Nerobte všetko za deti. Tieto kroky ich povedú k odolnosti a samostatnosti

Foto: Bigstock
Psychicky silní rodičia učia svoje deti sústrediť sa na to, čo môžu svetu ponúknuť. A nie na to, čo môže svet ponúknuť im. / Foto: Bigstock

Hovorí sa, že dnešní rodičia svoje deti pridlho vodia za ručičku a odmalička za ne robia to, čo by deti hravo zvládli samy. Výsledkom je potom  to, že ich brzdia v samostatnosti a pri problémoch sú málo odolné. Ako učiť deti samostatnosti tak, aby im to pomohlo i v ďalšom živote?


 

Dnes nie je ničím výnimočným, že od rána do večera rodičia sprevádzajú svoje deti na každom kroku. Odvezú ich do školy. Ako učiteľka som často svedkom toho, že ich vozia aj vtedy, keď je škola 100 metrov od domu. Vyzdvihnú ich v presný čas, odvezú na krúžok, počkajú ich, kým krúžok alebo tréning skončí. Na večeru si môžu vybrať z piatich jedál, nafúkajú im 10 balónov na narodeninovú oslavu a potom ich ešte hodinu prosia, aby už konečne odložili mobil a išli spať. Deti toto všetko vnímajú ako úplnú samozrejmosť a čo ma najviac bolí je to, keď počujem, keď svojich rodičov pred kamarátmi ohovárajú alebo sa smejú z nich. Aj takáto je realita dnešných dní. No dá sa fungovať aj iným spôsobom. Napríklad psychologička Amy Morin, autorka knihy 13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nerobia, hovorí: „Psychicky silní rodičia učia svoje deti sústrediť sa na to, čo môžu svetu ponúknuť. A nie na to, čo môže svet ponúknuť im.“ Tiež upozorňuje na to, že v súčasnosti deti príliš chránime a tým brzdíme ich vývoj. Čo robiť, aby ste dokázali vychovať samostatné dieťa, ktoré sa zároveň nebojí prekážok?

 

1. Neobliekajte dieťa

Keď dieťa zvládne obliekanie, radšej  ho ráno skôr zobuďte a dovoľte mu obliecť sa. Napríklad také štvorročné dieťa to už zvládne a bude mať výhodu v škôlke, keď nebude musieť čakať na učiteľku, aby mu pomohla.Vyberte spolu oblečenie už večer a na ráno sa vybavte trpezlivosťou.

 

2. Ak je to možné, pošlite dieťa do školy pešo

Vždy sa to nedá. Niekedy je škola tak ďaleko, že musíte ísť autom. Ale napríklad v dedinách alebo tam, kde sú menšie a bezpečné sídliská, by deti nemali voziť rodičia autom. Vedie to len k lenivosti. Tým, že sa ráno dieťa poprechádza, získa viac energie, okysličí sa mu mozog a cestou sa môže porozprávať s kamarátmi. A pešo sa dá chodiť aj v daždi. Veď existujú dáždniky a gumené čižmy. Hlavným negatívnym vplyvom, ktorý má vozenie detí do školy, je nedostatok socializácie. Nie je to tak dávno, čo sa deti cestou do školy stretávali, rovnako aj keď šli pešo zo školy domov, hrávali sa a utužovali sa medzi nimi vzťahy. Dnes, keď väčšina rodičov vysadí dieťa pred školou päť minút pred vyučovaním a po práci ho zase vyzdvihne, deti majú problém medzi sebou komunikovať. Je veľmi dôležité, aby deti chodili do škôl v skupinách a boli schopné komunikovať. Keď dieťa chodí pešo do školy, má to pozitívny vplyv aj na jeho fyzickú kondíciu. Starší žiaci môžu chodiť do školy autobusom aj sami. V minulosti to bolo tak, že deti chodili do školy väčšinou pešo aj s ostatnými spolužiakmi a kamarátmi. Počkali sa na dohodnutom mieste a odtiaľ išli spolu do školy. Rodičia nemuseli každé ráno riešiť to, ako zabezpečiť dovoz a odvoz svojich detí na vyučovanie a poobede zas naspäť domov či na rôzne krúžky. Tí žiaci, ktorí nemali školu v okolí svojho bydliska, využívali mestskú hromadnú dopravu alebo vlaky. Kedysi tak deti bežne cestovali a chodili do školy viac samostatne. Rodičia ich vozili do škôl autom iba v ojedinelom prípade. Ak teda žijete v oblasti, kde môže dieťa chodiť aj samo do školy a premýšľate nad tým, že mu to umožníte, malo by ovládať niekoľko základných vecí. Musí hlavne dôkladne poznať trasu a musíte ju s ním niekoľkokrát spoločne prejsť.

