Články: Pre študentov
O projekte


 
Reklama

Detská psychologička Mary Allen Rennová: 4 kroky, vďaka ktorým vychováte úspešné a samostatné deti

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Podľa psychológov pomáha deťom k úspechu aj cielená výchova k samostatnosti. / Foto: Shutterstock

Detská psychologička a matka troch detí Mary Allen Rennová vo svojej knihe 10 krokov k skoro perfektnému rodičovstvu opisuje najbežnejšie chyby, ktorých sa rodičia pri výchove dopúšťajú. Okrem iného sa zemeriava aj na kroky, ktoré ovlpyvňujú to, či dieťa bude v budúcnosti samostatné a úspešné alebo skôr bojazlivé a často kvôli tomu aj neúspešné.

Ukazuje sa, že úspešnosť a samostatnosť sú v dnešnej dobe veľmi potrebné vlastnosti, a to hlavne kvôli tomu, že narastá trend bumerangových detí. Sú to tí mladí dospelí, ktorí sa po ukončení štúdia alebo neúspechu v práci vracajú späť do svojej detskej izby v dome rodičov.

Podľa názoru psychológov pomôcť deťom uspieť môže aj cielená výchova k samostatnosti. Ako k deťom pristupovať tak, aby boli viac samostatné? Pozrime sa na rady Mary Allen Rennové.

 

1 | Nehovorte deťom stále, že sú výnimočné

Mnohé dnešné matky a otcovia sa snažia oceňovať u svojich detí výnimočnosť a originalitu. Nie je to nič neobvyklé, je to aj nutné, ale nič sa nesmie preháňať. Pre každého rodiča je jeho dieťa zázrak, ktorý svojou originalitou a krásou prekvapuje každý deň. Niekedy kvôli obrovskej láske k dieťaťu niektorí rodičia aj priemerné dieťa vidia ako mimoriadne talentované alebo nadané. A tak svoje dieťa neustále chvália a prehnane motivujú. Psychológovia na základe mnohých výskumov dnes už vedia, že toto neustále chválenie neprispieva k lepšiemu sebavedomiu ani výsledkom v škole alebo v záujmovej činnosti. „Ak deti neustále chválite a vzbudzujete v nich pocit vyvolenosti, vedie to k tomu, že získavajú neadekvátny pocit vlastnej dôležitosti. Potom majú väčšie problémy s nadväzovaním vzťahov a neskôr sa môže u nich  prejaviť aj bojazlivosť a neistota,“ vysvetľuje Mary Allen Rennová. Detská psychologička tiež opisuje rozčarovanie detí, ktoré sú niekoľko rokov presviedčané, že sú výnimočné a zrazu medzi rovesníkmi zistia, že sú priemerné. „Táto skutočnosť sa pre deieťa stáva zdrojom neistoty, strachu a hanby. Takéto dieťa sa potom bojí výziev, pretože sa bojí zlyhania. Musí predsa byť najlepšie, pretože otec s mamou to vždy hovorili. Preto sa snaží vždy vyhrať. To ale nie je za všetkých okolností možné. A tak si dieťa začína vyberať len také výzvy, kde je zaručený úspech, aby sa uistilo v tom, že realita, v ktorom je najlepšie, potrvá naďalej. Bude sa vyhýbať všetkému, čo sa javí ako prekážka, a tak prichádza o mnoho príležitostí, aby mohlo dosiahnuť ešte lepší úspech,“ upozorňuje Mary Allen Rennová.

 

2 | Neriešte všetko za dieťa

Dospelý človek vie všetko riešiť rýchlejšie a praktickejšie ako dieťa. A tak niektorí rodičia majú obrovskú túžbu všetko riešiť za svoje deti. Alebo sú pripravení kedykoľvek zasiahnuť, keď sa situácia nevyvíja podľa ich predstáv. Ale táto priveľká angažovanosť dieťaťu šťastie a úspech do života neprinesú. Práve naopak. „Príliš zasahujúci rodičia riskujú, že si dieťa nevytvorí silný pocit vlastnej identity. Viera v to, že to samo dokáže, sa u takéhoto dieťaťa nemusí vôbec rozvinúť. Namiesto toho mu je vštepované správanie, ktoré ho nabáda k bezmocnosti. To môže viesť aj k pocitom úzkosti,“ upozorňuje rodičov Mary Allen Rennová.

