To, že rozprávky majú v živote dieťaťa veľký význam, o tom už dnes takmer nikto nepochybuje. Rozprávka nie je len literárne dielo, ponúka aj návod na to, ako žiť. Každá rozprávka nesie v sebe skrytý význam, ktorý človek môže odhaliť. Odráža nielen rôzne životné situácie, ale ponúka aj riešenie. Je to nástroj na rozvoj fantázie a kreativity a môže liečiť dušu. Deťom pomáha na troch úrovniach:
- psychoterapeutickej,
- relaxačnej,
- výchovno-psychologickej.
O ďalších pozitívnych účinkoch rozprávky na dieťa porozprávala v Českom rozhlase učiteľka a lektorka Mgr. Sylvie Doláková.
Keď dieťa rozprávku počúva
Počúvanie rozprávok má na dieťa blahodarné účinky. Ideálne je, keď rozprávky nepočúva z rádia, z počítača, z tabletu či z mobilu, ale keď mu ich číta niekto z rodiny alebo učiteľky v škôlke či v škole. Mgr. Sylvie Doláková upozorňuje na to, že pri počúvaní si deti trénujú koncentráciu, trpezlivosť, schopnosť premýšľať nad dejom. „Nemám nič proti audioknihám, ale tým, že rozprávku deťom niekto číta, má to hlbší zmysel, pretože pri takomto čítaní sa formujú aj vzťahy,“ pripomína Mgr. Sylvie Doláková. Deti si tiež formujú návyky, ktoré sú potrebné pri počúvaní a maľujú si pritom vo svojich hlavách obrázky. Predstavujú si prostredie, postavy, jednotlivé situácie. Treba si však uvedomiť, že pri čítaní alebo rozprávaní rozprávky je potrebné pohrať sa s hlasom. Ak má dieťa počúvať monotónnych hlas, tak ho to väčšinou nebaví, ale ak sa snažíme čítať umelecky, napríklad meníme výšku hlasu, tempo, melódiu, dôraz a pauzy, tak väčšinou naše čítanie deti zaujme.
V rozprávkach nájdu vzory
Kladní hrdinovia, ktorí pomáhajú ľuďom a svetu, sa stávajú pre deti vzormi. Vďaka nim môžu deti lepšie riešiť situácie v reálnom živote.
„V dnešnej dobe existuje už množstvo moderných rozprávok, ale ku kultúrnosti národa patrí aj to, že sa deti oboznamujú aj s dedičstvom predkov, ktorí deťom okrem iného vytvorili aj rozprávky,“ upozorňuje Mgr. Sylvie Doláková. Rozprávky sú tiež pre deti zdrojom rozvoja fantázie, ale i informácií. Učia sa vďaka nim, ako funguje svet a ako sa v ňom tvoria vzťahy medzi ľuďmi. Rozprávky tiež deťom dávajú návod na riešenie rôznych problémov.
Ako môže rozprávky využiť učiteľ?
- Tým, že sa niektoré slová kvôli trojstupňovej gradácii v rozprávke opakujú, deti si ich lepšie pamätujú, a tak si rozvíjajú slovnú zásobu.
- V rozprávkach je veľa dialógov. Keď tieto dialógy učiteľ s deťmi skúša vo dvojiciach alebo v skupinách, dieťa sa tak učí dávať otázky, odpovedať na ne, neskákať si do reči.
- Vďaka rozprávke sa deti učia vnímať postupnosť deja. Môžeme to cvičiť tak, že dáme deťom povedať obsah alebo pripravíme obrázky deja a povieme deťom, aby ich poukladali v takej postupnosti, ako nasledovala rozprávka.
- Učia sa jednoduchý opis, a to tak, že porozprávajú, ako napríklad vyzerali postavičky alebo prostredie.
- Deti počas čítania rozprávky môžu vytlieskavať rovnaké slová, ktoré sa vyskytnú v texte. Alebo môžu tlesknúť, keď počujú dlhú samohlásku, nejakú presne určenú spoluhlásku a podobne. Tieto aktivity pomáhajú predchádzať aj dyslexii.
- Dobré je vymýšľať si podľa rozprávky aj vlastné pesničky. Tam, kde sa spieva, je dobrá nálada. Preto je dobré s deťmi čo najviac spievať.
- Deti môžu postavičky v rozprávke meniť. Môžu zmeniť ich správanie alebo konanie.
- Môžu meniť záver rozprávky.
- Môžu maľovať obrázky podľa rozprávky, využívať ich v rámci pohybových hier alebo ju dramatizovať.
- Učitelia môžu využívať rozprávky takmer v každom vyučovacom predmete.
Ďalšie námety na prácu s rozprávkou nájdete v článkoch:
