Prečo deti potrebujú snívať?

Denné snívanie je snívanie v bdelom stave. Jeho obsahom býva to, čo stojí na vrchole hodnotovej orientácie človeka a čo nemôže dosiahnuť, ďalej to, čo má šancu získať a napokon to, čo ho v najbližšej dobe čaká. Denné snívanie spojené s fantáziou sprevádza každý deň aj život dieťaťa.

Fantázia je psychická funkcia. Sprevádza ľudské myslenie od samého vzniku ľudstva. Predstavuje vytvorenie niečoho nového v podobe obrazu, predstavy, idey, ktoré potom môžu byť materializované do nejakej materiálnej veci alebo praktickej činnosti človeka. Fantázia je čisto ľudská činnosť. Iba človek si môže najskôr v hlave predstaviť, čo chce vytvoriť. Práve toto predstavovanie si nasledujúcich činností a toho, čo sa tým dosiahne, práve táto predstava je charakteristickou osobitosťou práce človeka a celej jeho činnosti, ktorá ho, okrem iného, odlišuje od zvieraťa.  Fantázia je akýmsi únikom zo skutočnosti. Človek vymýšľa to, čo v skutočnosti neexistuje a niekedy i to, čo ani nemožno realizovať v praxi, to čo ani nemôže reálne existovať. Treba však povedať, že prameňom fantázie je vždy objektívna realita. Aj fantázia je jednou z foriem odrazu skutočnosti. Aj tie najfantastickejšie výmysly majú koniec koncov za základ určité reálne predmety alebo ich elementy, ktoré sú novým, zvláštnym spôsobom spojené. 

Deti a fantázia

Dieťa predškolského veku charakterizuje doslova bujná predstavivosť a fantázia. Dokáže vymýšľať a rozprávať udalosti, ktoré sa nikdy nestali, fantáziou modifikuje realitu, samo verí, že to, čo rozpráva, sa skutočne aj stalo. Dieťa fantáziou realitu skresľuje, čo robí poznávanie dieťaťa ešte menej objektívnym a presným. V tomto prípade ale nejde o zámerné pravé lži, tie sa v predškolskom veku objavujú len výnimočne, pretože vyžadujú pre predškolákov príliš zložité myšlienkové operácie. Ide o nepravé lži, konfabulácie. Dieťa len nevie odlíšiť reálne spomienky od fantazijných predstáv. Pre neho ale predstavujú skutočnosť, je o ich pravdivosti presvedčené a dokáže  si ich obhajovať. Tento jav nazývame pseudologia fantastica. Fantáziou si dieťa pomáha pri vysvetľovaní mnohých javov, ktorým nerozumie. Fantázia má harmonizujúci význam, je nevyhnutná pre citovú a rozumovú rovnováhu dieťaťa, má pozitívny relaxačný účinok. Detská fantázia sa prejavuje i v animizne (antropomorfizme), teda v poľudšťovaní neživých predmetov, prírody. Dieťa oživuje bábiky, autíčka, stromy, slnko a pripisuje im ľudské vlastnosti. Vykladá svet podľa skúseností zo svojej vlastnej činnosti, slnko ide po oblohe, rieka skáče cez kamene, kopec vyrástol z kameňa, ktorý tam nasadil a podobne. Táto ilúzia však niekedy nie je úplná. Dieťa si zároveň uvedomuje, že je to len neživá vec a asi by sa naľakalo, keby hračka začala naozaj rozprávať alebo sama hýbať rukami. Dieťa sa dokáže celkom vžiť do hry. Predstavuje si, že to, čo mieša v hrnci, je naozajstná polievka a že bába sa ňou zašpinila, preto jej musí oprať šaty.

Neviditeľný kamarát

V tomto období majú dve z troch detí svojho imaginárneho kamaráta. A niekedy ich majú aj viac. Tento kamarát má aj meno, dieťa ho vidí a vie ho aj opísať. Toto vôbec neznamená, že by si nevedelo nájsť skutočných kamarátov. Ide len o iný druh projekcie nurčitých vlastností dieťaťa, ktoré prežíva. Takto sa prejavujú rôzne zložky jeho osobnosti. Preto takýto priateľ môže mať strach z tmy alebo je príliš žiarlivý a dieťa sa takto oslobodzuje od týchto svojich pocitov. Imaginárny kamarát preberá na seba rôzne pocity, ale aj skutky. Bežne dieťa môže povedať aj vetu: „To Jakub zhodil ten tanier, nie ja.“

Psychológovia odporúčajú rešpektovať detskú fantáziu a zbystriť by ste mali len v prípade, že by kvôli svojmu vymyslenému kamarátovi menilo dieťa svoje zvyky smerom k horšiemu, začalo by sa báť alebo by sa uzavrelo do seba. Tiež je potrebné dávať pozor na to, aby vymyslený kamarát nenaznačoval nedostatok rodičovskej lásky. Zvýšenú pozornosť  venujte situácii aj vtedy, keď začne dieťa svojho „priateľa“ stále obviňovať z niečoho, čo urobilo ono. Vtedy mu treba pripomenúť realitu. Inak pokojne nechajte dieťa rozvinúť krídla jeho fantázie.

