Články: Pre študentov
O projekte

 

Digitálne sebapoškodzovanie je ďalším negatívnym javom, ktorý deti online objavili

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Príchod sociálnych médií zmenil spôsob, akým mnohí dospievajúci prežívajú vzťahy, bežné adolescentné pocity neistoty, úzkosti a osamelosť. Niektorí dospievajúci využívajú bežné formy sebapoškodzovania, iní digitálne sebapoškodzovanie. / Foto: Bigstock

Sebapoškodzovanie sa môže prejavovať v mnohých formách. Môže ho predstavovať rezanie, pálenie, škriabanie, ťahanie a trhanie  vlasov, otrava alebo predávkovanie.To sú tie dobre známe prejavy. Vedci však zistili, že sa začína objavovať aj ďalší trend v sebapoškodzovaní, a tým je digitálne sebapoškodzovanie.

 

Sebapoškodzovanie je poranenie vlastného tela za účelom vysporiadania sa s nepríjemnými duševnými stavmi, akými sú napríklad hnev, zlosť či úzkosť. Je to aj vyjadrenie pocitov, ktoré dieťa nevie vyjadriť ináč. Niektoré deti sebapoškodzovanie považujú za spôsob, ako sa prejaviť v spoločnosti ľudí a niektoré sa sebapoškodzujú preto, lebo necítia nič a pri sebapoškodení cítia aspoň bolesť. Najčastejšie to však robia preto, aby prostredníctvom fyzickej bolesti zabudli na bolesť duševnú. Je to proces, ktorý im umožňuje stopnúť nepríjemné myšlienky a sústrediť sa na iné. Dieťa sa môže začať sebapoškodzovať vo chvíli, keď prežíva vnútornú psychickú bolesť alebo sa nevie vyrovnať s nejakou traumatickou situáciou. Niektoré deti si ubližujú preto, aby aspoň niečo cítili. Ak s tým raz začnú, môže to prerásť do nutkania robiť to opakovane. Preto je potrebné dieťaťu pomôcť čo najskôr. Dieťa vďaka krátkodobej fyzickej bolesti má aspoň na chvíľku šancu zabudnúť na to, čo ho trápi. Sebapoškodzovanie používa ako spôsob, vďaka ktorému sa môže vyrovnať s náročnou situáciou. Existuje však aj druhá skupina detí, ktoré sebapoškodzovanie využívajú preto, lebo chcú na seba upozorniť, napodobňovať iných alebo sa od ostatných odlíšiť.

 

Aké sú prejavy sebapoškodzovania?

Rodič si môže všímať jednak fyzické prejavy sebapoškodzovania, ale aj emocionálne.
 

Medzi fyzické prejavy patria:

  • obhrýzanie nechtov alebo kože okolo nechtov,
  • rezy,
  • modriny,
  • popáleniny,
  • holé miesta z vytrhávanie vlasov.

 

Emocionálne prejavy sebapoškodzovania:

Emocionálne príznaky sa dajú ťažšie rozoznať a nemusia hneď znamenať, že mladý človek sa sebapoškodzuje. Ale keď vidíte niektoré z emocionálnych prejavov a zároveň si všimnete aj  fyzické príznaky, potom môžu nastať dôvody na obavu. Medzi emocionálne príznaky patria:

  • depresie , plačlivosť a nízka motivácia niečo robiť,
  • uzatvorenie sa do seba a izolovanie sa od iných, napríklad  dieťa chce byť dlho osamotené vo svojej izbe,
  • nezvyčajné stravovacie návyky, náhly úbytok hmotnosti alebo priberanie,
  • nízke sebavedomie a obviňovanie sa,
  • pitie alebo užívanie drog.
     

Ako sa prejavuje digitálne sebapoškodzovanie?

Kyberšikana je už dobre známy jav. Psychológovia a ďalší odborníci však upozorňujú, že sa začína rozmáhať aj ďalší fenomén, a tým je šikanovanie seba samého. Prejavuje sa tým, že deti začínajú na internete anonymne posielať výhražné a boľavé odkazy samy sebe. Odborníci sa obávajú, že takéto digitálne sebapoškodzovanie by sa mohlo v budúcnosti ešte viac rozšíriť, a preto je dobré včas naň upozorňovať.
 

