Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo robiť, aby výchova dieťaťa nebola ovplyvňovaná strachom rodičov?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Niektorí rodičia si uvedomujú, že sú ovplyvňovaní strachom pri výchove, iní si to ani neuvedomujú.Dá sa to však na základe určitých javov zistiť. / Foto: Bigstock

Je samozrejmé, že každý rodič sa bojí o svoje dieťa. Byť rodičom v čase plnom technologických vymožeností, súťaživosti a dravosti či stresu z možnej straty rodinných príjmov, nepomáha vnášať pokoj do výchovy. Tieto skutočnosti  teda vplývajú na výchovu a prejavujú sa vo viacerých rozhodnutiach a prístupoch rodičov.

 

Niektorí rodičia si uvedomujú, že sú ovplyvňovaní  strachom pri výchove, iní si to ani neuvedomujú. Ako to môžu zistiť? Amy Morin vo svojej knihe 13 vecí, ktoré psychicky silní rodičia nerobia, píše o týchto znakoch:

 

Rodičia sú prehnane starostliví

Keď sa rodičia boja, obmedzujú deti v aktivitách. Bránia im, aby tvorili, objavovali a zažili zaujímavé detstvo. 

 

Sú vtieraví

Často všetko organizujú a vyjadrujú svoj názor aj vtedy, keď nie je potrebný.

 

Vyhýbajú sa stresu

Rodičia, ktorých vo veľkej miere ovplyvňuje strach, sa rozhodujú na základe toho, čo im spôsobí najmenší stres, nie na základe toho, čo je z dlhodobého hľadiska najlepšie pre ich dieťa.

 

Prehnaná starostlivosť uskutočňovaná pod vplyvom strachu spôsobuje deťom nesamostatnosťPrehnane starostliví rodičia môžu za rozmáhajúci sa fenomén tzv. bumerangových detí. Sú to väčšinou tridsiatnici, ktorí sa po určitej dobe sťahujú naspäť k rodičom. Dôvodov je viacej. Nie je to len zlá finančná situácia, ale aj neschopnosť sa vyrovnať s emocionálnymi ťažkosťami, ktoré sa spájajú so samostatným bývaním. Nájsť si prácu, platiť si vlastné účty sa im zdá veľmi náročné. Keď deti vychovávame tak, aby si mysleli, že potrebujú ustavičnú ochranu pred strašidelným svetom vonku, nenaučia sa v živote vyrovnať so skutočnými problémami. Ak životy svojich detí ovládame natoľko, že sa pokúšame zariadiť, aby všetko dobre dopadlo, prichádzajú o proces učenia, ktorý niekedy musí aj bolieť. Tým, že rodičia nesú za všetko zodpovednosť aj pri dospelých deťoch, sami si robia život zložitejším a často sa trápia a sú unavení aj vtedy, kedy by už nemuseli. Výchova k skorej zodpovednosti vedie u obidvoch strán nielen k radostnejšiemu prežívaniu života, ale aj k lepším vzťahom. Každý chce byť sám sebou. Nikto nemá rád pocit, že ma ten druhý dusí.

 

Niektorí rodičia práve kvôli strachu svojim deťom prehnane organizujú čas

Čoraz viac rodičov sa snaží mať pod kontrolou každú minútu svojho dieťaťa.Je to spôsobené hlavne tým, že chcú svojim deťom dopriať čo najviac možností na vzdelávanie a premyslené využívanie voľného času, čo je úplne prirodzené, ale niekedy organizujú čas dieťaťa aj zo strachu, aby dieťa nemalo čas robiť nič zlé. Namiesto toho, aby ich učili, čo majú v prípade problémov robiť, snažia sa ich od problémov uchrániť. Niektorí rodičia si tiež myslia, že keď dieťa má čo i len hodinu času pre seba, zákonite vymyslí niečo nevhodné. Nie je to však vždy pravda. Psychológovia tvrdia, že občasná nuda je dokonca pre vývoj detí dobrá. Podľa nich by mali deti mať k dispozícii aj  neštruktúrovaný program, kedy sa musia spoľahnúť iba samy na seba. Neustále zorganizovaný program môže brániť ich prirodzenému vývoju a viesť dospievajúce deti neskôr k hnevu a úzkostiam. Tento čas nudy by mal deťom slúžiť predovšetkým na premýšľanie, meditáciu a stíšenie. Ticho a čas na reflexiu sú pre dieťa rovnako dôležité ako zmysluplné aktivity. Nuda umožňuje deťom v tichu objavovať ich skutočné záujmy. Vďaka nude a tichu  dokážu precítiť volanie svojho srdca. Práve nuda stvorila mnohých vedcov, maliarov či spisovateľov. Rodičia by teda nemali mať strach z toho, že ich deti sú počas dňa bez vopred naplánovanej aktivity. Iní rodičia zase prehnane organizujú deťom čas a snažia sa im dopriať len to najlepšie z najlepšieho hlavne kvôli tomu, lebo sa boja,že ich dieťa nebude v živote úspešné, ak im toto všetko nezabezpečia.

