Október je už niekoľko rokov venovaný starším ľuďom. Možno to bolo takto vymyslené práve preto, aby sme viac mysleli na naše mamy, otcov, babky, dedkov, tety, ujov. A nielen mysleli. Možno práve v októbri by sme mohli popremýšľať nad tým, ako im urobiť radosť a ako im viac venovať pozornosť.
V decembri v roku 1990 bol mesiac október vyhlásený Valným zhromaždením Organizácie spojených národov za Mesiac úcty k starším a 1. október za Medzinárodný deň starších. Podľa aktuálnych štatistík žije dnes na celom svete viac ako 600 miliónov seniorov. Tak ako končí leto a začína jeseň, prichádza staroba nenápadne a pomaly. Nedá sa jej vyhnúť. Staroba je výzva a neznamená koniec životnej aktivity. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravé starnutie ako proces chopenia sa optimalizácie príležitostí pre fyzickú, sociálnu a duševnú pohodu počas celého života tak, aby sa predlžovala očakávaná dĺžka života prežitého v zdraví. Dôležitá je kvalita života, sociálne prostredie i samotný postoj seniora. Kvalitu života v tomto období výrazne ovplyvňujú aj kontakty s ľuďmi a sociálne prostredie. Nedostatok sociálnych kontaktov môže starším ľuďom spôsobiť sociálnu izoláciu, depresívne nálady, mrzutosť a zatrpknutosť. Stáva sa to v dôsledku odchodu zo zamestnania a kvôli pocitu, že už človek nie je v spoločnosti potrebný. Z tohto ale, samozrejme, aj z iných dôvodov, je veľmi dôležité neustále zostávať v kontakte so starými rodičmi alebo iným seniormi v rodine.
Alexander Galitsky, umelec a artterapeut, už dlhé roky pracuje v izraelských domovoch pre starých ľudí, kde vedie aj kurzy umeleckej drevorezby. Vďaka tejto práci získal mnoho skúseností s ľuďmi vo vysokom veku. Zostavil niekoľko odporúčaní, ako sa v ich blízkosti správať, ako s nimi komunikovať a ako s nimi vytvárať sociálne väzby.
1. Nič neočakávajte
Pokiaľ nebudete od vzájomného vzťahu so staršími príbuznými čakať žiadne potešenie, pravdepodobnosť, že sa vám ho dostane, sa zvýši. Potešenie môže človek mať sám zo seba, ale nie je vhodné ho očakávať, že nám ho zabezpečí niekto iný. Napríklad, keď vás čaká náročný rozhovor s rodičmi, niekedy to môže byť veľmi náročné. Jednu chvíľu to môže byť naozaj ťažké, ale celý zvyšný čas sa budete radovať, že ste sa dokázali ovládnuť. „So staršími ľuďmi pracujem už niekoľko rokov. Keď mi začnú liezť na nervy, snažím sa ovládať a v tej chvíli si uvedomím, že nemám dôvod sa hnevať. To totiž nie sú len naši rodičia. To sme my sami o dvadsať, tridsať alebo štyridsať rokov,“ upozorňuje Alexander Galitsky.
2. Zbytočne ich nezaťažujte svojimi problémami
Počas života ste si zvykli na to, že vám rodičia neustále pomáhali. Žili ste v tom, že sú silní, dokážu poradiť aj pomôcť. Náhle však prichádza chvíľa, kedy musíte začať svoj život žiť sami. Teraz ste vy tí silní a vy musíte sami zvládnuť každú situáciu. Ak sa prichádzate k rodičom sťažovať, väčšinou vám nemôžu už pomôcť. To je pre nich veľmi trýznivé. Z tohto dôvodu, ak viete, že by ich niečo veľmi trápilo, je lepšie nehovoriť.
3. Nepokúšajte sa ich meniť
V starobe je veľmi náročné človeka zmeniť, aj keď to myslíte naozaj dobre. Nemá to vôbec zmysel a nie je práve známkou citlivosti pokúšať sa k niečomu starých ľudí nútiť. Len máloktorí z nich sú ochotní skúšať niečo iné, ako to, čo dobre poznajú. Mali by ste ich prijať takých, akí sú. Ak niekto ešte v osemdesiatke fajčí, ťažko sa už toho vzdá.
4. Vyhýbajte sa konfliktom
Agresia starých ľudí vyplýva z nespokojnosti so sebou samým. Keď dokážete prijať príčinu agresie, keď sa na starého človeka usmievate a nereagujete na jeho reakcie, agresia sa zmierňuje a opadá. Akonáhle odpoviete rovnako, môže vzniknúť konflikt. Musíte, samozrejme, vedieť meniť témy rozhovoru tak, aby prevládala pokojná nálada. Skúste napríklad v pokojnej situácii, pri nekonfliktnom rozhovore s rodičmi, nenápadne zmeniť tému. Toto cvičenie sa vám bude hodiť v situácii konfliktnej.