Na túto tému bolo uskutočnených aj niekoľko výskumov. Prvá štúdia svojho druhu sledovala skupinu 5 593 amerických žiakov základných a stredných škôl, ktorých sa pýtala na skúsenosti s digitálnym sebapoškodzovaním. Deti a tínedžeri v tejto skupine mali od 12 do 17 rokov. 6 percent opýtaných priznalo, že digitálne sebapoškodzovanie vyskúšali. Vzorka účastníkov štúdie bola rovnomerne rozdelená na chlapcov a dievčatá. Takmer 350 tínedžerov uviedlo, že o sebe na internete anonymne prezradili nejaké negatíva a nepekné informácie. Prevažne išlo o chlapcov, vek nezohrával významnú úlohu. Žiaci, ktorí sa identifikovali ako homosexuálne orientovaní, šikanovali sami seba online priemerne trikrát viac. „Digitálne sebapoškodzovanie chápeme ako anonymné postovanie, odosielanie alebo akékoľvek iné zdieľanie ubližujúceho obsahu o sebe samom,“ hovorí vedúci autor štúdie Sameer Hinduja. Digitálne sebapoškodzovanie nie je príznačné len pre nejaké konkrétne online prostredie. Môže ísť o sms správy, e-mailovú komunikáciu, online hry, webové fóra, virtuálne prostredie či akýkoľvek iný online priestor.  Viac ako polovica z tých, ktorí priznali digitálne poškodzovanie, uviedla, že to urobili iba jeden raz. Takmer polovica z nich sa pokúsila svoje správanie vysvetliť a ospravedlniť. 40 percent uviedlo, že boli v škole nejakým spôsobom šikanovaní. Takmer 17 percent bolo predtým obeťou kyberšikany. Štúdia zistila, že u obetí kyberšikany je až dvanásťkrát vyššia náklonnosť uchýliť sa k digitálnemu sebapoškodzovaniu.
 

Čo vedie deti k digitálnemu sebapoškodzovaniu?

Väčšina z detí a tínedžerov uvádzala tieto dôvody:

  • snaha o získanie pozornosti,
  • depresívne a samovražedné stavy,
  • túžba javiť sa ako obeť,
  • ospravedlnenie faktu, že sami šikanujú iných,
  • snaha pôsobiť zábavne či vystreliť si zo seba,
  • nuda.


Mnoho odborníkov sa  sa domnieva, že sebapoškodzovanie vyplýva predovšetkým z nedostatku moci a kontroly. Dieťa, ktoré trpí, je zvyčajne presvedčené, že v jeho živote sa nenachádza človek, ktorému by mohlo dôverovať a zveriť sa mu so svojimi problémami. Internet sa tak v jeho očiach stáva vhodným priestorom, kde môže písať o svojich bolestiach. V tomto priestore  môže uplatňovať svoju moc a riadiť obsah výpovedí a zároveň dúfa, že niekto zachytí jeho volanie o pomoc.
 

Ako deťom a mladistvým pomôcť?

Rodičia môžu pomôcť tak, že naučia deti rozpoznávať znaky depresie, budú viac kontrolovať a dohliadať na správanie svojich detí  v online svete a budú sa snažiť vytvárať rodinné prostredie plné vzájomného rešpektu a otvorenej komunikácie. Rodičia, ale aj učitelia by sa mali o digitálnom sebapoškodzovaní s deťmi rozprávať, aby im ho pomohli pochopiť a porozumieť, z čoho plynie. A v prípade potreby by mali vedieť podať pomocnú ruku. Dospelí by mali vedieť vždy ponúknuť náhradné riešenia ich emocionálnych problémov. Tiež viac vnímať detský svet emócií, povzbudzovať ich a neustále im dávať najavo, že sú tu vždy pre nich a že sú ochotní a pripravení vypočuť ich bez toho, aby ich kritizovali či odsudzovali.
 

Príchod sociálnych médií zmenil spôsob, akým mnohí dospievajúci prežívajú vzťahy, bežné adolescentné pocity neistoty, úzkosti a osamelosť. Niektorí dospievajúci využívajú bežné formy sebapoškodzovania, iní sa s týmto problémom vysporiadajú tým, že online sami seba obťažujú. Dôležité je, aby dospelí aj o tejto forme vedeli a nenechali svoje deti zbytočne trpieť.


Čítajte viac o téme: Problémové správanie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.