Deti potrebujú disciplínu, poriadok a ich život vyžaduje pevnú štruktúru. Na tomto sa zhodnú všetci detskí psychológovia. Je ale potrebné pre dosiahnutie týchto cieľov používať tresty? Existujú iné možnosti? Rodičia môžu využiť prirodzené dôsledky vo výchove. Ale musia dávať pozor na to, aby neboli pre deti nebezpečné.
Používaním trestov okrádame deti o príležitosť vytvoriť si vlastnú sebadisciplínu a nevytvárame tiež podmienky na to, aby sa správali múdro, poctivo, súcitne a láskavo. Psychologička a poradkyňa v oblasti rodičovstva B. Colorosová vo svojej knihe Děti za to stojí! Darujte svým dětem sebakázeň píše, že takto sa deti správať nedokážu, pokiaľ ich k tomu nenúti nejaká sila. Je presvedčená, že deti nemáme trestať, ale vychovávať a podľa nej formovanie disciplíny je proces, ktorý štartuje učenie v oblasti správania. Disciplína podľa nej predstavuje proces učenia, ktorého cieľom je deti informovať, viesť a učiť. Deťom takto pomáhame si vytvoriť sebadisiplínu, v rámci ktorej dokážu splniť príkazy, ktoré vychádzajú z ich vnútra. Týmto spôsobom sa učia prenikať hlboko do seba. B. Colorosová v knihe uvádza štyri dôležité spôsoby, vďaka ktorým rodičia dosiahnu oveľa viac než trestami.
- Ukážte deťom, kde urobili chybu.
- Dajte im najavo, že majú právo robiť chyby.
- Pomôžte im s riešením problému.
- Ich dôstojnosť ponechajte nedotknutú.
Vďaka týmto prístupom si dieťa uvedomuje, čo urobilo zle, môže premýšľať nad tým, ako problém vyriešiť, ako môže napraviť chybu. Disciplína vyžaduje, že niekto zakročí v správnej chvíli alebo sa prejavia dôsledky z reálneho sveta. Môže to byť aj kombinácia oboch.
Najbežnejšie prejavy dôsledkov zo sveta detí
Dôsledky vyplývajú zo skutočného sveta prirodzene, sú rozumné a týkajú sa toho, čo dieťa urobilo. Rodičia by mali nechať dieťa pocítiť na vlastnej koži určité dôsledky jeho správania. Môže sa jednať napríklad o tieto prejavy:
- Ak si dieťa zamení pravú a ľavú topánku, budú ho topánky tlačiť.
- Ak si staršie dieťa pokazí bicykel, nemôže na ňom jazdiť. Musí si premyslieť, ako zabezpečí opravu.
- Ak si vaša dcéra požičia od vás tričko a zašpiní ho, mala by ho oprať.
- Ak dieťa pokazí kamáratovu hračku, už mu pravdepodobne nič nepožičia.
- Ak dieťa príde neskoro na večeru, môže sa stať, že jedlo bude studené.
Dieťa takto dostáva lekciu bez toho, aby sa dospelý rozčúlil, trestal ho alebo ho prísne na niečo upozorňoval. Dôsledok dieťa prirodzene varuje pred niečím, na čo ho dospelý už napríklad aj niekoľkokrát predtým upozorňoval. Reálne dôsledky učia dieťa prirodzeným spôsobom o fungovaní sveta a o tom, že každý človek si môže svoj život pozitívne ovplyvňovať, rozhodovať sa a riešiť svoje problémy. Ak používame vo výchove prirodzené a logické dôsledky, učíme dieťa prijímať zodpovednosť za svoje konanie. Ak nie sú prirodzené dôsledky životu nebezpečné, ohrozujúce morálku alebo z nie sú draviu škodlivé, je vždy dobré, aby ich deti prežili bez upozornenia alebo pripomienok. Ak sú však dôsledky pre dieťa nebezpečné, rodičia by mali vždy zasiahnuť. V ktorých prípadoch sú dôsledky pre dieťa nebezpečné? Pozrime sa na jednotlivé situácie.
Životu nebezpečné dôsledky
Rodič musí zasiahnuť vždy, keď sa život dieťaťa ocitne v ohrození. Rodič je povinný zabezpečiť svojmu dieťaťu bezpečnosť. Ak váš desaťročný syn bude chcieť skočiť zo strechy, tak mu nepoviete, aby skočil a vyskúšal to. V takejto chvíli je potrebné ho z tej strechy dostať bezpečne preč. Ak vaša dospelá dcéra príde opitá domov a bude chcieť zaviesť autom svoju kamarátku do iného mesta, tak jej kľúče od auta jednoducho zoberte. V takýchto a v podobných situáciách by rodičia logické dôsledky nemali využívať.
Dôsledky ohrozujúce morálku
Lynn Leightová, autorka knihy Výchova sexuálne zdravých detí, sa vo svojej knihe venuje morálnym témam a ponúka štyri odpovede na otázky, kedy nevyužiť prirodzené dôsledky výchovy. Je to v týchto prípadoch:
- V prípade, ak je to neohľaduplné. Napríklad osemročná dcéra nechce na oslavu svojich narodenín pozvať dve dievčatá z triedy. V tomto prípade by mal rodič zakročiť a vysvetliť, že keď všetky ostatné dievčatá z treidy prídu, že sa to nepatrí, lebo by to tie dve dievčatá veľmi ranilo.
- Ak je to bolestivé. Napríklad štvorročné dieťa ťahá mačku za chvost. V takomto prípade by mal rodič zakročiť a vysvetliť dieťaťu, že to sa nerobí.
- Pretože je to nespravodlivé. Napríklad, keď šesťročný chlapec berie hračky svojej dvojročnej sestre. Vtedy musí rodič zakročiť.
- Ak je to nečestné. Napríklad, keď sa vám dcéra prizná, že chce za svoju kamarátku v škole napísať test, aby ona neprepadla.
Vo všetkých týchto prípadoch musí rodič zasiahnuť a poučiť dieťa o takých vlastnostiach, ako je láskavosť, súcit, spravodlivosť a česť. Je dobré ukázať dieťaťu, ako sa mravne správať.
Dôsledky, ktoré poškodzujú zdravie
Ak sa dieťa správa tak, že ohrozuje svoje zdravie, rodič musí aj v tomto prípade zasiahnuť. Napríklad dcéra s bulímiou potrebuje pomoc rodičov. V takejto situácii sa nemôžu spoliehať na prirodzený dôsledok. Syna, ktorý si nechce umývať zuby, je potrebné tiež upozorniť, že je to nevhodné. V opačnom prípade rodič riskuje, že syn bude mať celý život problémy so zubami.
Ak však situácia nie je životu nebezpečná, neohrozuje zdravie a morálku dieťaťa, rodičia by mohli zvážiť, či by prirodzené dôsledky neposkytli dieťaťu správnu lekciu do života. Ak si to myslíte, nezasahujte do situácie a dovoľte, nech sa prejaví vo svojej prirodzenosti.
ZDROJ: B. Colorosová: Darujte svým dětem sebakázeň