 

Potreba ovládať deti často pramení aj zo strachu, čo na ich správanie povedia iní ľudia

Odborníci upozorňujú, že by sme na túto skutočnosť nemali sústavne myslieť a že život je dosť náročný aj bez tohto. Každý je jedinečná osobnosť a sústavné porovnávanie k ničomu nevedie. V rámci rodičovskej obety sa vyvarujte aj takých situácií,  ako je vypracúvanie úloh za dieťa. Existujú aj takí rodičia, ktorí píšu deťom projekty alebo slohové práce a deti sa spokojne za ten čas hrajú. Jedna matka mala až tri zamestnania, aby mohla zaplatiť svojmu lenivému synovi doučovania a napokon zistila, že on na tie doučovania často ani nechodil. S ovládaním ostatných je to ťažké preto, lebo aj keď je naša motivácia správna, výsledky nie vždy sú dobré. Ak životy svojich detí ovládame natoľko, že sa zo strachu pokúšame zariadiť, aby všetko dobre dopadlo, prichádzajú o proces učenia, ktorý niekedy musí aj bolieť.

 

Ako postupovať správne?

V športe aj na bojisku sa hovorí, že najlepšou obranou je útok. To isté platí aj pri výchove. Ak chcete, aby vaše deti boli zdravé a v bezpečí, nevynakladajte všetku energiu na odstraňovanie problémov. Namiesto toho deti naučte, ako sa o seba postarať.

 

Odhadnite skutočné nebezpečenstvo, ktoré hrozí vášmu dieťaťu

Aj keď sa vám môže zdať, že veľa vecí je nebezpečných, to neznamená, že je to naozaj tak. Je ťažké sa napríklad správne rozhodnúť, kedy nechať dieťa samo vonku sa hrať alebo kedy môže ísť samo do školy. V takejto situácii by ste si mali položiť nasledujúce otázky:

 

Čo by ste poradili dobrému priateľovi?

Ak by sa vás na tento problém opýtal priateľ, reagovali by ste menej emotívne. Čo by ste mu povedali? Pokúste sa riadiť radou, ktorú by ste povedali niekomu inému.

 

Aké sú fakty?

Preštudujte si, čo o danej problematike hovoria fakty. Zistite, aké nebezpečenstvo naozaj hrozí a aká je pravdepodobnosť rizika.

 

Čo sa stane, ak mu to nedovolím?

Takmer všetko, čo svojmu dieťaťu dovolíte, v sebe zahŕňa riziko. Je však dôležité, aby ste tiež zvážili riziko, ak mu to nedovolíte.Môže to mať napríklad spoločenské následky, premeškanú príležitosť naučiť sa niečo nové. Ak budete často hovoriť NIE, dieťa získa menej príležitostí, aby sa naučilo stať sa zodpovedným dospelým človekom.

 

Dbajte o bezpečnosť dieťaťa, ale nepreháňajte to

Naučte dieťa, ako dbať o vlastnú bezpečnosť. Naučte ho, ako sa správať na bicykli, pri vode, zásady zdravého stravovania. Veľa sa rozprávajte, pozerajte si obrázky, dokumentárne filmy o problematike, povedzte dieťaťu, čo má robiť v určitej situácii, precvičte si formou dramatizácie alebo dialógov hypotetické situácie.

