Tvorivá dramatika poskytuje žiakom priestor na sebavyjadrenie a rozvoj fantázie. A práve preto ju tak milujú. Pozrime sa na niekoľko metód, ktoré môžete so žiakmi využiť na vyučovaní.
Dramatickú výchovu môžeme charakterizovať ako učenie priamym prežívaním, získavaním životných skúseností spoločným riešením problémov nielen intelektom, ale aj intuíciou a emóciami. Dramatická výchova nie je divadlo, ale je to systém hier a cvičení zameraných na komplexný rozvoj detskej osobnosti. Je to tvorivý proces v skupine, v ktorom sa jednotlivec konaním učí rozumieť sebe i druhým. Je to učenie sa prostredníctvom zážitku. Dramatická výchova v škole môže byť samostatným vyučovacím predmetom alebo sa môžu jej niektoré metódy využívať pri vyučovaní iných predmetov.
Ako pomáha dramatická výchova žiakom?
- Upevňuje v nich vlastnú identitu.
- Upevňuje kladný vzťah k umeniu a kultúrnemu dedičstvu.
- Pomáha žiakom orientovať sa v sebe a jasne formulovať svoje myšlienky a bez strachu prezentovať svoje názory.
- Pomáha im tvorivo riešiť praktické problémy.
- Vďaka tvorivej dramatike si žiaci uvedomujú mravné dilemy, rešpektujú druhých ľudí a ich názory.
- Podrobujú svoje názory aj názory iných kritike a tým získavajú otvorenosť meniť svoje postoje a vyvíjať sa.
- Rozvíja zmyslové vnímanie.
- Rozvíja rytmus a improvizáciu.
Využívanie metód tvorivej dramatiky na vyučovaní má zmysel preto, lebo rozvíjajú osobnosť dieťaťa ako jedinečnú i sociálnu bytosť. Pomáhajú formovať schopnosti a zručností, ktoré sa dajú využívať okrem dramatických činností aj v iných oblastiach ľudskej aktivity.
Jadrom metód tvorivej dramatiky je hra v role. Hra v role má v dramatickej výchove veľa podôb. Pre dramatickú výchovu je kľúčové uplatnenie hry v role vo fiktívnych situáciách, ktoré obsahujú konflikt, problém, v ktorom hráč za postavu koná, teda koná s určitým zámerom. Ďalším kľúčovým pojmom je improvizácia. Improvizácia sprevádza hru žiakov v role v rôznej miere. Môže ísť o úplnú improvizáciu, keď žiak koná za seba či postavu v určitých podmienkach úplne nepripravený, cez čiastočne pripravené improvizácie až po prepracované krátke dramatické tvary – etudy, v ktorých je improvizácia stále prítomná, ale je obmedzená predchádzajúcou tvorbou etudy a prípravou hráčov na prezentáciu.
Improvizácia môže byť rozdielna aj v počte žiakov – od individuálnych až po skupinové či hromadné. Hra v role odzrkadľuje skúsenosti žiaka. Vďaka role a fikcii vstupujeme do sveta, ktorý mu je vzdialený v čase, mieste, osobách i vzťahoch. Rola žiakom otvára cestu do takéhoto sveta, umožňuje im uplatniť seba samých v hre modelujúcej svet a zároveň umožňuje nechať na seba dopadnúť odlesk inej osoby.Takto získavajú novú skúsenosť, v prípade skúmania situácie či postavy sa pokúšajú nazerať na situáciu očami iných.
V predchádzajúcom článku sme uviedli niekoľko metód dramatickej výchovy, Dnes sa pozrieme na ďalšie, ktoré sú zamerané na prácu s textom.
1 | Posúvanie deja
Žiaci s prečítajú úryvok. Následne dej môžu posúvať tým spôsobom, že domýšľajú, čo sa mohlo nachádzať na začiatku príbehu, predtým, ako začali úryvok čítať alebo môžu posunúť dej do budúcnosti. To znamená, že môžu vymyslieť pokračovanie podľa vlastnej fantázie. Príbeh môžu posunúť aj do iného času. Napríklad z 19. storočia sa môžu posunúť do 21. storočia.
2 | Vytváranie napätia
Učiteľ číta žiakom úryvok z románu alebo z poviedky. Na mieste, kde už začína napätie narastať, prestane čítať a povie žiakom, aby sa oni pokúsili vytvoriť napätie v texte. Môžu pracovať v skupinách. Napätie môžu stvárniť pantomimicky alebo prostredníctvom dramatizácie. Pri dramatizácii žiaci text verne alebo voľne reprodukujú podľa úloh, pričom sa pohybujú v priestore, využívajú gestá a mimiku. Vychádzajú z textu, ktorý čítali. Takouto formou si upevňujú vedomosti, rozvíjajú si slovnú zásobu, uvedomujú si konanie postáv
3 | Dabing
Jeden žiak číta text. Ideálne je, keď učiteľ vyberie taký text, v ktorom vystupuje viac postáv. To, čo žiak číta, sa skupinka žiakov snaží pantomimicky stvárňovať. Pri stvárňovaní sa môžu vystriedať viacerí žiaci.
4 | Horúca stolička
Je súčasťou rolovej hry a zakladá sa na kladení otázok určitej literárnej postave, ktorú môže hrať učiteľ alebo žiak. Ostatní žiaci sa jej pýtajú na informácie, ktoré ich v konkrétnych súvislostiach zaujímajú. Pri tejto metóde môžete využiť aj diskusiu alebo interview.
