http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Deti potrebujú kontakt s prírodou viac, ako si myslíme

Jaroslava Koníčková
Autor článku
  

Deti potrebujú prírodu viac, ako si myslíme

 

Je vedecky dokázané, že pobyt v prírode obohacuje deti vo viacerých smeroch. Vďaka častému pobytu v prírode sa dobre rozvíja hrubá a jemná motorika, logické uvažovanie,  predstavivosť, fantázia, rozvíjajú sa sociálne vzťahy, komunikácia, kooperácia, prebúdzajú sa  zmysly, empatia, pokora. Príroda priaznivo vplýva na upokojenie hyperaktívnych detí a pôsobí na celú rodinu relaxačne. Viac sa môžete dočítať v článku ČO ROBIŤ S DEŤMI V PRÍRODE?

 

Ak deti chodia do prírody málo alebo vôbec, môže sa znížiť ich imunita, nedostatok pohybu prispieva k narastaniu obezity a stráca sa zmysel pre orientáciu. V posledných rokoch  sa zistilo aj to, že nedostatočný kontakt s prírodou spôsobuje poruchy správania, rednutie kostí, alergie, zvýšený stres, ba dokonca kriminalitu. Americký novinár Richard Louv slabý kontakt s prírodou považuje za civilizačný fenomén a nazval ho „poruchou z deficitu prírody.“ Vo svojej knihe Last Child in the Woods píše okrem iného  o tom, ako mnohí sociálni psychológovia po niekoľkých rokov výskumu prišli na to, že nedostatok zelene  má dopad na rastúcu mieru kriminality v mestách. Zaujímavosťou je aj výskum lekárov, ktorí zistili, že u pacientov, ktorí po operácii mali nemocničné okná orientované na stromy v parku, prebiehal proces hojenia rán oveľa rýchlejšie ako u tých, ktorí takto orientované okná nemali.

 

Profesorka krajinnej architektúry na Univerzite v Edinburgu Catherine Ward Thompson zverejnila zaujímavé výsledky štúdie súvisiace s meraním hladiny stresu u obyvateľov. Čím ďalej testované osoby bývali od zelene, tým väčšia bola u nich  hladina stresového hormónu kortizolu.  

Jej kolegovia  z univerzity skúmali správanie  škótskych detí vo veku 7 – 11 rokov, ktoré mali výrazné poruchy správania. V bežných triedach tieto deti často búchali dverami, hádzali stoličky a agresívne komunikovali. Keď sa učili v prírode, boli pokojnejšie, ba dokonca dokázali  aktívne počúvať výklad učiva.  A aj na základe týchto a podobných výskumov profesorka Thompson si myslí, že nárast porúch správania je reakciou na obmedzený priestor, ktorý majú deti k dispozícii.  Tiež konštatuje, že na deti trpiace syndrómom ADHD pôsobí pobyt v prírode veľmi upokojujúco.

 

Podľa názorov viacerých psychológov,  deti od útleho veku prejavujú prirodzený záujem o prírodu. A tak tento záujem je potrebné len rozvíjať a udržovať. Práve v predškolskom veku sú deti veľmi zvedavé a prírodu vnímajú ako inšpiratívne prostredie a dokážu sa v ňom hrať aj úplne samy bez motivácie dospelých. Keď sú deti od raného detstva spojené s prírodou, berú ju ako samozrejmú súčasť svojho života, podobne ako jedlo a spánok. Ak dieťaťu neumožňujete dostatočný pobyt v prírode, neskôr sa im zdá nudná a nezáživná. U niektorých sa môže stať, že majú z nej strach. Ani jeden dokumentárny film o prírode nenahradí bezprostredný kontakt s ňou.

 