5. Súciťte, ale neľutujte ich
Súcit je emócia, ktorá znamená zdieľať utrpenie, často kombinované s túžbou uvoľniť alebo zmenšiť utrpenie druhého, ukázať špeciálnu starostlivosť pre tých, ktorí trpia. Často je prejavovaný cez empatiu a je charakterizovaný cez činy, kedy sa osoba, ktorá koná so súcitom, bude snažiť pomôcť ľudom, s ktorými súcití. Súcit znamená okrem iného prejaviť, čo cítim, keď vnímam to, čo cítia iní. Ukázať súcit znamená prejaviť vrchol a podstatu nášho človečenstva. Súcitná osoba je citlivá na to, čo cítia iní, na ich bolesť, radosť, sklamanie, strach. Súcitná osoba vie vycítiť, čo ľudia cítia a prejaviť im na to svoju citovú reakciu. Potrebné je dôsledne rozlišovať súcit a ľútosť. Keď človeka ľutujete, nemôžete mu spravidla nijako pomôcť.
6. Nehádajte sa
Počas života vzniká veľa situácií, keď sa človeku veľmi chce niečo povedať a hlavne protirečiť. Je potrebné si uvedomiť, že mnohí starí ľudia si často nepamätajú, čo vlastne povedali. Keď si to človek uvedomí, je všetko oveľa jednoduchšie. Aj keď sa vám dostáva negatívna energia, prepracujete ju v sebe a vráťte ju ako kladnú.Ak im však musíme povedať niečo nepríjemné, mali by sme im to povedať tak, aby cítili, že nám na nich naozaj záleží, že ich máme radi a vážime si ich.
7. Snažte sa seniorom spestriť dni
Kým sme mladí, máme veľmi veľa dojmov a zážitkov. S vekom ich stále viac ubúda. Všetko, čo môže starších ľudí odviesť od stereotypného spôsobu života, je veľmi dôležité. Sami uvidíte, ako ožijú a aj zdravie sa im zlepší. Snažte sa seniorov nejakým spôsobom zamestnať a zaujať. Treba si ich všímať, niečo im ponúknuť, podsunúť nejaký podnet. Niekedy to treba robiť nenápadne, lebo mnohí starí ľudia sa bránia vyjsť zo svojho stereotypu. Často sa spolu smejte. Humor je potrebný pre šťastný pocit zo života. Je dobré, keď sa naši rodičia a starí rodičia dokážu často smiať. Pokúste sa čo najčastejšie vytvárať takú atmosféru, ktorá im v tom bude pomáhať.
8. Snažte sa byť príjemní a trpezliví
Starší človek má viac času a vyžaruje z neho aj viac pokoja. Niekedy je ťažké zosúladiť váš rýchly život so životom vašich rodičov či starých rodičov. Aj napriek tomu, že ste niekedy v strese, keď sa s nimi stretnete, mali by ste byť trpezliví a zhovievaví. Mali by ste brať ako samozrejmosť, že im všetko nejde až tak rýchlo od ruky ako vám. Nemali by ste pri tom tiež zabúdať na to, že raz budete na tom podobne aj vy. Čas totiž plynie a zastaviť sa nedá. Nemá zmysel byť mrzutí, spomínať na minulé hriechy a vnášať napätie do komunikácie. Na spoločné stretnutia sa treba nielen dobre pripraviť, ale aj duševne naladiť a spomaliť. Je len vo vašich rukách, či rodičom a starým rodičom starobu spríjemníte alebo im do života vnesiete chaos a napätie.
9. Nezabudnite ďakovať
Je dobré občas spomenúť aj to, čo pre vás rodičia či starí rodičia urobili. Nie je toho málo. Krásne dovolenky, nezabudnuteľné darčeky, chutné jedlá, podpora pri štúdiách, nekonečná starostlivosť o vás. Každému dobre padne, keď vie, že ste za to všetko vďační. Aj úprimná vďaka za všetko, čo pre vás urobili a stále robia, napĺňa ich starobu krásnymi pocitmi a radosťou.
10. Odpustite im
Skutočné odpustenie z hĺbky srdca má obrovskú moc. Je balzamom pre nás samotných, ale samozrejme aj pre rodičov. Skutočné odpustenie je sila, ktorá je silnejšia ako čokoľvek iné, za čo ju chceme ukryť. Ak sa chcete zbaviť negatívnych emócií, nepomôže žiadna racionalizácia, pomocou ktorej chcete nájsť pravdu a zároveň vyslobodenie, nepomôže ani nekonečná analýza skutkov, hľadanie vysvetlení či dôkazov. Pri týchto činnostiach sa neustále pohybujete v negatívnych emóciách. Jedine odpustenie dáva šancu vystúpiť z bludného kruhu. Nič iné ako odpustenie nedokáže telo zbaviť jedu. K odpusteniu je potrebné sa dopracovať a dá sa urobiť v momente, keď svojich rodičov pochopíte v úprimnej ľudskej rovine. Na odpustenie musíte byť pripravení. Keď sa vám podarí rodičom odpustiť, dávate tým sami sebe šancu na to, aby ste vy sami duchovne vyrástli a vaša duša sa mohla rozvíjať ďalej. Práve odpustenie pomáha pri formovaní lepších vzájomných vzťahov, ktoré sa po odpustení vždy zmenia smerom k lepšiemu.
