V súčasnosti veľa mladých ľudí, a to aj keď majú tridsať rokov, hráva v prehnanej miere počítačové hry, chodia do rôznych herní alebo zábavných centier. Taktiež odkladajú vstup do manželstva a netúžia mať ani vlastné bývanie. Sú spokojní s ďalšími priateľmi v jednom prenajatom byte.
Prechod do dospelosti je najčastejšie vymedzený odchodom z rodičovského domu, ukončením štúdia, stabilným pracovným postavením, životom v partnerstve a rodičovstvom. Od deväťdesiatych rokov sledujeme ten istý jav - zachytenie novej fázy života, ktorá si vytvára čoraz väčší priestor medzi detstvom a dospelosťou. Mladosť bola v minulosti relatívne krátke životné obdobie medzi detstvom a dospelosťou. Obdobím hľadania sa. Po strednej škole či po vysokej škole prišla vojenská služba, práca a rodičovstvo. Rýchle osamostatnenie a zakladanie rodín. Tak to robilo 90 percent ľudí, tak sa to patrilo. Vznikol model, ako sa muselo fungovať. Prišiel však rok 1989. A situácia sa začala meniť.
Všetky spomínané prechody v živote súčasných mladých ľudí sa už dejú neskôr. V minulosti by sa takéto správanie a prístup k životu vnímal ako niečo nedôstojné, no v súčasnosti sa to vníma ako samozrejmá súčasť života. Mnoho, predovšetkým starších ľudí, však túto skutočnosť nevie pochopiť a veľmi ich to trápi. Majú pocit, že dnešná mladá generácia nevie dospieť. Rodičia nevedia pochopiť svoje deti a starí rodičia vnúčatá.
Samozrejme, aj odoborníci si tento jav už dlhšiu dobu všímajú a hľadajú odpovede.
„Pre dnešných mladých ľudí je veľmi ťažké dosiahnuť to, čo považujeme za tradičné znaky dospelosti. To znamená, že je pre nich čoraz náročnejšie získať stabilnú práca na plný úväzok, svadbu čo najskôr či hypotéku a vytvorenie vlastnej nezávislej domácnosti,“ povedala pre britský portál Guardian sociologička Jane Pilcher z Leicesterskej univerzity.
Sociologička tiež poukazuje na to, že podľa mnohých dvadsať a tridsaťročných dnes nie je problém zoznámiť sa vďaka internetu s kýmkoľvek a kedykoľvek. Existuje pretlak možností a množstvo nezáväzných známostí, a tak je veľmi ťažké nájsť partnera, ktorý je pripravený na vážny vzťah. Bezstarostná jazda nemusí vždy znamenať spokojnú jazdu. Ak sú ľudia spokojní so životom, je to dobré. Ak však pociťujú ako hendikep, že nemajú zázemie, nemajú partnera, že im ušiel vlak z hľadiska rodičovstva, ak vidia ako negatívum to, že neustále menia svoje pracovné pozície, nie je to v poriadku. Spokojnosť so životom tvorí súčasť identity. Ak vyžarujete spokojnosť, spokojné je aj vaše okolie. Viaceré teórie hovoria, že spokojnejší ľudia si ľahšie hľadajú partnera. Ak je niekto usmiaty a šťastný, pritiahne ďalšiu osobu. A ukazuje sa, že ľudia v spokojnom partnerskom zväzku sú šťastnejší.
Čo sa týka práce, veľa mladých ľudí získa len prácu na dobu určitú, rôzne brigády a to im znemožňuje získať hypotéku, odchod na materskú a rodičovskú dovolenku. Mladí môžu bývať v internátoch či v podnájmoch, ale formálne stále patria do domácnosti rodičov. Mladí tak majú dostatok voľného času, nemusia sa starať o deti a môžu sa tiež naplno venovať svojej práci.
Mnoho mladých ľudí by aj chcelo situáciu zmeniť, ale nedarí sa im to. Ak sa ešte k tomu rozídu s partnerom/partnerkou, často sa vracajú domov do svojej detskej izby. A práve aj v tejto fáze života sa veľa mladých ľudí vrhne na časovo nekontrolovateľné hranie počítačových hier, prípadne podľahne iným závislostiam alebo neviazanej zábave. Kvôli tejto forme správania vyvolávajú v dospelých pocit, že nechcú dospieť. A ono to tak vôbec nemusí byť. Možno sú len nešťastní a v živote im niečo nevyšlo tak, ako si to naplánovali.