Ak nemáte v mieste bydliska rýchly prístup k prírode, mali by ste deťom zabezpečiť kontakt s ňou aspoň v letných táboroch, v školách v prírode, na lyžiarskych kurzoch, rodinných výletoch, návštevou turistických krúžkov a podobne. Dnes je moderné dávať deti do rôznych letných táborov zameraných na prácu s počítačom alebo komplexov s bazénmi či inými atrakciami. Ak vaše dieťa presedí pri počítači takmer celé dni, najrozumnejšie je ho dať do tábora, ktorý je niekde hlboko v lese, najlepšie bez pripojenia na internet. V takomto tábore sa  učí prekonávať strach, osamostatňuje sa, testuje si hranice svojich možností. Pre zdravý vývoj a šťastné detstvo je potrebné, aby si  deti v určitom veku mali možnosť robiť vlastné bunkre, táboriť vo voľnej prírode, liezť po stromoch, chytať ryby, stavať v potoku priehradu,  sledovať žabie vajíčka, prechádzať nočným lesom, splavovať rieku a podobne. Práve lesné tábory toto deťom ponúkajú a pri týchto činnostiach deti dokážu zabudnúť aj na mobily a počítače. Asi sa tomu veľmi ťažko dá uveriť, ale niektoré deti v dnešnej dobe presedia denne pri počítačoch 6-8 hodín. Je to síce smutné, ale reálne. Ukazuje sa však, že čím je dieťa viac vo virtuálnom svete, tým menej príťažlivý sa mu zdá reálny svet. Nudí sa, je apatické. Všetko sa mu zdá málo farebné, pomalé, nemôže mať všetko pod kontrolou a nemôže nevhodné veci prepínať. Britský psychiater Iain McGilchrist varuje pred častým používaním mobilov a počítačov. Tvrdí, že ak deti dlhý čas trávia takýmto spôsobom, ich správanie sa môže zmeniť na autistické. Jedným z prejavov je to, že prestávajú rozumieť ľudskej mimike, rôznym výrazom v tvári a nedokážu prejaviť súcit a empatiu. Tiež sa u nich prejavuje neschopnosť  udržiavať pozornosť, nevedia sa sústrediť a sú veľmi roztržité.

 

Keď idete na výlet s deťmi do prírody, neobliekajte im drahé veci. Dovoľte im, nech sa zašpinia pri preliezaní prekážok, skúmaní rastlín, šplhaní sa na skaly, stavaní hrádzí, hádzaní kamienkov do potoka alebo stavaní domčekov zo šišiek.  Doprajte im tento bezprostredný kontakt, nech cítia prírodu všetkými zmyslami. Keď budú mať obuté a oblečené staršie veci, vyhnete sa zbytočným stresujúcim situáciám. Na rodinné výlety nemusíte chodiť do vzdialených a známych stredísk. Niekedy stačí prejsť pár kilometrov od domu a možno nanovo objavíte staré zabudnuté lesné zákutia. V niektorých mestách sa nachádzajú detské ihriská, ktoré  obklopujú stromy a kvety. Keď máte menej času, choďte s deťmi aspoň na tieto ihriská. Je to vždy lepšia voľba ako detský kútik  v klimatizovaných priestoroch  nákupného strediska.

 

Prečo je pobyt na vzduch v prírode naozaj taký dôležitý? Okrem už spomínaných faktov zohrávajú v tomto smere dôležitú úlohu aj ďalšie skutočnosti. Deti, ktoré sú sústavne zavreté v byte, v škole a prevážané sú v autách na krúžky a do školy, trpia tiež nedostatkom vitamínu D, ktorý pri aspoň dvojhodinovom pobyte vonku získava človek do tela zo slnka prirodzenou cestou. Niektoré deti však nie sú vonku vôbec a práve preto sa u nich tento vitamín produkuje len v nedostatočnom množstve. S vitamínom D súvisí niekoľko funkcií v ľudskom tele. Kvôli  jeho nedostatku deti mávajú skoliózu kostí, narušený menštruačný cyklus a neskôr plodnosť.  V minulosti sa dával vitamín D len malým deťom, ale dnes lekári zisťujú, že je potrebný aj pre deti v puberte.

 

Prichádza leto. Slovensko má neuveriteľne veľa možností na prežívanie voľných chvíľ v prírode. Skúste sa vymaniť zo stereotypu a vymyslite pre deti niečo iné ako vlani. Možno práve dozrel čas k tomu, aby ste sa aspoň na chvíľu odpútali od všetkých výdobytkov vedy a techniky a vrátili sa do lona prírody. Môžete si spolu s deťmi vybrať svoj strom, sadnite si, opierajte sa o jeho kmeň, privrite oči a vnímajte jeho energiu. Všímajte si oblaky nad hlavou, chrobáčiky lezúce po tráve alebo motýle v povetrí. Môžete nejaký strom alebo rastlinky spolu s deťmi aj posadiť. Sledujte ich, ako rastú a silnejú. Deti si takto dokážu vytvoriť puto, lásku a úctu k prírode. Aj takýmto spôsobom môžete u nich formovať city, lásku a empatiu. Je to cenný dar, ktorý im môžete  takýmto spôsobom ponúknuť.

 

Deti a príroda

 


Zdroje: tyden.czrodina.cz // Foto: Bigstock, Shutterstock

 

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.