Podľa psychologičky existuje viac príčin úzkosti. Môžu ich spôsobovať aj genetické predispozície. Nielen u dospelých, ale aj u detí je potrebné úzkosť rozpoznať čo najskôr a uskutočniť liečbu, lebo v opačnom prípade  môže dieťa podľahnúť alkoholu, drogám alebo sa z úzkosti rozvinie depresia.

Deti a dospievajúca mládež potrebuje cítiť podporu rodičov, ale zároveň musia mať vytvorené podmienky k tomu, aby sa mohli naučiť jednať samostatne za seba a bez pomoci dospelých. Psychologička uvádza, že za dieťa sa snažia sústavne jednať rodičia, ktorí sú úzkostliví, s nízkou sebaúctou a rodičia, ktorí si prostredníctvom dieťaťa realizujú svoje sny. Tiež to robia tí ľudia, o ktorých vlastní rodičia neprejavovali v detstve záujem. Helikoptéroví rodičia si vlastne neuvedomujú, že svojim deťom dávajú najavo, že neveria ich schopnostiam.

 

3 | Dovoľte dieťaťu zažiť aj odmietnutie a problémy

„Ak dovolíte deťom prežiť aj neúspech, posilňujete im tým mozog. Mozog je ako sval - čím viac ho používame, tým viac sa rozvíja. Mali by ste svoje deti učiť, že keď sa im niečo nepodarí, nie je to neúspech, ale príležitosť potrénovať si mozgový sval, a tak posilniť aj tie časti, ktoré im dopomôžu k budúcemu úspechu. Môžu si tak uvedomiť, že neúspech nedefinuje, kto sú, ale pomôže im na ceste k tomu, kým raz budú,“ myslí si Mary Allen Rennová.

Existuje veľké množstvo úspešných ľudí, ktorí prežili množstvo odmietnutí, bankrotov alebo množstvo iných problémov. Napríklad: Henry Ford, Bill Gates, Walt Disney nebo J.K. Rowlingová. Ich túžba byť úspešnými sa formovala už v detstve a neúspech pre nich nebol signálom, že by sa mali prestať snažiť.

Ak sa však niekto celé detstvo nestretne s neúspechom, v dospelosti ho akýkoľvek neúspech úplne rozhodí a on môže stratiť motiváciu pokúsiť sa urobiť niečo ešte raz. A preto by ste nemali svoje deti chrániť pred nepohodlím, ktoré môže napríklad súvisieť so známkami v škole a podobne. Naozaj je veľmi nevhodné, aby ste utekali do školy orodovať za lepšie známky. Čo si vaše dieťa z toho odnesie? Zapamätá si, že keď dostatočne kričíte, dupete, otravujete, dostanete to, čo chcete. Psychologička upozorňuje, že toto nie sú dobré skúsenosti, ktoré dieťa získa do ďalšieho života.

 

4 | Naučte sa hovoriť aj NIE

Ak nechcete, aby si vaše deti mysleli, že celý vesmír sa točí iba okolo nich, hovorte im občas aj nie. Pre rodičov je to síce nepríjemné a často aj bolestivé, a to hlavne vtedy, keď deti reagujú plačom alebo hysterickým záchvatom. V takejto chvíli sa snažte myslieť na ich budúcnosť. A tiež je lepšie, keď svoj záchvat zlosti prežijú niekde spolu s rodinou ako pred kamarátmi na detskom ihrisku.

Deti si od malička musia uvedomovať, že v živote to chodí aj tak, že nie vždy všetko dostanú. A vždy je lepšie, keď to zistia v predškolskom veku ako na vysokej škole. Ak rodičia nevedia dieťaťu nič odmietnuť, má to za následok rozmaznanosť detí.

„Rozmaznané deti, ktoré vyžadujú veľa hračiek, peňazí alebo pozornosti, si nebudú v budúcnosti vážiť vzťahy a je menšia pravdepododobnosť, že budú chcieť byť prospešní pre spoločnosť. Pre ich pocit šťastia budú materiálne predmety dôsležitejšie než hodnotný vzťah s druhým človekom,“ dodáva psychologička vo svojej knihe.


Čítajte viac o téme: Úspech
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.