Hoci nikto nemôže zastaviť čas, rôzne stratégie môžu spomaliť jeho vnímanie.
S pribúdajúcim vekom môžu mať ľudia pocit, že čas plynie akosi rýchlejšie. Aj keď nemôžeme zastaviť plynutie času, možno môžeme využiť psychologické faktory, vďaka ktorým môžeme mať pocit, že čas sa aspoň trochu sa spomaľuje.
Je zrejmé, že hodiny tikajú rovnakou rýchlosťou každý deň, rok čo rok. Nie čas sa zrýchľuje alebo spomaľuje, ale mení sa naše vnímanie. Mnohí z nás majú pocit, že s pribúdajúcim vekom roky plynú rýchlejšie. A nie je to len domnienka. Psychológovia zistili, že je to skutočne tak. Presnejšie povedané, náš subjektívny pocit času sa zrýchľuje. Existuje niekoľko teórií, ktoré to skúmajú, vrátane teórie profesora Adriana Bejana založenej na spracovaní nervových signálov. Ukazuje sa, že ako starneme, tak rýchlosť, ktorou spracovávame vizuálne informácie, sa spomaľuje, čo prispieva k tomu, že sa náš zážitok zrýchľuje. Inými slovami, čas nejde rýchlejšie, len my to tak vnímame. Dôvodom je, že merateľný čas hodín nie je rovnaký ako čas vnímaný ľudskou mysľou. „Čas mysle“ je sled obrazov, napríklad obrazov prírody, ktoré sú napájané podnetmi zo zmyslových orgánov. Rýchlosť vnímania zmien v mentálnych predstavách sa s vekom znižuje kvôli niekoľkým fyzickým črtám, ktoré sa s pribúdajúcim vekom menia. Ľudské oko sa neustále pohybuje a hneď, ako spracuje vonkajší obraz objektu, zameria sa na iný objekt. Tieto rýchle pohyby oka sa nazývajú sakády a sú oddelené krátkymi stacionárnymi periódami zvanými fixácie, počas ktorých sa oko upriami na konkrétny obraz. Výskum dokázal, že oko dospelého človeka urobí tri až päť sakád za sekundu. Sakády sú prerušované 200 až 300-milisekundovými fixáciami. Oko dieťaťa je schopné urobiť podstatne viac sakád, a tak zaznamenať viac obrazov za sekundu. Pri starnutí mozgu trvá dlhšie, kým spracuje informácie prijaté cez sietnicu. Podľa Bejana je to preto, lebo so starnutím vyvíjame čoraz zložitejšie neurónové siete, takže signály musia cestovať ďalej, aby sa dostali do mozgu.
Ďalšia teória vychádza z toho, že čím sme starší, tým viac sme už oboznámení so svetom a nazbierali sme viac skúseností. Už ani nevnímame detaily z nášho okolia domu alebo pracoviska, lebo ich veľmi dobre poznáme. Pre deti je však celý svet plný nových vecí a skúseností. Ich mozog preto musí vynakladať viac úsilia a táto teória naznačuje, že práve preto deťom čas plynie pomalšie ako dospelým, pre ktorých je už toto všetko rutinou. Tým, že sme sa už s bežnými skúsenosťami každodenného života dobre oboznámili, zdá sa nám, že čas doslova beží, čo sa zvyšuje s vekom. Za touto teóriou je však aj biomechanický mechanizmus. Podľa toho uvoľňovanie neurohormónu dopamínu pri vnímaní nových podnetov nám pomáha učiť sa merať čas. Po dvadsiatom roku života však jeho hladina klesá, a tak sa nám postupne zdá, že čas ide rýchlejšie.
Ako môžeme spomaliť vnímanie času?
Fyzické spomalenie hodín je, žiaľ, vylúčené, no existujú stratégie, ktoré nám môžu pomôcť zmeniť naše subjektívne prežívanie času.
Veďte si denník
Premýšľanie o každom dni môže výrazne posilniť trvalejšie spomienky na zážitky, ktoré v ňom boli. Navyše je užitočné mať dlhodobý záznam bohatých a rozmanitých myšlienok, pocitov a činností, na ktoré by sa inak z mesiaca na mesiac zabudlo. Napríklad, keď sa vás niekto spýta, čo ste robili v auguste, budete to mať presne zaznamenané. A nemusí to byť len forma písania, pomôžu aj fotografie bežných dní.
Urobte každý deň niečo nové alebo iné
Rutiny môžu byť užitočné v mnohých smeroch. Plynutie času však medzi ne nepatrí. Namiesto stále opakujúcich sa činností skúste vyskúšať niečo iné. Nová alebo iná činnosť si vyžaduje, aby mozog spracoval ďalšie informácie, ktoré môžu rozšíriť subjektívne prežívanie času v danom momente. Niekedy stačí maličkosť. Napríklad skúste po návšteve plavárne cestou naspäť sa zastaviť v parku a urobte si desaťminútovú prechádzku. Zrazu sa vám tento deň bude zdať iný, ba dokonca výnimočný. Alebo choďte cez víkend do mesta, najlepšie do takého, kde ste nikdy predtým neboli. Nerobte tam nič, len si ho obzrite. Prejdite sa po hlavnom námestí či ulici, poprezerajte si výklady obchodov, nakuknite do podnikov. A po dvoch či troch hodinách sa vráťte domov.
Zámerne spomaľte
Či už ide o trávenie času v prírode alebo relaxáciu v kaviarni, zdá sa, že čas sa spomalí, keď spomalíte aj vy. Všade navôkol prúdi rušný, hektický svet a niekedy najlepší spôsob, ako prežiť život naplno, spočíva v tom, že nejaký čas nebudete robiť takmer nič a spomalene budete len vnímať svet okolo seba.
Naučte sa meditovať
Meditácia je neporovnateľne jednoduchšia, než si možno myslíte. Sadnite si ráno alebo večer do pohodlnej polohy. Nemalo by vám byť chladno ani príliš teplo, mali by ste sa cítiť príjemne. A skúste sa sústrediť na jednu jedinú vec na svete - na vlastný dych. Nesnažte sa na akúkoľvek snahu o jeho presnú kontrolu. Namiesto toho sa sústreďte len a len na akt dýchania ako taký. Pozorujte, ako dýchate. Predstavujte si, akoby to ani neboli vaše pľúca, ktoré dýchajú, ale nejaký geniálny prístroj. Rozmýšľajte iba o dýchaní. V momente, keď sa pristihnete pri tom, že sa vám rozutekali myšlienky, vráťte sa k pozorovaniu.
Udržujte si aktívny mozog
Mozog sa podieľa na všetkom, čo robíme a ako o každú inú časť tela, aj oň sa treba starať. Cvičenie mozgu na zlepšenie pamäti, sústredenia alebo každodenných funkcií je pre mnohých ľudí najvyššou prioritou, najmä keď starnú. To znamená, že ľudia všetkých vekových skupín môžu mať prospech zo začlenenia niekoľkých jednoduchých mozgových cvičení a denných aktivít do svojho každodenného života. Zakaždým, keď robíte niečo nové alebo iné, vytvárate nové nervové dráhy. Tieto činnosti pomáhajú aj pri vnímaní času. Pomôcť môže práca v záhrade, varenie, háčkovanie, lúštenie krížoviek, tancovanie, hra na hudobný nástroj, čítanie, písanie, spoločenské hry, spoločenské stretnutia a podobne.