5 | Hovoriace predmety
S mladšími žiakmi môžete pracovať aj tak, že môžete oživovať predmety. V úryvku sa môže nachádzať nejaký predmet. Žiaci sa môžu na chvíľu stať týmto konkrétnym predmetom a povedia svojimi slovami, ako sa na situáciu pozerá daný predmet. Napríklad po prečítaní rozprávky O Jankovi a Marienke môže „chalúpka porozprávať“, ako vnímala ježibabu alebo Janka a Marienku.
6 | Rozhlasová hra
Žiaci môžu prozaický text zmeniť na rozhlasovú hru. Rozdelia si postavy, vytvoria dialógy. Môžu si tiež pripraviť rôzne zvuky, ktoré využijú pri čítaní. Rozhlasovú hru si môžu nahrať a potom vypočuť. Niekedy sú veľmi prekvapení, ako ich hlas v skutočnosti znie.
7 | Aleja
Žiaci urobia uličku. Postavia sa do dvoch radov oproti sebe a medzi nimi zostane medzera široká asi 1,5 m. Vzniknutou alejou prechádza jedna literárna postava a podľa okolností, v ktorých sa postava nachádza, môže aleja predstavovať rôzne priestory (chodbu k súdnej sieni, cestu smrti, cestu hanby...). Žiaci stojaci v radoch sú vopred oboznámení s tým, akú rolu hrajú, aký vzťah k postave zaujmú (môžu byť jej priateľom, výčitkami svedomia, sudcami a pod.). Postava (žiak v role) prechádza alejou z jednej strany na druhú, počúva, čo jej hovoria a reaguje na ostatných žiakov (prihovára sa im, spytuje sa ich, obhajuje sa a podobne.)
8 | Improvizácia s dejom
Žiaci si prečítajú úryvok z literárneho diela. Potom túto situáciu rozvíjajú, uvažujú, čo jej predchádzalo a čo bude nasledovať. Žiaci zaujmú pozíciu postáv a situáciu rozohrajú. Pri vymýšľaní rozvíjania deja môžu žiaci alebo učiteľ hranú situáciu podľa potreby „zmraziť“, porozprávať sa, zareflektovať potrebné prvky a potom situáciu „rozmraziť“ a vkomponovať do hrania vymyslené prvky a podobne.
9 | Pantomíma
Pri tejto aktivite deti pracujú vo dvojiciach. Každej dvojici pridelíme číslo a úlohu, ktorú majú plniť. Za päť minút si dvojice pantomimicky pripravia určitú časť ukážky z nejakej knihy, ktorú im vedúci hry určil. Každá dvojica dostane číslo a úlohu na lístku. Postupne vedúci ťahá jednotlivé čísla a určené deti predvedú pripravenú pantomímu. Ostatné deti hádajú, z akého diela je ukážka.
10 | Popletená rozprávka
Keď majú deti prečítanú nejakú rozprávku, môžeme sa s nimi zahrať nasledujúcu hru. Povieme im, aby rozprávku napísali tak, že kladné postavy sa zmenia na záporné a naopak. Alebo im povieme, aby sa pokúsili urobiť úplne iný záver známej rozprávky a podobne.
11 | Hra s intonáciou
Žiaci dostanú ten istý text. Môže to byť úryvok z nejakého prečítaného diela. Každý žiak má za textom napísané, akým spôsobom ho má prečítať (smutne, veselo, nahnevane, bláznivo, záhadne...).
12 | Príbeh podľa kresby alebo obrázka
Učiteľ môže žiakom nakresliť na tabuľu nedokončené kresby, ktoré si do zošitov ľubovoľne dokreslia a podľa nich vymyslia príbehy.
13 | Vstup učiteľa do roly
Učiteľ využitím tejto stratégie už nie je len organizátorom dramatického procesu, ale prijatím roly vstupuje do hry spolu so žiakmi a stáva sa ich partnerom a spoluhráčom, ktorý zároveň s nimi objavuje, prežíva a poznáva, pričom si ustavične vytvára možnosť ovplyvňovať, zasahovať a kontrolovať prácu zvnútra hry tak, aby to žiaci nepostrehli a negatívne to neovplyvnilo kvalitu ich prežívania.
Tým, že učiteľ vstúpi do roly, môže:
- vtiahnuť žiakov do hry rýchlo a účinne,
- poskytnúť žiakom model správania a konania tým, že v role demonštruje uplatnenie vhodného jazykového kódu, primeraného danej situácii, postoje a spôsob zapojenia do hry,
- ponúknuť taký druh výzvy, ktorý pomôže zamerať a sústrediť myslenie žiakov želaným smerom a povedie k aktívnejšej účasti na skúmaní kontextu,
- uplatniť v priebehu hry také prvky napätia, kontrastov, prekvapenia, ktoré môžu byť výzvou pre myslenie žiakov, kritické zhodnocovanie, pochopenie.
Odporúčaná literatúra:Ľubica Bekéniová: Projektové vyučovanie a tvorivá dramatikaEva Pršová: Rozvoj literárnej kompetencie metódami tvorivej dramatikyEva Pršová: Aktivizácia žiakov metódami dramatickej výchovyEva Machková: Úvod do studia dramatické výchovyJozef Valenta: Metody a techniky dramatické výchovy
