Disciplína nie je niečo zlé. Napomáha deťom, aby žili bezproblémový, bezkonfliktný život a zapadli do spoločnosti, kde žijú. Disciplína je široký pojem, je to súbor rôznych usmernení, ktoré rodičom pomáhajú v tom, aby dieťa priviedli na cestu slušného správania.
Najdôležitejšími prvkami disciplíny sú:
- vysvetľovanie,
- povzbudzovanie,
- rozpoznanie a ocenenie slušného správania,
- vlastný príklad rodičov,
- stanovenie jasných a jednoznačných pravidiel, aby dieťa chápalo, čo sa smie a čo nie,
- realistické očakávania v závislosti od veku a vývojovej úrovne dieťaťa.
Stanovte si jasné hranice a pravidlá
Ak chcú mať rodičia so svojimi deťmi čo najmenej konfliktov, môžu im pomôcť jasné, jednoznačné, rozumné pravidlá a premyslený denný režim. Toto veľmi pomáha aj v tom, že si dieťa vytvára základy samoregulácie, vďaka ktorým sa neskôr dokáže prispôsobiť škole a ďalším novým situáciám v živote.
Buďte dôslední a spravodliví
Ak presadzujete disciplínu podľa momentálnej nálady a ako vám práve napadne, deti sú zmätené. Ak nie sú hranice správne nastavené a dôsledne uplatňované, nemôžu poriadne vedieť, kedy ich čaká trest a kedy nie. Nejasné signály a nedôslednosť ani trochu nepomáhajú tomu, aby si deti vytvorili rešpekt voči rodičom.
Posilňujte slušné správanie
Ak si deti všímate aj vtedy, keď sa správajú slušne, znižujete tak pravdepodobnosť, že vyvedú nejakú hlúposť, aby upútali vašu pozornosť. Všetci ľudia reagujú pozitívne, keď vám niekto povie, že si vás cení alebo že sme ho potešili. Deti v tomto smere nie sú žiadnou výnimkou. Realita je však taká, že kvôli množstvu povinností, keď sú deti dobré, rodičia aspoň chvíľku oddychujú alebo si robia svoje veci. Podporovanie slušného správania však nezaberie veľa času, a to hlavne vtedy, keď rodičia využívajú tri základné posilňujúce prostriedky: dotyk, očný kontakt a signály v prvej osobe. Napríklad otec dá Jakubovi ruku na plece, pozrie sa mu do očí a povie: „Jakub, veľmi pekne si si upratal izbu. Som na teba pyšný.“
Prispôsobte prostredie
Pravdepodobnosť, že dieťa prekročí určité hranice, sa znižuje, ak odstránime z dohľadu pokušenie. Hlavne v prípade malých detí je dobré odložiť všetky veci, ktorých nechcete, aby sa dotýkali, rozbili ich alebo si ich pozerali. Keď prispôsobíte prostredie dieťaťu, nebudete potom musieť míňať energiu na neustále dozeranie, aby dieťa niečo nevhodné neurobilo.
Komunikujte jasne
Keď stanovíte svojim deťom nejaké hranice, dieťa im musí predovšetkým rozumieť. A preto musíte rozprávať jasne, konkrétne, zrozumiteľne a stručne. Len tak dieťa nebude zmätené a bude vedieť, čo sa smie a čo nie, bude vedieť, čo vlastne od neho vyžadujete. Nedôsledne nastavené pravidlá dieťa nechápe, a preto by ste mu nemali ani vyčítať, keď ich nedodrží. Popri pravidlách doprajte dieťaťu aj slobodu, v rámci ktorej si môže vychutnať svoju kreativitu.
Vysvetľujte logické následky jednania
Je dôležité, aby deti chápali dôsledky svojho správania. Ak dieťa naschvál rozbije hračku a vy mu kúpite novú, tak si dieťa pomyslí: „Nevadí, že som ju zničil, veď mi kúpia ďalšiu.“ Je dôležité, aby sa dieťa naučilo, že keď zámerne rozbije hračku, tak o ňu príde a rodičia už žiadnu inú nekúpia. Ľudské konanie má prirodzené následky, a preto je dobré, ak si toto deti uvedomia už v útlom detstve.
Pomáhajte deťom poučiť sa z vlastných chýb
Hlavne v puberte je mimoriadne dôležitý rozhovor, v ktorom prediskutujete problémy súvisiace s určitou formou správania. Napríklad: Katarína a jej kamarátky mali prísť domov autobusom o 19.00. Ony ho však zmeškali, a tak sa vybrali domov pešo. Pripadalo im to veľmi zábavné. Kým prešli štyri kilometre, prešlo 60 minút. Rodičia sa o dievčatá veľmi báli a začali ich aj hľadať. Rozhodli sa však, že ich nepotrestajú, ale že sa s nimi vážne porozprávajú. A tak im porozprávali, ako sa o ne báli, ako ich boli hľadať i o tom, čo všetko sa mohlo večer stať. Povedali im tiež, že ak sa to ešte raz stane, že majú domov zavolať a rodičia po nich prídu autom. Takýto prístup pomáha starším deťom, aby sa učili riešiť problémy a učia sa tiež preberať zodpovednosť za svoje konanie.
Zdroje a odporúčaná literatúra: Laura Markhamová: AHA! Jak přestat křičet a začít žít s dětmi v harmonii Lidmila Pekařová: Ako žiť a nezblázniť sa Robin Berman: Povolenie k rodičovstvu