Vďaka denným snom a fantázii majú deti pestrejší život

Približne od 18 mesiaca sa začínajú v dieťati rozvíjať fantazijné predstavy, ktoré demonštruje napríklad pitím z imaginárneho pohára alebo podávaním neviditeľného predmetu. V tomto veku batoľa ešte nemá pevne vytvorené hranice medzi skutočnosťou a fantáziou.Keď pristúpite na túto hru, podporujete dieťa v jeho vlastnej kreativite. V tomto období by rodičia mali byť láskavými sprievodcami svojich detí a nemali by ich zahlcovať svojimi pravdami a očakávaniami, mali by vnímať svoje dieťa ako jedinečnú bytosť, ktorá niečo výnimočné prináša na tento svet. Už v tomto období by mali rodičia pomáhať dieťaťu objavovať jeho talent, jedinečnosť a jeho vlastnú cestu. Aj profesor  Matějček hovoril, že fantazijné hry predškolákov sú bohaté na rôzne situácie a role a sú veľkým zdrojom inšpirácie. Deti sú často motivované správaním svojich najbližších. Keď sa započúvate do viet, ktoré môžete počuť pri týchto hrách, môžete počuť svoje vlastné vety, ktoré ste niekedy vyslovili, môžete vidieť svoje nedostatky alebo zlozvyky. Dieťa svoju fantáziu a denné snenie využíva hlavne preto, aby sa dokázalo ľahšie vyrovnať s realitou, ktorá môže byť niekedy náročná, neprijateľná, frustrujúca alebo málo podnetná. Deti si často vymýšľajú, keď nepoznajú odpoveď alebo nevedia adekvátne reagovať na vzniknuté situácie.

Ako podporovať detskú fantáziu?

Môžete sa hrať s deťmi situačné scénky s plyšákmi, s bábikami alebo s autíčkami. Dovoľte im, nech vám ony povedia, čo máte konkrétne robiť. Dieťa vám povie, čo máte hovoriť alebo robiť. Každá takáto hra dieťa veľmi obohacuje a učí sa tak aj rešpektovať určité pravidlá z bežného života. Môžete spoločne pozerať obrázkové knižky a rozprávať sa pri tom alebo hrajte rôzne fantazijné hry. Kým dieťa nevie čítať, vyberajte knihy s veľkými farebnými obrázkami a texty si prispôsobte tomu, čo dieťa na obrázkoch vidí a čo mu chcete povedať. Rozprávajte mu vymyslené príbehy o ľuďoch a zvieratkách, ktoré vidí na obrázku. Používajte pre každú postavu iný hlas. Rozprávajte príbehy. Rozprávanie vlastných vymyslených príbehov môže byť niekedy lepšie než čítanie z kníh. Fantáziu a snenie dobre podporuje aj pobyt v prírode alebo obyčajné prechádzky. Dovoľte deťom rozprávať vlastné príbehy. Nezastavujte ich v rozprávaní a nikdy sa im nesmejte. Podporte ich umelecké vyjadrovanie. Ak dieťa kreslí, namiesto toho, aby ste hádali, čo by to mohlo byť, pochváľte kresbu a nechajte si od neho vysvetliť, čo sa tam deje. Podporujte ho aj v tom, aby  prejavovalo  svoje city a podľa vlastného scenára  môže byť šťastné alebo nešťastné, hnevlivé alebo pokojné. Predstavovanie si samého seba ako „superhrdinu“, panovníka, kúzelníka alebo čarodejnicu mu umožní cítiť sa mocným, mať zodpovednosť a preberať starosť nad osudmi iných. Môže byť kýmkoľvek chce. Doprajte deťom každý deň dostatok času na to, aby mohli byť vo svojom vlastnom svete, neorganizujte im každú minútu počas dňa.

Pomôcť môžu aj rozprávky

Aj rozprávka môže byť školou fantázie. Pomocou rozprávok sa rozvíja aj reč a intelektuálne schopnosti dieťaťa. Často „prezlečené“ do rozprávkových postáv rieši svoje vlastné problémy. Za postavičky sa môže nenápadne skryť, a tak hľadať pozitívne  riešenia aj vo svojom vlastnom živote Po treťom roku dieťa začína sledovať a chápať dlhšie rozprávanie rozprávok. Predstavuje si, že je súčasťou deja rozprávky, považuje ju za realitu a postupne k nej vytvára aj kritiku. Svojou časovou neurčitosťou, záhadným umiestňovaním deja, oživovaním vecí, zľudšťovaním zvierat sú tieto výtvory ľudskej literatúry blízke detskej mentalite. Ľudia sa v rozprávkach  rozdeľujú na dobrých a zlých, čo je pre detskú fantáziu v predškolskom veku buď – alebo. Spomeňme si napríklad na černokňažníka. Mal čierne vlasy, čierne fúzy, čierne šaty a v ruke držal čiernu knihu. Takýto opis osoby pôsobí podnetne na detskú fantáziu. Rovnako pôsobia rôzne hrdinské činy, napríklad, keď hrdina musí priniesť tri zlaté vlasy, zachrániť princeznú a podobne. Meniace sa situácie majú rýchly spád. Udalosti sa opakujú, aby odďaľovali víťazný koniec či upútali pozornosť dieťaťa, držia ho v napätí. Teda dieťa rozprávkou naplno žije, často si ju  znova a znova vyžaduje v tom istom znení.