 

3. Dovoľte dieťaťu, nech si urobí desiatu

Pedagóg Marek Herman v rozhovoroch často hovorí, že od 30 mesiaca veku dieťaťa  by mal byť v kuchyni umiestnený stolček, na ňom džbán s vodou a vedľa pečivo a nátierka s pripraveným bezpečným nožíkom. Podľa neho by si dieťa v tomto veku malo zvládnuť natrieť chlieb. Alebo môžete dieťaťu povedať: „Žemle sú v chlebníku, maslo v chladničke, prinesieš mi to a spoločne pripravíme desiatu.“ Vďaka takýmto maličkostiam nebudete vychovávať sebca a za pár dní sa dočkáte napríklad aj toho, že vám niečo pripraví aj dieťa samo. „Dieťa, ktoré rodine určuje, čo bude na večeru alebo dieťa, ktoré neustále organizuje víkendový program, má príliš veľkú moc," hovorí Amy Morin. Psychicky silní rodičia dávajú deťom určité právomoci o niečom rozhodovať, ale súčasne udržujú prehľadnú hierarchiu o postavení členov rodiny a tiež im prideľujú povinnosti, ktoré by mali plniť.

 

4. Upozorňujte dieťa, aby si upratovalo izbu

Byť dieťaťom neznamená nemať povinnosti, poriadok a hranice. Pozvalo si dieťa domov kamarátov? Dovoľte im spoločne si užiť pekné popoludnie. Ale hranie znamená tiež upratovanie. Môžete mu pomôcť, ale nerobte všetko za dieťa.

 

5. Nebojte sa dieťaťu povedať pravdu

Samozrejme, vaše dieťa je a bude pre vás vždy dokonalé. Falošne ho ale presviedčať o tom, že je najlepšie vo vesmíre, sa nevypláca. Ak nevyhrá preteky, treba sa na to reálne pozrieť, kde urobilo chyby. Odmietnutie, neúspech a problémy jednoducho patria k životu. Nedovoľte dieťaťu sa ľutovať. Poraďte mu, ako by mohlo svoje slabé stránky zlepšiť. Pomôžte mu nájsť cestu, pomocou ktorej sa môže reálne dopracovať k úspechu. Nemá naozaj zmysel dieťa chváliť vtedy, keď to nemá zmysel a klamať mu len preto, aby sme mu urobili radosť. „Ak deti neustále chválite a vzbudzujete v nich pocit vyvolenosti, vedie to k tomu, že získavajú neadekvátny pocit vlastnej dôležitosti. Potom majú väčšie problémy s nadväzovaním vzťahov a neskôr sa môže u nich  prejaviť aj bojazlivosť a neistota,“ vysvetľuje Mary Allen Rennová. Detská psychologička tiež opisuje rozčarovanie detí, ktoré sú niekoľko rokov presviedčané, že sú výnimočné a zrazu medzi rovesníkmi zistia, že sú priemerné. „Táto skutočnosť sa pre deieťa stáva zdrojom neistoty, strachu a hanby. Takéto dieťa sa potom bojí výziev, pretože sa bojí zlyhania. Musí predsa byť najlepšie, pretože otec s mamou to vždy hovorili. Preto sa snaží vždy vyhrať. To ale nie je za všetkých okolností možné. A tak si dieťa začína vyberať len také výzvy, kde je zaručený úspech, aby sa uistilo v tom, že realita, v ktorom je najlepšie, potrvá naďalej. Bude sa vyhýbať všetkému, čo sa javí ako prekážka, a tak prichádza o mnoho príležitostí, aby mohlo dosiahnuť ešte lepší úspech,“ upozorňuje Mary Allen Rennová.

 

6. Dovoľte dieťaťu, aby si svoje problémy riešilo aj samo

Niektorí rodičia neustále riešia problémy svojich detí. Je kruté vidieť, ako deti trpia, ale niekedy si musia hádky a bitky vyriešiť aj samy, pretože potrebujú precítiť aj nepohodlie. Rodičia, ktorí vedú dieťa k samostatnosti, poskytujú mu podporu a pomoc, ale nesnažia sa ho za každú cenu chrániť. Takto ho vedú k tomu, aby získalo sebaistotu pri riešení problémov a vedelo sa v živote postaviť za svoj názor. Len takto sa naučí odolávať nepríjemnostiam, ktoré ho v živote stretnú. Dospelý človek vie všetko riešiť rýchlejšie a praktickejšie ako dieťa. A tak niektorí rodičia majú obrovskú túžbu všetko riešiť za svoje deti. Alebo sú pripravení kedykoľvek zasiahnuť, keď sa situácia nevyvíja podľa ich predstáv. Ale táto priveľká angažovanosť dieťaťu šťastie a úspech do života neprinesú. Práve naopak. „Príliš zasahujúci rodičia riskujú, že si dieťa nevytvorí silný pocit vlastnej identity. Viera v to, že to samo dokáže, sa u takéhoto dieťaťa nemusí vôbec rozvinúť. Namiesto toho mu je vštepované správanie, ktoré ho nabáda k bezmocnosti. To môže viesť aj k pocitom úzkosti,“ upozorňuje rodičov Mary Allen Rennová.

 


ZDROJE:
Nicky a Sila Lee: Kniha o rodičovstve  
Amy Morin: 13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nerobia
Annette Kast-Zahn: Ako naučiť deti pravidlá
Mary Allen Rennová:10 krokov k skoro perfektnému rodičovstvu
Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Hranice pri výchove
Zdieľať na facebooku