 

Prejavte viac odvahy, ale nepodceňujte strach

Rodičia, ktorí dovolia, aby im strach diktoval, čo majú robiť, brzdia svoje deti, pretože nechcú, aby sa ocitli v nepríjemnej situácii. Mnohí rodičia ani nevedia správne odhadnúť, čoho sa obávajú ich deti. Robia nesprávne závery v tom, ako ich deti zareagujú v stresových situáciách. Predpokladajú, že sa ich deti pokúsia vyhnúť  náročnejším úlohám a už vopred si myslia, že ich dieťa dopadne horšie, ako sa to potom v skutočnosti stane. Napríklad rodič bojazlivému dieťaťu radšej objedná sám jedlo, pretože má strach, že sa jeho dieťa nebude vedieť prihovoriť čašníkovi. Prípadne ak má dieťa strach z eskalátora, rodina vždy chodí radšej po schodoch. Takéto kompromisy však vysielajú nesprávne posolstvo. Nahovárajú dieťaťu, že danú vec nedokáže urobiť len preto, lebo mu naháňa strach. Čím viac kompromisov robíte, len aby sa dieťa nebálo, tým má menšiu možnosť, aby sa naučilo správať statočnejšie. V dôsledku toho svoj strach nedokáže prekonať. Môže začať nedôverovať svojim schopnostiam. Lepšie je, keď budete trvať na tom, že to zvládne. Povzbudzujte ho slovami: „Dokážeš to!“

 

Rozprávajte sa s dieťaťom o strachu

Strach je prirodzenou emóciou, vďaka ktorej sa vášmu dieťaťu nič nestane. Zdravý strach je v poriadku. Vďaka nemu sa človek nenechá nahovoriť na hlúposti. Vysvetlite dieťaťu, že mu strach pomáha rozhodovať sa správne a správne konať.Napríklad, keď sa mu silnejšie rozbúcha srdce a začnú sa mu potiť dlane, je pripravené si poradiť s náročnejšou situáciou. Ak by ho naháňal pes, práve nával adrenalínu by mu pomohol ujsť. Môže sa však stať, že nastane falošný poplach, a to vtedy, keď sa dieťa dostane do stresu aj vtedy, keď mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Napríklad pri recitácii. Keď je dieťa v strese, poraďte mu, aby si povedalo: „Ide mi o život alebo je to falošný poplach?“

 

Odhaľujte spolu s dieťaťom jeho strach

Najlepším spôsobom, ako deti zbaviť strachu, je odhaliť ho. Pomôžte dieťaťu identifikovať konkrétne obavy, nad ktorými chce zvíťaziť a popremýšľajte, ako by ste mu mohli pomôcť. Napríklad ak s vami spí v posteli, pretože sa bojí spať sám, vytvorte si spolu rebríček strachu. Potom určte jednotlivé kroky, ako tento cieľ dosiahnuť. Mohlo by to vyzerať približne takto:

  • Spať na matraci pri rodičoch.
  • Presunúť matrac bližšie k dverám ich spálne.
  • Rodič zostane pri mne, kým nezaspím vo vlastnej posteli.
  • Rodič ma uloží a zostanem spať vo svojej izbe pri zapnutej lampe.

 

Vďaka postupnému prekonávaniu prekážok, môže z dieťaťa strach úplne opadnúť. Postupne si začne veriť a v budúcnosti bude vedieť takýmto spôsobom vyhrávať aj nad ďalšími svojimi obavami.

 

Jednoduchá technika, ktorá pomáha usmerňovať strach

Rob Parsons vo svojej knihe Desať tipov pre rodinu píše, že existuje jeden trik, ktorý pomáha neovládateľne rastúci strach zastaviť. Je potrebné využiť techniku ZADRŽAŤ- ZAMIETNUŤ- ZAMENIŤ. Ide o to, že keď sa objavia prvé negatívne myšlienky, nedovolíte im, aby bežali ďalej, zamietnete ich a nakoniec zameníte za niečo iné a rozumnejšie. Slučky opakujúcich sa negatívnych myšlienok sú veľmi silné preto, lebo sú postavené na hlboko zakorenených presvedčeniach. A my im veríme, akoby ich vytrvalosť svedčila o tom, že sú pravdivé. Aby sa človek dokázal negatívnych myšlienok a strachu  zbaviť, musí sám seba presvedčiť, že sú falošné. Tiež je potrebné ich nahradiť myšlienkami pozitívnymi. V každom prípade je potrebné sa pred nimi chrániť. Veľmi účinný prostriedok spočíva hlavne v tom, že svoju pozornosť zameriame iným smerom.

 


ZDROJE:
Rob Parsons:  Desať tipov pre rodinu
Amy Morin: 13 vecí, ktoré psychicky silní rodičia nerobia
Kim Oates: Dvadsať rád pre rodičov
Posse, J. Melgosa: Umenie výchovy
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Strach
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.