Výskumy ukazujú, že štedré a súcitné deti bývajú úspešnejšie a šťastnejšie

Foto: Bigstock
Záujem a starostlivosť o druhých ľudí vytvára pevný základ pre dobré vzťahy a tie zasa podporujú dobrú psychickú kondíciu, ktorá je pre úspešný život a proces učenia veľmi dôležitá. / Foto: Bigstock

Súcit, štedrosť a láskavosť nestoja skoro nič a aj napriek tomu majú veľkú cenu, keď sú rozdávané nezištne. Keby sa dnešné deti učili milovať všetko na svete, slúžiť všetkým a neočakávať nič na oplátku, vyrástli by z nich ľudia, ktorí by zmenili svet tým, že by žili v súlade so svojimi hodnotami. Vďaka tomu by mali šancu prežívať šťastný a úspešný život.

 

To, aké hodnoty ľudia vyznávajú, môžeme posúdiť podľa toho, čo ich najviac priťahuje a čo majú najradšej a čo, naopak, podceňujú alebo ignorujú. Samozrejme, deti to veľmi citlivo vnímajú aj u svojich rodičov a práve rodičia ich potom významným spôsobom ovplyvňujú pri výbere vlastného smerovania. Deti dobre spoznajú, čo rodičia skutočne chcú a čo len hovoria, že chcú. A podľa toho sa zariadia.

A čo chcú súčasní rodičia predovšetkým? Keď sa okolo seba pozrieme, rodičia si väčšinou želajú, aby ich dieťa obstálo v dravom svete. Výchova k ohľaduplnosti, súcitnosti a láskavosti sa tak dostala na druhú koľaj. Samozrejme, rodičia o týchto vlastnostiach často rozprávajú, ale konkrétne kroky neuskutočňujú. Je zbytočné, aby ste deťom rozprávali o tom, aby boli dobré, keď sa ich neustále pýtate len na ich známky. Je potrebné sa ich pýtať aj na to, aký dobrý skutok urobili, ako pomohli spolužiakom, ako pomohli vytvárať dobrú atmosféru v triede, či navštívili starých rodičov, či zatelefonovali vzdialeným príbuzným a podobne. Deti samy hovoria o tom, že prvá otázka, keď prídu zo školy znie: „Akú známku si dnes dostal/a?“ Deti sa väčšinou zariadia tak, ako cítia, čo od nich rodičia skutočne chcú. Sú to veľmi citliví pozorovatelia, rodičia sú pre deti tie najväčšie vzory, a tak práve tí ich významným spôsobom ovplyvňujú pri výbere vlastného smerovania. Takže predovšetkým od rodičov záleží, ktoré hodnoty budú preferovať aj ich deti.

 

V poslednom období vedci neustále skúmajú, v čom spočíva skutočný úspech a prežívanie šťastného života. Touto problematikou sa zaoeberá napríklad aj psychológ Adam Grant, ktorý upozorňuje rodičov, aby už prestali vychovávať úspešné deti a sústredili sa radšej na výchovu dobrých a súcitných detí. Všimol si napríklad aj takéto správanie, o ktorom píše: „Znakom dnešnej doby je rodičovská snaha podporiť svoje dieťa za každú cenu. V niektorých rodičovských kruhoch sa ujal dokonca trend nezasahovať, ak sa ich predškolák na ihrisku správa bezohľadne. Títo rodičia sú presvedčení, že radšej chcú vychovať sebca než slabocha, ktorý si nebude vedieť vydobyť svoje miesto v spoločnosti.“

 

Čo hovoria výskumy?

