Práca s učebnicou na vyučovaní

Práca s knihou nie je zastaralá metóda, ako si mnohí myslia. Práve naopak. V dnešnej pretechnizovanej dobe, je viac ako potrebná.
Práca s knihou nie je zastaralá metóda, ako si mnohí myslia. Práve naopak. V dnešnej pretechnizovanej dobe, je viac ako potrebná. / Foto: Bigstock

Prácu s učebnicou a knihou môžeme zaradiť medzi metódy, ktorých zdrojom poznania je predovšetkým slovo. Predstavuje jednu z najdôležitejších metód získavania a upevňovania nových poznatkov.

 

Funkcia knihy ako zdroja vzdelávania do doby J. A. Komenského mnohonásobne vzrástla. Rôzne iné zdroje poznávania, teda rozhlas, televízia, internet predstavuje významné obohatenie zdrojov poznania. Nemôžu však nahradiť knihu. Práca s knihou nie je zastaralá metóda, ako si mnohí myslia. Práve naopak. V dnešnej pretechnizovanej dobe, je viac ako potrebná. A vedci stále viac a viac prízvukujú aj tú skutočnosť, že je maximálne potrebné čítať z papierových kníh. Rozdiel medzi čítaním z papiera a čítaním z monitora je odlišný  a vieme o ňom už niekoľko rokov. Prvýkrát s touto myšlienkou prišiel Jakob Nielsen už v roku 1997.  Pri čítaní z papiera čítame slovo od slova, riadok za riadkom, vytvárame si v hlave obraz a stávame sa s aktérmi príbehu. Sami príbeh aktívne dotvárame, predstavujeme si ho, sme do neho hlboko ponorení. Naopak pri čítaní z monitora sa správame úplne inak. Tzv. skenujeme. Prelietavame očami čítaný text, hľadáme v ňom oporné body tzv.kľúčové slová, titulky a podtitulky, snažíme sa z textu vytiahnuť len dôležité informácie, zamerivame sa na kratšie odsedky a tie dlhšie nečítame. Jakob Nielsen zistil, že aj tí, ktorí prečítajú celú stránku, zapamätajú si len 75 percent  obsahu.  Prečo je to tak? Na internete je toľko článkov, že keby sme ich všetky čítali slovo od slova, nerobíme celý život nič iné. Nie je náhodou, že neurológovia alebo detskí psychiatri neodporúčajú, aby sa v školách plošne zaviedli tablety. Čítanie knižiek alebo časopisov má pre rozvoj mozgu obrovskú hodnotu, ktorej by sme sa nemali vzdávať. Papier si môžeme ohmatať, čítame z neho rýchlejšie a navyše si z neho pamätáme viac informácií. Nehľadiac na to, že texty v knihách sú oveľa rozvinutejšie, než na internete, a teda  ich čítaním si rozvíjame slovnú zásobu.

 

Žiak sa musí naučiť pracovať s učebnicou samostatne

V súčasnosti má k dispozícii učiteľ veľké množstvo metód, ktoré môže využívať na vyučovaní. Viac sa využívajú prezentácie, videofilmy, internet, pracovné listy a zostáva veľmi málo času na samostatnú prácu s učebnicou. Popri tom výskumy ukazujú, že práve táto metóda je jedna z najpodstatnejších, pretože pomáha rozvíjať čítanie s porozumením. Pomáha ponoriť sa do hĺbky textu a vytvára priestor na premýšľanie. Zo začiatku žiaci textom rozumejú ťažšie. Vtedy je potrebné, aby im učiteľ pomohol tým, že pre nich sformuluje otázky a úlohy, ktoré im pomôžu lepšie preniknúť do neho. Môže im tiež vysvetliť obtiažne odborné alebo zastarané slová. Je dobré, keď  často vyžaduje aj reprodukciu prečítaného textu vlastnými slovami. Postupne  formuluje otázky  a úlohy tak, aby stimulovali náročnejšie myšlienkové postupy. Je dobré, keď učiteľ dokáže predvídať problémy, s ktorými by sa žiaci mohli v texte stretnúť. Takto predchádza tomu, aby  len mechanicky text reprodukovali. V dnešnej dobe sú učebnice väčšinou veľmi dobre graficky upravené, a tak pomáhajú žiakom lepšie prenikať do textu.

