Ako kancelárska práca za stolom mení náš mozog a prečo je taká únavná?

Sedavá práca nás vyčerpáva rovnako ako tá fyzická.
Sedavá práca nás vyčerpáva rovnako ako tá fyzická. / Foto: Bigstock

Autori: Zoltán Molnár, Professor of Developmental Neuroscience, University of Oxford a Tamas Horvath,Professor of Neurobiology and Ob/Gyn, Yale University

 

Dlhý deň v kancelárii z vás môže úplne vysať energiu a na jeho konci sa zmôžete akurát tak na televíziu a jedlo z donášky. Ale celý deň ste iba sedeli. Prečo sa teda cítite unavení rovnako ako vaši priatelia, ktorí majú fyzickú prácu?

Prekopávať sa cez zoznam úloh je s pribúdajúcim časom stále namáhavejšie. Ešte horšie je, keď na odchode z práce narazíte do kolegu, ktorý „chce niečo len na minútku“. Mohlo by sa zdať zrejmé, že na konci dlhého dňa budete skôr robiť impulzívne rozhodnutia, no ľudia sa aj napriek tomu často prekonajú.

Nedávna štúdia , ktorá skenovala mozgy ľudí v rôznych časoch ich pracovného dňa, zistila, že úlohy s vysokým dopytom, ktoré vyžadujú intenzívnu a stálu koncentráciu, môžu viesť k hromadeniu potenciálne toxickej chemikálie nazývanej glutamát. Glutamát, ktorý sa bežne používa na vysielanie signálov z nervových buniek, vo veľkých množstvách mení výkon oblasti mozgu zapojenej do plánovania a rozhodovania, laterálneho prefrontálneho kortexu (lPFC).

Veda znovu ukázala, že duševná únava má skutočné účinky. Existuje množstvo štúdií, ktoré ukazujú, že súdne rozhodnutia môžu závisieť od únavy sudcu. Napríklad po dlhom dni na súde sudcovia s väčšou pravdepodobnosťou odmietnu podmienečné prepustenie (čo sa považuje za bezpečnejšiu možnosť). Štúdie ukazujú, že lekári častejšie predpisujú zbytočné antibiotiká na konci únavného klinického sedenia.

 

Nová štúdia z Paris Brain Institute (ICM) skúmala, či kognitívne funkcie, ako je sústredenie, pamäť, multitasking a riešenie problémov, môžu spôsobiť únavu lPFC, čo ovplyvňuje rozhodnutia, ktoré robíme, keď si veci vyškrtneme zo zoznamu.

 

Cena príležitosti

Mozog je riadiacim centrom tela, reguluje obeh, dýchanie, motorické funkcie a nervový systém. Mozog koordinuje tieto činnosti na úkor obrovskej spotreby energie. Nervové bunky rozkladajú živiny, aby uvoľnili energiu (metabolizmus). Tento proces však akumuluje molekuly vedľajších produktov známe ako metabolityGlutamát je typ metabolitu. Mozog čistí tento toxický odpad vo vašom spánku.

Autori parížskej štúdie chceli zistiť, či dlhotrvajúce kognitívne úlohy vyčerpávajú zásoby živín v mozgu. Testovali tiež, či úlohy vyžadujúce vysoké sústredenie vytvárajú väčšiu koncentráciu toxických látok v lPFC ako iné časti mozgu. V tomto prípade autori porovnávali lPFC s primárnou zrakovou kôrou, ktorá prijíma a spracováva vizuálne informácie.

 

Na overenie svojej hypotézy autori rozdelili svojich 40 účastníkov do dvoch skupín. Obe skupiny sedeli v kancelárii pred počítačom šesť a pol hodiny. Jedna skupina musela robiť náročné úlohy, ktoré vyžadovali ich pracovnú pamäť a neustálu pozornosť. Napríklad písmená sa zobrazovali na obrazovke počítača každých 1,6 sekundy a účastníci ich museli triediť na samohlásky a spoluhlásky alebo, v závislosti od farby písmena, na veľké alebo malé písmená. Druhá skupina robila podobné, ale oveľa jednoduchšie úlohy. Obe skupiny zvládli v priemere 80% mieru správnej odpovede.