Napríklad výskum postojov amerických vysokoškolákov ukázal, že miera ich empatie a schopnosť zvažovať aj inú než vlastnú perspektívu,  medzi rokmi 1979 a 2009 výrazne klesla. Dnešní študenti sú oveľa menej zasiahnutí tým, keď sa niekomu inému deje bezprávie a menej sa zaoberajú problémami druhých ľudí. „Myslieť si však, že sebectvo zabezpečí úspech skôr ako štedrosť a rešpekt, je veľký omyl,“ hovorí Adam Grant. Je to práve naopak. „Naučiť deti záujmu a obetavosti o druhých môže byť najlepším spôsobom, ako ich dobre pripraviť na naplnený a úspešný život," tvrdí psychológ. A opäť ako dôkaz predkladá výskumy. Podľa nich z chlapcov, ktorí v predškolskom veku pomáhali ostatným deťom, vyrástli muži, ktorí zarábajú priemerne viac alebo nie menej ako tí, ktorí sa tak neprejavovali. Stredoškoláci, ktorí sú ústretoví voči spolužiakom a radi spolupracujú, majú lepšie hodnotenie  vo výkonnosti ako tí menej ochotní. A deti, ktoré si myslia, že ich rodičia dávajú prednosť pred  láskavosťou, rešpektom a ochotou pomôcť nad študijnými úspechmi a kariérou, dosahujú v skutočnosti lepšie študijné výsledky ako tí, ktorí to neuvádzajú. Práve tieto výskumy nám dávajú odpoveď na otázku, prečo mnohé inovatívne školy vo výraznej miere dávajú dôraz na rozvoj spolupráce a tímovosti a prečo sa v poslednej dobe toľko hovorí o vzťahoch v triede, školskej klíme a o budovaní priateľskej atmosféry. Evidentne to nie je len strata času. Keď sa nad tým detailne zamyslíme, zistíme, že to všetko dáva logický zmysel. Záujem a starostlivosť o druhých ľudí vytvára pevný základ pre dobré vzťahy a tie zasa podporujú dobrú psychickú kondíciu, ktorá je pre úspešný život a proces učenia veľmi dôležitá. Altruistický postoj človeka skôr privedie k nejakej užitočnej a zmysluplnej práci. A keď ľudia veria v zmysel toho, čo robia a pripadajú si užitoční, ľahšie v živote prekonávajú prekážky a sú šťastnejší.

 

Kto dáva, dostane viac

Mnohé výskumy teda ukazujú, že štedrí ľudia majú vo všeobecnosti vyššie príjmy než tí, ktorí sa od nich líšia práve v tomto aspekte. Interpretuje sa to tak, že snaha pomôcť druhým ich motivuje v učení. Vďaka tomu sú potom aj kreatívnejší a produktívnejší. Kto dáva, tomu sa jeho štedrosť vracia. Teraz už potvrdzuje aj veda. Potvrdzujú to tiež neurovedci, ktorí hovoria, že štedrosť aktivuje tie centrá v mozgu, ktoré v nás vzbudzujú príjemné pocity.

 

Ako zmeniť výchovnú stratégiu?

Rodičia, ktorí učia deti obetavosti a záujmu o druhých, im pomáhajú na ceste k úspechu. Keby teda niekto chcel zmeniť svoju výchovnú stratégiu, čo by mal začať robiť? Stačí začať používať iné vety. Vďaka nim dávate dieťaťu najavo, že starosť o iných je pre celú rodinu zásadná hodnota, ktorej venujete náležitú pozornosť. Začnite sa pýtať detí, komu v určitý  deň pomohli. Najskôr budú ich odpovede  neurčité, rozpačité,  ale potom sa rozhovoria a možno sa dočkáte takýchto odpovedí:

  • ponúkol som spolužiakom čokoládu,
  • vysvetlila som spolužiačke otázku, ktorej nerozumela,
  • požičal som spolužiakovi pastelky,
  • prihovorila som sa smutnej spolužiačke,
  • odprevadil som spolužiačku domov,
  • susede som vyniesol tašku s nákupom na 5. poschodie, lebo sa pokazil výťah.

 

Po určitej dobe začnú deti takéto príležitosti samy vyhľadávať. Večer, keď budete sedieť pri jednom stole, povedzte aj vy deťom o svojich dobrých skutkoch. Dôležité je tiež to, aby ste deti nenútili robiť nasilu dobré skutky. Je dôležité, aby mali pocit, že to je ich voľba. A to docielite len tým, že vy budete vzorom. Keď je deťom ponechaná možnosť sa rozhodnúť, či sa o niečo chcú podeliť, alebo nie, sú neskôr dvakrát tak štedré ako tie, ktorým to bolo nariadené.

 


Zdroje:
James B. Stenson: Kompas
R. Posse, J. Melgosa: Umenie výchovy
Čítajte viac o téme: Šťastie, Emocionálna inteligencia, Úspech
Zdieľať na facebooku