Posúva sa vek dospelosti
Profesorka Beatriz Luna z univerzity v kanadskom Pittsburghu uvádza, že dospelosť v súčasnosti nezačína v 18 alebo v 21 rokoch, ale až v 25. „Ak vás prostredie núti k tomu, aby ste sa správali ako dospelý človek, tak to signalizuje mozgu, aby zastavil určitý druh plasticity, pretože v tej chcíli potrebuje stabilitu a spoľahlivosť. Adolescenti sa však vyznačujú tým, že vyhľadávajú rizikové aktivity a správajú sa nezodpovedne. Nerobia to preto, aby priviedli k zúfalstvu rodičov, ale má to svoje biologické dôvody, ktoré sa vyskytujú aj u zvierat,“ uvádza profesorka Beatriz Luna. Lenže niektorí mladí ľudia sa neupokoja ani po 25 či 35 narodeninách. Neustále sa chcú hlavne zabávať. Práve v tomto vidí problém aj britský psychológ Frank Furedi, ktorý tento typ mladých ľudí označuje za Petrov Panov podľa rozprávkového hrdinu, ktorý odmietal dospieť. Ďalším termínom je aj kidult, teda spojenie slov KID (dieťa) a ADULT (dospelý). Frank Furedi hovorí: „Vyrastal som v 70. rokoch 20. storočia a keď som mal 28 rokov, nikto z mojich vrstovníkov nemal hypotéku. Myslím, že aj to je dôvod, ktorý mladých ľudí brzdí v tom, aby skutočne dospeli.“
Hľadanie istoty
Niektorí mladí ľudia zase dlho hľadajú určitú istotu a niekoho, kto im istotu a stabilitu definuje. Niekoho, kto im povie, toto je dobré a toto je zlé. Majú akoby strach zo slobody. A preto všetko odkladajú na neskôr. Neistota je vo všetkom - v tom, či si nájdeme a udržíme prácu, ale aj v intímnych vzťahoch. Sociológovia hovoria, že v partnerstvách je dôležitý čistý vzťah. Ten trvá len dovtedy, kým prináša pozitíva a ostávame v ňom iba dovtedy, kým nám prináša spokojnosť. Ak máme byť vo vzťahu kvôli deťom či hypotéke, už to čistý vzťah nie je. A títo mladí ľudia si to všetko dobre uvedomujú. Ukazuje sa, že mnohí mladí ľudia nemajú ani blízkych priateľov. Takých, s ktorými sa vedia rozprávať o problémoch.
Dospieť sa nedá ani kvôli sebeckosti
Mnoho mladých ľudí si myslí, že sa okolo nich točí vesmír. Je to aj dôsledok výchovy helikoptérových rodičov. Napríklad neviedli dieťa k tolerantnosti, ale učili ho len, ako sa presadiť a upútať pozornosť. Dôsledkom toho je to, že títo mladí ľudia myslia iba na seba, nedokážu riešiť veci, nevedia iným ustúpiť, nevedia nič tolerovať. Hocijaká konštruktívna kritika predstavuje negatívny zásah do osobnosti. Všetko chcú získať okamžite. Ak sa tak nedeje, cítia sa frustrovaní a nestabilní. A keď sú nespokojní, situáciu neriešia, ale od problému odchádzajú. Obviňujú iných. Veľmi chcú byť dospelí, ale zodpovednosť nechcú.
Mladí ľudia sa nechcú vzdať svojich materiálnych túžob a zážitkov
Zmena materiálnych túžob úzko súvisí so zmenou hodnôt. To by sa však musel potlačiť narastajúci egoizmus a narcizmus. Blahobyt sa meria aj cez zážitky. A preto si mladí ľudia často dávajú otázky: „Je dieťa a jeho výchova zážitok? Je rodina zlučiteľná s budovaním kariéry a s cestovaním?“
Každá generácia si musí nájsť svoju vlastnú cestu
Každá generácia bola vždy niečím špecifická a jej život odzrkadľoval dobu, do ktorej sa narodila. Aj dnešná generácia mladých sa snaží prežiť vo svete, v akom sa práve nachádza. Nič sa nedá úplne zovšeobecniť, a tak aj medzi súčasnými mladými ľuďmi existujú takí, o ktorých hlavne staršia generácia s radosťou hovorí, že sú vulgárni, drzí, leniví, rozmaznaní a namyslení, ale stále je tu väčšina takých, ktorí sa snažia tak, ako najlepšie vedia. Mladí ľudia sú dnes vychovávaní oveľa sebavedomejšie, musia si voliť vlastnú cestu, zvažovať svoje voľby a informácie okolo seba. Určite však nie je namieste premýšľať stereotypne o mladých ľuďoch len ako o prehnane ambicióznych, zahľadených len do seba a tým pádom namyslených. Nie všetci sú len takí. Je medzi nimi množstvo milých, komunikatívnych, prosociálnych a altruistických ľudí. Žiadna generácia predtým nemala toľko možností a príležitostí. Čas ukáže, či dnešná mladá generácia dokáže žiť tak, aby v starobe mohla o sebe povedať, že žila šťastný život.
