Vďaka dlhodobejšej reflexii myšlienok, slov a správania spoznávame lepšie samých seba. Vytvárame si čas na ujasnenie hodnôt a ich následné porovnanie s každodennou realitou. Sebareflexia nám umožňuje byť sám sebe psychológom. Ak si pravidelne nájdeme pár minút denne na túto metódu, na základe lepšieho poznania vzorcov a príčin svojho správania rastieme a kráčame správnym smerom.
Sebareflexia je schopnosť uvedomiť si podstatu svojich myšlienok a emócií. Ide o identifikovanie toho, čo v danej chvíli prežívame a cítime. Na základe takejto identifikácie potom vieme lepšie pochopiť, ako prežívame isté situácie. A v budúcnosti sa na ne vieme vhodnejšie pripraviť a zabezpečiť si tak optimálnejší výsledok. Podľa Sokrata je sebareflexia rozumové sebapoznanie, opierajúce sa o psychologické pozorovanie a poskytujúce vedenie, ktoré je hlavnou cnosťou ľudskej činnosti. Vediaci človek totiž koná rozumne a rozvážne, pretože usilovne hľadá a nachádza čoraz jasnejší pojem toho, čo je dobré, spravodlivé a čestné. A keď vie, čo je dobré i sám sa stáva dobrým, spravodlivým a čestným.
Aby ste sa mohli venovať sebareflexii, potrebujete byť v tichu
Vonkajšie stimuly, ktoré sú stále nástojčivejšie a hlasnejšie, nás často oberajú o schopnosť počúvať náš vnútorný hlas. Ako keby sme si nechceli uvedomiť, že práve ticho je fenomén, ktorý nám najviac môže pomôcť vymaniť sa spod obrovského tlaku, ktorý sa zo všetkých strán na nás valí a nedovolí nám rozlišovať dobro a zlo či robiť správne rozhodnutia. Je potrebné si uvedomiť, že ticho neprináša z nášho vnútra na povrch len naše motívy, záujmy a sny, ale i obavy, bremená a chaotické myšlienky. Je však vždy lepšie o nich vedieť, ako ich zametať pod koberec. Totiž, vždy je lepšie problémy riešiť, ako prežívať život v zdanlivom pokoji, ktorý nás môže ešte dlhé roky negatívne ovplyvňovať. Ticho nám vytvára priestor na premýšľanie, na hodnotenie minulosti a stanovenie si nových cieľov do budúcnosti. Súčasný svet, v ktorom sme sústavne obklopení množstvom technických prostriedkov, nám neposkytuje veľa priestoru a možností na stretnutie pre nás s najdôležitejším človekom - so sebou samým. Človek možno aj práve kvôli tejto skutočnosti sa cíti nepríjemne, cíti stres a akúsi duševnú prázdnotu. Keď sa stretávame sami so sebou, môžeme premýšľať nad tým, kam smerujeme, komu sme za čo vďační, po čom skutočne túžime, aké sú naše potreby, aké nás sprevádzajú emócie a podobne. Pri takomto zastavení sa človek môže vyčistiť, utriediť informácie, premyslieť si nasledujúce kroky. Práve v tichu a v samote nám napadajú nové veci. Keď si tieto skutočnosti človek hlboko v sebe uvedomuje, skôr nadobúda pocit nielen vďačnosti, ale aj šťastia.
Sebareflexia a moderné technológie
Súčasný život sa vďaka technológiám zrýchlil. Mnoho odborníkov tvrdí, že to má dopad aj na sebareflexiu. Veď to vidíte každý deň, koľko ľudí na sociálnych sieťach čokoľvek bez premyslenia povie, napíše a nezvažuje dopad svojich slov. Mnohí si vôbec neuvedomujú, ako dokážu raniť, uraziť, spôsobovať bolesť. Je jednoduchú stlačiť tlačidlo odoslať a neuvedomovať si, čo niektoré myšlienky môžu spôsobiť. Niektorí ľudia jednoducho nemajú chuť sa hlbšie zamýšľať nad tým čo denne uverejňujú na diskusných fórach alebo sociálnych sieťach. A popri tom stačí aspoň malá miera sebareflexie a všetko môže byť iné.