 

Učebnice by sa mali používať na každej vyučovacej hodine

Niektorí učitelia ešte stále majú pocit, že za čítanie s porozumením sú zodpovední hlavne učitelia slovenského jazyka. Žiaci by však mali s učebnicou pracovať takmer na všetkých predmetoch, ak sa to len trochu dá. Nie je to však pravidlom. Niektorí učitelia radšej nalepia vytlačené poznámky žiakom do zošita a tí sa niekedy s knihou nestretnú ani raz počas školského roka. Takto nie sú nútení hľadať podstatu v texte. Popri tom by sa mali učiť samostatne pracovať z jednotlivými odsekmi, mali by v nich vedieť nájsť podstatu, vyjadriť hlavnú myšlienku a spájať jednotlivé časti do súvislostí. Keď robia s učebnicami systematicky, postupne sa tak učia orientovať aj v rozsiahlejších textoch. To znamená, že po prvom prečítaní, prostredníctvom ktorého sa s textom zoznámia, ho pri ďalšom čítaní vedia deliť na časti, vyčleňujú hlavné myšlienky týchto častí, odhaľujú vzťahy medzi nimi. Nerobí im problém urobiť si poznámky alebo osnovu.

 

Naučte žiakov robiť si poznámky samostatne

Dnes je moderné a bežné, že učiteľ lepí poznámky žiakom priamo do zošita, posiela im  e- mailom urobenú prezentáciu, z ktorej sa majú učiť alebo si len odpisujú vety z tabule. Niektorí žiaci sú takí leniví, že sa im písať vôbec nechce a fotia si poznámky z tabule na mobil. A tí, ktorí si poznámky píšu, najradšej ich píšu do tabletu. Pri poznámkach je dôležité si uvedomiť, že tie, ktoré sú napísané rukou, sú efektívnejšie. Prečo? Automatické ťukanie prstov do klávesnice nás núti počas výkladu zlenivieť. Nedávame príliš veľký pozor, keďže väčšinu informácií si stihneme zaznamenať. Neskôr sa už len hráme s typom písma, zvýraznením a naša pozornosť sa nenápadne uberá iným smerom.Hoci je pre nás robenie poznámok na elektronických zariadeniach pohodlnejšie, štúdia realizovaná Princeton University odhalila, že študenti prijímajú do mozgu informácie ďaleko lepšie, ak ich spracúvajú priamo rukou. Vedci sa v štúdii domnievajú, že práve to je problémom, že užívatelia notebookov či tabletov majú tendenciu iba prepisovať to, čo počuli, teda slovo po slove bez akéhokoľvek spracovávania informácií, ktoré boli povedané. Štúdia tiež odhalila, že tí, ktorí robia poznámky ručne, zároveň nestíhajú písať každé jednotlivé slovo na papier, preto sú nútení zaoberať sa materiálom omnoho intenzívnejšie, aby rozlíšili najdôležitejšie informácie. To im zároveň neskôr umožňuje študovať efektívnejšie. Štúdia preto odporúča, aby žiaci a študenti robili poznámky na papier perom kedykoľvek je to možné.

 

Využívajte aj ilustrácie, grafy, tabuľky, mapy, schémy

Existuje veľa možností, akým spôsobom pracovať s učebnicou, ako žiakov aktivizovať a motivovať k rúznym činnostiam a ako v nich vzbudiť záujem o získavanie nových poznatkov. Nemusia vždy pracovať len s textom. Je potrebné využívať aj ilustrácie, grafy, tabuľky, mapy, schémy a podobne. Tiež je dobré, keď majú okrem učebníc k dispozícii atlasy, slovníky, odborné knihy, časopisy, encyklopédie, beletriu.

Je známe, že kto rozumie textom, rozumie aj svetu. Totiž bez porozumenia je človek často bezradný a nevie si správne vybrať z množstva informácií, ktoré sa na neho valia z viacerých strán. Osvojovanie metód samostatnej práce sknihou tvorí predpoklad ďalšieho sebavzdelávania človeka.

 

Prečítajte si tiež:

Metóda SQ3R: Čítaje efektívne odbornú literatúru

Ako pracovať s textom?

Chcete, aby žiaci mali radosť z učenia? Použite efektívne čitateľské stratégie

Keď hodina literárnej výchovy môže dať žiakovi niečo viac

Ako využiť metódy tvorivej dramatiky pri práci s textom?

 


Zdroj:  J. Skalková: Obecná didikatika
Čítajte viac o téme: Čitateľská gramotnosť
Zdieľať na facebooku