Rodičia dnešných detí sa ešte učili z kníh, informácie nachádzali v časopisoch a veľa hodín presedeli v knižniciach a v študovniach. Ich deti už všetko rýchlo nájdu na internete. Doba sa mení a čítanie z papiera je postupne nahradzované čítaním z monitora alebo displeja. Deje sa kvôli tomu niečo s naším mozgom?
Rozdiel medzi čítaním z papiera a čítaním z monitora je odlišný a vieme o ňom už niekoľko rokov. Prvýkrát s touto myšlienkou prišiel Jakob Nielsen už v roku 1997. Pri čítaní z papiera čítame slovo od slova, riadok za riadkom, vytvárame si v hlave obraz a stávame sa s aktérmi príbehu. Sami príbeh aktívne dotvárame, predstavujeme si ho, sme do neho hlboko ponorení.
O rozdieloch hovoria aj výskumy
Naopak pri čítaní z monitora sa správame úplne inak. Tzv. skenujeme. Prelietavame očami čítaný text, hľadáme v ňom oporné body tzv.kľúčové slová, titulky a podtitulky, snažíme sa z textu vytiahnuť len dôležité informácie, zamerivame sa na kratšie odsedky a tie dlhšie nečítame. Jakob Nielsen zistil, že aj tí, ktorí prečítajú celú stránku, zapamätajú si len 75% obsahu. Prečo je to tak? Na internete je toľko článkov, že keby sme ich všetky čítali slovo od slova, nerobíme celý život nič iné.
Jakob Nielsen v súvislosti s touto problematikou ďalej zistil, že:
- čítanie z monitora je o 25% pomalšie než čítanie z kníh,
- čítanie z monitora zvyšuje námahu a únavu očí,
- používatelia webu skenujú v stredo-ľavo- pravej orientácii, namiesto ľavo-pravej.
- užívatelia internetu sú aktívni, ale ak im rýchly sken neukazuje informácie, ktoré potrebujú, rýchlo sa presúvajú na inú stránku a často im uniká to podstatné, čo hľadali,
- čím dlhší je text, tým je menej pravdepodobné, že ho prečítajú,
- čím dlhší je text, tým skôr si z neho prečítajú len titulky, podtitulky alebo záverečný súhrn.
V ďalšej štúdii Jakob Nielsen zistil, že čítanie na tablete je o 10,7 percenta pomalšie než čítanie klasickej knihy. Výskum bol robený na vzorke 24 respodentov, ktorí čítali rôzne poviedky od Ernesta Heminngwaya. Všetci čítali z tlačenej knihy rýchlejšie ako z tabletu. Všimol si ešte jeden aspekt. Čítanie z obrazovky respodentom pripomínalo ako keby pracovnú povinnosť. Mali jednoducho pocit, že sú stále v práci. Čítanie tlačenej knihy malo na nich relaxačné účinky.
Nie je náhodou, že neurológovia alebo detskí psychiatri neodporúčajú, aby sa v školách plošne zaviedli tablety. Čítanie knižiek alebo časopisov má pre rozvoj mozgu obrovskú hodnotu, ktorej by sme sa nemali vzdávať. Papier si môžeme ohmatať, čítame z neho rýchlejšie a navyše si z neho pamätáme viac informácií. Nehľadiac na to, že texty v knihách sú oveľa rozvinutejšie, než na internete, a teda ich čítaním si rozvíjame slovnú zásobu. A tá je okrem iného jedným z ukazovateľov inteligencie. A tak či už doma, alebo aj v školách je potrebné striedať prácu s knihou a internetom. A z hľadiska rozvoja čítania s porozumením by sme žiakov mali stále viac a viac motivovať k tomu, aby čítali aj z tlačených kníh. Ja mojim žiakom hovorím, aby z tlačenej knihy prečítali denne aspoň päť strán.
Vďaka papieru nezabudnete čítať
Ak človek kombinuje obidve metódy, teda číta online médiá a občas si otvorí knižku, potom je všetko v poriadku. Problém nastáva v prípade, keď z papiera už nečíta nič. Mozog je totiž plastický, dokáže sa meniť a pokiaľ ho naučíme iba skenovať, zabudne čítať. Pre ľudí, ktorí celý život čítajú len online zdroje, môže byť prečítanie klasického knižného románu doslova utrpením.