Sebareflexia pomáha zvyšovať kreativitu
Sebareflexia nepomáha iba v tom, aby ste sa vyhli zlým rozhodnutiam, ale môže naštartovať aj vašu kreativitu. Napríklad Albert Einstein tvrdil, že svoje tvorivé myšlienky vykúzlil pomocou myšlienkových pokusov. Napríklad si predstavoval, aké by to bolo, keby išiel vedľa svetelného paprsku. Albert Einstein mal iba 16 rokov, keď začal využívať tieto svoje predstavy a vďaka nim objavil i nové chápanie vesmíru. Existuje množstvo tlakov, ktoré negatívne vplývajú na to, aby sa človek zastavil, popremýšľal, zahĺbil sa do seba. Jedným z najväčších tlakov je zaneprázdnenosť. V dnešnej dobe akoby každý cítil, že nemá dosť času. A z tohto dôvodu nosíme v sebe pocit, že nemáme ani čas na tiché rozjímanie a zastavenie sa. Práve naopak, takmer všetci sa snažíme zvyšovať svoju produktivitu, robiť čo najviac vecí naraz a čo najrýchlejšie. No našťastie existujú aj ľudia, ktorí si začali uvedomovať toto nebezpečenstvo a nabádajú k novým prístupom. Napríklad v Taliansku vzniklo hnutie, ktorého symbolom je slimák a riadi sa jednoduchým mottom: „Každý by sa mal vedieť uvoľniť a naplno zažiť svoj vlastný život!“ Cieľom a motívom tohto zaujímavého hnutia, ktoré sa volá SLOW LIFE , je ponúknuť nový spôsob života. Nahradiť uponáhľaný, hektický život novou kvalitou. Cieľom hnutia je ponúknuť nový prístup k životu. Chce priniesť do života novú kvalitu a radosť. Princíp je jednoduchý. Ľudia by mali spomaliť svoj život. Správne a zmysluplné hospodárenie s časom je vlastne veľké umenie. Vďaka tejto schopnosti sa v priebehu rokov môžeme dopracovať k mnohým úspechom, radosti i pekným vzťahom s ľuďmi. Dôležité je, aby sme dokázali nájsť správny pomer medzi jednotlivými činnosťami, aby sme nezabúdali na rovnováhu medzi prácou, zábavou, športom, stretnutiami, odpočinkom, modlitbou či meditáciou a premýšľaním. Všetky tieto činnosti sú pre človeka nevyhnutné a pomáhajú prežívať zmysluplný život v prúdiacom čase, lebo hlavnou podstatou času je predsa náš život. Aj vedci prichádzajú na to, že keď spomalíme, sústredíme sa na jednu činnosť a robíme si prestávky, v konečnom dôsledku to môže našu výkonnosť a kreativitu zvýšiť. Veľa známych firiem ako napríklad Google, Apple nebo Procter & Gamble uskutočňujú školenia pre zamestnancov, na ktorých ich učia spomaliť tempo a žiť v prítomnom okamihu. Tiež sa venujú metódam, ktoré im pomáhajú zvyšovať tvorivé myslenie. Napríklad spisovateľ Carl Honoré propaguje prínosy spomaleného tempa už vyše 10 rokov. „Ako ľudské bytosti máme sklon skúmať veci zbežne a nechávame sa rozptyľovať. Preto naozaj potrebujeme čas na sebareflexiu, ktorá je akousi kotvou. Práve vo chvíľach pokoja, môžeme nájsť sami seba. Myslím si, že v určitom zmysle práve v tomto spočíva podstata života,“ tvrdí Carl Honoré. Samozrejme pre niekoho môže byť být nepohodlné, ba dokonca desivé byť sám so sebou a so svojimi myšlienkami. Je to často spôsobené aj tým, že v súčasnosti existuje oveľa viac možností na rozptýlenie ako v minulosti. Je jednoduchšie venovať sa fotkám na Instagrame alebo si prečítať nový email, ako sa venovať premýšľaniu o svojom živote.
Dôležité je nájsť si čas
Uvažovanie by malo mať v našom živote svoje miesto. Napríklad v krízových situáciách človek musí jednať pohotovo, ale sú chvíle v živote, keď máme čas i priestor na to, aby sme mohli aj dlhšie premýšľať. Carl Honoré hovorí, že aj v tejto oblasti je potrebné si nájsť rovnováhu. Odporúča tiež, že keď máte možnosť, prelaďte sa do premýšľajúcej nálady. Pomôcť vám môžu aj aktivity, ktoré navádzajú k pomalosti: joga, práca v záhrade, čítanie knihy, prechádzka, pobyt v teplej vani a podobne. Niekto si zase vytvára denný rituál, keď pred spaním si vyhradí aspoň 10 minút na premýšľanie o tom, čo počas dňa zažil. Analyzuje si dobré a zlé pocity. Dobrou pomôckou je aj písanie myšlienok do denníka vďaky. Na sebareflexiu je potrebné si vyhradiť čas. Ten nájdete tak, že nebude robiť zbytočné činnosti. Stačí sa aspoň na pár minút denne odpútať od technológií. Zamysleli ste sa už nad tým, koľko hodín práve im venujete? Občas je dobré vypnúť médiá a zapnúť seba. Veď život nemusíte žiť s ovládačom v ruke. Nemusíte byť predsa pri všetkom. Niekedy je lepšie vnútorne sa stíšiť a sami zistíte, že sa dobijete energiou lepšie ako pri akomkoľvek zaujímavom filme. Keď sa zahĺbite do svojho srdca a duše, objavíte možno neobjavené a lepšie vypátrate, čo vlastne chcete. A aj bez reklamy zistíte, v čom sa ukrýva podstata vášho šťastia. Nehovorím, že televízia a internet tu nie sú pre nás. Určite sú a vďaka nim sa život posunul dopredu míľovými krokmi. Myslím si však, že nás nemusia sprevádzať životom takmer 24 hodín denne.
Nebojte sa vyžiadať čas na rozmyslenie
V súčasnosti chcú ľudia väčšinou hneď odpoveď. Carl Honoré tvrdí, že nie je na tom nič zlé, keď si vyžiadate čas na rozmyslenie. Je oveľa lepšie sa zamyslieť, keď je človek v samote a v tichu, ako keď musí urobiť rozhodnutie hneď. Je pre neho potom veľmi ťažké správne zareagovať. Tiež hovorí, že pomalý neznamená hlúpy. Vlastne vaše rozhodnutie vziať si čas na rozmyslenie môže motivovať aj ostatných. Napríklad aj na pracovisku je vždy lepšie veci poriadne premyslieť ako nepremyslene konať.
