať pri odkladaní potravín a ukladať suchú bielizeň do koša. Alebo dieťa povzbuďte, aby prinieslo do práčky hromadu bielizne. Možno bude chcieť pomôcť stlačiť tlačidlo. Uistite sa, že dieťaťu dávate práce, ktoré sú primerané jeho veku a sú naozaj potrebné. Deti sú oveľa ochotnejšie pomôcť, keď majú pocit, že skutočne prispievajú k fungovaniu domácnosti.
3. V rámci stanovených hraníc ponúknite slobodu
Poskytovanie slobody a umožnenie dieťaťu rozhodovať sa v určitých veciach, predstavuje skvelý spôsob, ako posilniť jeho psychiku, vybudovať dôveru v jeho rozhodovacie schopnosti a pomôcť mu vybudovať pocit zodpovednosti. Keď sa dieťa môže samo rozhodnúť, vytvárate pre neho tiež príležitosti, v ktorých si môže uvedomiť, čo sú to prirodzené dôsledky. Je potrebné vedieť, že ak majú deti príliš veľa možností na výber, môžu byť z toho zmätené. Takže namiesto toho, aby ste povedali, čo chceš dnes robiť, opýtajte sa dieťaťa, či by radšej išlo na ihrisko alebo na túru. Skúste mu ponúknuť dve alebo tri možnosti, ktoré vám vyhovujú.
4. Každý deň vytvárajte priestor na nezávislé konanie
Deti potrebujú priestor na učenie a rozvoj. A pravdepodobne sa nestanú nezávislejšími, ak nikdy nebudú mať šancu skutočne byť nezávislé. Podporujte nezávislosť tým, že dáte svojmu dieťaťu veľa príležitostí na skúmanie bez toho, aby ste naňho dohliadali. Ak sa hrá v inej miestnosti, nechajte ho hrať bez toho, aby ste stále na dieťa dozerali. Nechajte ho tiež kráčať trochu pred vami po chodníku. Dajte mu šancu niečo samostatne kúpiť v obchode, ísť do cukrárne, objednať si a zaplatiť za obed, kým sa budete pozerať z bezpečnej vzdialenosti. Skúste každý deň nájsť aspoň jeden spôsob, ako by vaše dieťa dokázalo urobiť niečo samostatne bez toho, aby ste boli priamo po jeho boku.
5. Vyhnite sa nadmernému upozorňovaniu na chyby
Pokiaľ je to možné, vyhýbajte sa nadmernému poukazovaniu na chyby, keď sa vaše dieťa pokúša robiť niečo nezávisle. Ak napríklad požiadate svoje dieťa, aby si upravilo posteľ a nie je to dokonalé, odolajte nutkaniu to napraviť vy. Je to ťažké, ale vydržte to. Vždy sa snažte mať na pamäti, že dokonalosť nie je cieľom. Cieľom je dovoliť dieťaťu prevziať zodpovednosť.
6. Upravte priestor v domácnosti tak, aby mohlo dieťa konať samostatne
Aj organizácia priestoru má vplyv na schopnosť dieťaťa trénovať nezávislosť. Dočiahne vaše dieťa na šálky, taniere, vidličky či obrúsky? Má k dispozícii džbán s vodou, ktorú si môže naliať do pohára, keď cíti smäd? Môže sa dostať k umývadlu a mydlu, aby si umyli ruky bez pomoci? Môžete napríklad použiť nižší stojan na oblečenie, aby boli veci ľahšie dostupné. Pridajte do chodby vešiak vo výške očí, aby si mohlo po návrate zo školy zavesiť vetrovku.
Kedy vychovávať k samostatnosti? Stále. Od narodenia, cez predškolský vek a školský vek, v priebehu puberty až do dospelosti. Najdôležitejšia je výchova v predškolskom veku. V priebehu puberty sa už zvyšuje túžba po samostatnosti a sebauplatnení a prejavuje sa úsilie dospievajúceho o to, aby ho už považovali za dospelého a tak s ním aj jednali.
Pri výchove k samostatnosti a sebavýchove nestačí, ak dieťa máme radi a chceme mu pomôcť. Láska, ktorá mu má priniesť istotu, znamená prácu a námahu, a to nielen s dieťaťom, ale aj so sebou samým.
ZDROJE:
Nicky a Sila Lee: Kniha o rodičovstve
Amy Morin: 13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nerobia
Annette Kast-Zahn: Ako naučiť deti pravidlá
Mary Allen Rennová:10 krokov k skoro perfektnému rodičovstvu
Little things you can do every day to make your child more independent