Vedci použili magnetickú rezonančnú spektroskopiu (MRS) na skenovanie mozgov účastníkov a meranie hladín metabolitov. Autori robili merania na začiatku, v strede a na konci dňa.

Našli markery únavy, ako je zvýšená koncentrácia glutamátu, ale len v skupine s vysokými nárokmi. Hromadenie toxických chemikálií bolo pozorované iba v laterálnom prefrontálnom kortexe [lPFC]) a nie v primárnom zrakovom kortexe.

Po kognitívnych úlohách s vysokými a nízkymi nárokmi mali dve skupiny rozhodovacie testy. To zahŕňalo rozhodnutia o ich ochote vynaložiť fyzickú námahu (či jazdiť na bicykli s rôznou intenzitou), kognitívnom úsilí (či vykonávať ťažšie alebo ľahšie verzie úloh kognitívnej kontroly) a trpezlivosti (ako dlho boli ochotní čakať na získanie väčšej odmeny). Odmeny sa pohybovali od 0,10 do 50 eur (8p – 43 £). Oneskorenie prijatia odmeny sa pohybovalo od okamžitej hotovosti po experimente alebo bankového prevodu po jednom roku.

 

Prehodnotenie pracovného dňa

Autori zistili, že skupina s vysokými nárokmi, ktorá mala zvýšenú hladinu metabolitov v lPFC, uprednostňovala voľby, ktoré boli menej náročné. Zreničky týchto účastníkov boli menej rozšírené (rozšírené zreničky naznačujú vzrušenie) a rozhodovali sa rýchlejšie, čo naznačuje, že túto časť experimentu vnímali ako nenáročnú.

Parížska štúdia teda vyvoláva aj otázky, či je pracovný deň štruktúrovaný v najlepšom formáte. Podľa výsledkov štúdie by sme mali ukončiť náročné úlohy kognitívnej kontroly, ktoré si vyžadujú pracovnú pamäť a neustálu pozornosť, a brať do úvahy skutočnosť, že na konci dňa to zasiahne náš výkon. Niektoré profesie môžu potrebovať veľmi odlišné štruktúrovanie práce vzhľadom na tieto výsledky.

Letoví dispečeri počas zmeny navádzajú lietadlá len do dvoch hodín, po ktorých nasleduje polhodinová prestávka. Ale vodiči autobusov, lekári a piloti by tiež profitovali z pravidelných povinných prestávok.

Náš mozog má mnoho rôznych oblastí, ktoré sú aktívne počas rôznych úloh, ako je rozprávanie, počúvanie a plánovanie. Takže nie všetky naše rozhodnutia možno vysvetliť zisteniami parížskej štúdie.

Ak a pozrieme na interakcie v celom tele, štúdia z roku 2006 z USA naznačila, že nové informácie možno najlepšie spracovať v stave hladu. Hlad však zase sťažuje ukladanie novonaučených informácií. Sýtosť znamená, že sú k dispozícii palivá na vytvorenie neurónových obvodov na ukladanie do dlhodobej pamäte.

Rozhodnutia o tretej strane, napríklad o sudcovi, ktorý vynesie rozsudok nad obžalovaným, môžu byť lepšie v stave sýtosti, zatiaľ čo úlohy, ktoré zahŕňajú jemné motorické funkcie, ako je operácia, môžu byť ohrozené. Je to preto, že po jedle sa vlastný záujem o prežitie znižuje, pretože nemusíme hľadať potravu.

To nám umožňuje objektívnejšie posudzovať naše prostredie. Ale sýtosť je čas, keď si telo potrebuje oddýchnuť, aby spracovalo jedlo, a preto komplexná jemná motorika nie je v tomto stave najlepšia.

Keď budete nabudúce musieť urobiť ťažké rozhodnutie na konci dlhého dňa, uvedomte si, že budete mať sklon k akciám, ktoré vyžadujú minimálne úsilie a ponúkajú rýchle odmeny. Ak je to možné, mali by ste na to vyspať.

 


Tento článok bol publikovaný na portáli The Conversation a uverejňujeme ho na základe licencie Creative Commons license. Originálny článok nájdete tu.

Čítajte viac o téme: Výskum
Zdieľať na facebooku