Život osamote je jedným z najsilnejších faktorov, ktoré môžu mať dopad na životný štýl a zdravie ľudí.
Ľudia sú sociálne bytosti. Aby sa im darilo, potrebujú sociálne kontakty. Ale ako starneme, čoraz viac ľudí sa stáva izolovanejšími a žijú svoje životy osamote. Dôvody môžu byť rôzne. Niekto sa rozíde s partnerom, iný rozvedie, ovdovie, deti si založia vlastné rodiny a ľudia zostávajú sami. Výsledkom je, že až 1 z 3 ľudí v západných krajinách žije osamote.
Samota však nie vždy znamená aj osamelosť. Niektorí ľudia žijúci osamote majú okolo seba sieť priateľov a rodiny. Iní ľudia sa zase môžu cítiť osamelo, hoci žijú v partnerskom vzťahu a funkčnej rodine. Značná časť ľudí, ktorí ale žijú osamote, zápasia aj s pocitmi osamelosti. Tie môžu byť pre ľudí nebezpečné z viacerých dôvodov.
Choroby zo samoty
Pozorovania vedcov už dlhodobo naznačujú, že sociálna izolácia a osamelosť neprináša ľuďom nič dobré a má škodlivý dopad na ich zdravie. Výskum spája sociálnu izoláciu a osamelosť s vyššími rizikami pre rôzne fyzické a duševné stavy: vysoký krvný tlak, srdcové choroby, obezita, oslabený imunitný systém, úzkosť, depresia, kognitívny pokles, Alzheimerova choroba, zvyšuje citlivosť na bolesť a dokonca sa s osamelosťou spája aj predčasná smrť.
Napriek viacerým výskumom je stále k dispozícii málo dlhodobých štúdií, ktoré by skúmali osamelosť a sociálnu izoláciu ako rizikové faktory depresie, a preto sa nový výskum Daolina Wu a jeho kolegov zameral práve na túto tému. Ich nedávno publikovaná štúdia v časopise Frontiers in Psychiatry upriamila pozornosť na súvislosť života osamote s depresiou a naznačuje, že takýto život je spojený s významne vyšším rizikom depresie. Analýza použila dáta z dlhodobých štúdií a ukázala, že riziko depresívnych porúch sa u ľudí, ktorí žijú osamote, zvýši až o 42 %.
Takéto zistenie je znepokojujúce, nakoľko depresia významne znižuje kvalitu života človeka, je hlavnou príčinou invalidity, spája sa s výskytom kardiovaskulárnych ochorení, mŕtvice, ischemickej choroby srdca, gastrointestinálnych problémov, hypertenzie, astmy, artritídy, invalidity, samovraždy a sebapoškodzovaním.
Prečo sa sociálna izolácia spája s depresiou?
Dôležitou otázkou zostáva, prečo život bez partnera či inej blízkej osoby zvyšuje riziko depresie. Existuje viacero vysvetlení: Ľudia žijúci osamote môžu byť v horšej finančnej situácii, majú menej sociálnych kontaktov, sociálnej podpory, horšie fyzické alebo duševné zdravie a tiež horšie zdravotné návyky.
Zistenia z výskumov, ako negatívne vplýva osamelosť na človeka, sú v časoch, ktoré experti volajú aj „epidémia osamelosti“, obzvlášť dôležité. Spoločnosť životu osamote nie je naklonená a prináša ľuďom mnohé problémy. Jedna štúdia napríklad odhadla, že pre pár je bývanie oddelene takmer o 30 % drahšie v porovnaní s bývaním spoločne. Slobodní ľudia zase pociťujú v práci väčší tlak na svoj výkon, lebo manažéri od nich očakávajú, že sa nemajú za kým ponáhľať domov a tiež vnímajú nespravodlivé ohodnotenie a zvyšovanie platu, lebo nemajú náklady na rodinu. Aj bežné nákupy sa ukazujú pre single ľudí ako nevýhodné, pretože množstevné zľavy sa stali bežnou súčasťou cenovej politiky obchodov. To všetko vedie k nepohode života osamote a mnohých vedie k pocitom osamelosti. Život s partnerom sa javí omnoho jednoduchší, no nie vždy je možný. A počet ľudí, ktorých táto skutočnosť znepokojuje, každým rokom rastie.
Pochopenie biológie osamelosti
Steve Cole, riaditeľ základného laboratória sociálnej genomiky na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, sa tiež venuje skúmaniu osamelosti. Hľadá odpovede, ako osamelosť ovplyvňuje fungovanie našej mysle a tela, napríklad ako môže zmeniť tendenciu buniek imunitného systému podporovať zápal, ktorý je nevyhnutný na to, aby sa naše telo vyliečilo zo zranení. Zápal, ktorý však trvá pridlho, zvyšuje riziko chronických ochorení. Zápal poháňa chorobné procesy pri mnohých ničivých ochoreniach, vrátane aterosklerózy, Alzheimerovej choroby a rakoviny. Cole tvrdí, že osamelosť pôsobí ako hnojivo na choroby.
Naomi Eisenberger, docentka sociálnej psychológie na UCLA a riaditeľka Laboratória sociálnej a afektívnej neurovedy, vo svojom výskume sociálnej izolácie našla prekvapivú odpoveď v online hre, kde si hráči navzájom hádžu virtuálnu loptičku tam a späť. V určitom momente hráči zámerne prestali hádzať loptu jednému hráčovi. Pri skenovaní mozgu zistili, že mozgová aktivita pri tom vyzerá podobne ako v momente, keď človek prežíva fyzickú bolesť. "Myslíme si, že to je dôvod, prečo ľudia hovoria o odmietnutí ako o doslova zraňovaní - pretože mozog spracováva emocionálnu a fyzickú bolesť podobným spôsobom," hovorí Eisenberger. Vysvetľuje, že spojenie je pre nás ako druh také dôležité, že systém pripútania sa mohol v priebehu našej evolučnej histórie prilepiť na systém fyzickej bolesti a požičiavať si signál bolesti, aby sme zdôraznili, keď sme sociálne odpojení."
„Úroveň toxicity spôsobenej osamelosťou je naozaj ohromujúca,“ hovorí Cacioppo, popredný odborník na bunkové mechanizmy a fyzické účinky odpojenia, a autor knihy Loneliness: Human Nature and the Need for Social Connection. „Úmrtnosť na znečistenie ovzdušia je 5 percent, na osamelosť je to 25 percent,“ dodáva. Sociálnu bolesť preto musíme brať rovnako vážne ako fyzickú bolesť.
