Články: Pre študentov
O projekte


 

Ako sa formuje charakter dieťaťa?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Čo môžu rodičia urobiť preto, aby pomohli deťom pri budovaní charakteru? Výskumy jednoznačne hovoria, že deti nadobúdajú charakter tromi spôsobmi: príkladom, usmerneným konaním a slovom. / Foto: Bigstock

Každá ľudská  bytosť má svoj charakter, aby bola tým,
čím nie sú iní a aby mohla robiť to, čo iní nemôžu.
- William Henry Channing

V živote najčastejšie obdivujeme ľudí pre ich charakter. Obdivujeme tých, ktorí majú vynikajúci úsudok, múdrosť a zmysel  pre rozlišovanie medzi dobrým a zlým. Aj deti sa môžu stať takýmito ľuďmi. Čo môžu rodičia urobiť preto, aby im v tom pomohli? Výskumy jednoznačne hovoria, že deti nadobúdajú charakter tromi spôsobmi: príkladom, usmerneným konaním a slovom.

 

Buďte príkladom

Rodičia charakter svojich detí najviac formujú svojím vlastným príkladom. Deti si vyberajú, čo počujú. Majú akýsi filter, ktorý neprepúšťa nepríjemné veci. Vidia však všetko. Nič im neujde. Ich oči sledujú takmer každý detail života svojich rodičov. Všímajú si vaše rozhovory, reakcie na udalosti, hodnotenie ľudí, ako sa správate k ľuďom, vašu pracovitosť, komentovanie správ, váš humor, čokoľvek, čo vás hnevá alebo poteší. Sú to dobrí pozorovatelia, ktorí sledujú životy dospelých ľudí. Všímajú si aj prejavy charakterových vlastností, napríklad zodpovednosť, zdravý úsudok, odvahu, vytrvalosť, vieru, nádej, lásku. Vnímajú, že je vo vás sebaistá a zrelá sila, a toto poznanie ich vedie k tomu, že vás rešpektujú. Rešpekt detí  pochádza z vnútornej sily rodičov. Hlavne vďaka rešpektu deti napodobňujú svojich rodičov, snažia sa prebrať ich postoje, hodnoty, správanie. Týmto spôsobom si dieťa v priebehu rokov postupne a často nevedome osvojuje charakter svojich rodičov. Z toho vyplýva, že rodičia učia deti hodnotám práve vtedy, keď si to najmenej uvedomujú.

 

Rozsievaj činy a zožneš zvyk; 
rozsievaj zvyk a zožneš charakter; rozsievaj charakter a zožneš osud.
- George Dana Boardman

Usmerňujte konanie detí

Deti si osvojujú návyky, či už dobré alebo zlé, a to nepretržite. Nech už deti vykonávajú opakovane čokoľvek, práve to sa v nich upevňuje. Ak budú celý deň bez pohybu, zlenivejú. Ak budú vždy čakať, že neporiadok za nich upracú dospelí, nebudú sa vedieť o seba postarať. Ak ich každý deň budete povzbudzovať k tomu, aby čítali, stanú sa z nich čitatelia. Ak budú denne pred televízorom, nielen zlenivejú, ale budú sa snažiť napodobňovať hrdinov sledovaných seriálov. Ak budú denne prosiť a ďakovať, postupne sa z nich stanú vďační ľudia. Ak sa to nenaučia v detstve, stanú sa z nich pravdepodobne aj  drzí a nevďační dospelí ľudia. Ak si vždy presadia svoje, nikdy sa nenaučia ovládať. Deti si formujú návyky každý deň, závisí však od rodičov, aké návyky to budú.

Niekedy je pre rodičov naozaj veľmi ťažké denne dozerať na to, aby sa návyky detí opierali hlavne o cnosti. Ale psychológovia svorne tvrdia, že námaha sa oplatí. Len rodičia majú obrovský dar usmerňovať svoje deti smerom k zodpovednosti, úcte a vďačnosti. Len rodičia môžu svoje deti naučiť, aby vykonávali domáce práce a plnili si domáce úlohy, aby žili s následkami svojej nedbalosti, aby sa správali slušne doma i mimo domu, aby hovorili pravdu a dodržali slovo.

Spravodlivosti učíte deti tým, že ich upozorňujete na ich drzé správanie a sebeckú bezohľadnosť voči právam iných. Dobré od zlého ich učíte odlišovať tým, že im dávate spravodlivý trest za zlé činy a chválite ich za tie dobré a tiež tým, že ich učíte sa ospravedlniť. Sile ich učíte tým, že ich povzbudzujete, aby boli vytrvalí aj vtedy, keď je úloha ťažká. Nemali by ste za deti vybavovať všetky veci, skôr ich usmerňujte. Týmto ich vediete k rastu sebadôvery, pretože prekonávaním prekážok rastie sila. Sebadôvera detí rastie tiež prostredníctvom vašej dôvery, ktorú do nich vkladáte. Sebadôvere sa deti učia aj prostredníctvom dobre vykonanej práce. Tak v nich vyvolávate zmysel pre profesionalitu, ktorý v nich pretrvá celý život. Ak je ich práca neporiadna a lajdácka, núťte ich urobiť ju znova a potom ich pochváľte, že ju urobili správne. Na základe týchto prístupov by mali deti zistiť, že pohodlie a komfort sú vedľajšími produktami úspešného života a nie jeho cieľom. Práve o tom je život dospelého zrelého človeka. Najdôležitejšie zo všetkého je, aby to rodičia nevzdávali, aby sa usilovali pôsobiť na deti dovtedy, kým nenadobudnú schopnosti, ktoré im umožnia žiť správne  aj bez rodičovskej pomoci.

 

Pripomínajte slovom

Veľa rodičov si myslí, že slovo je základným výchovným prostriedkom. Toto presvedčenie je však nesprávne. Osobný príklad a rodičmi usmerňované konanie majú väčší vplyv. Slová sú najúčinnejšie vtedy, keď slúžia na vysvetlenie či pripomenutie vecí, ktoré deti v rámci rodinného života vidia a ku ktorým sú vedené. Slovné vysvetlenie slúži najmä na formovanie úsudku a svedomia detí, deťom má dať totiž rozumový základ neprestajného príkladu rodičov a ich požiadavkám týkajúcim sa praktizovaniu dobrých vlastností, napríklad zodpovednosti, vytrvalosti, sebaovládaniu, odpúšťania a podobne.

 

Napríklad:

  • Keď rodičia vždy hovoria slová prosím a ďakujem, tak by mali na tom trvať, aby tieto slová bežne používali aj ich deti. Vždy, keď je to potrebné, vysvetlite aj dôvod, prečo je potrebné tieto slová používať. Napríklad povedzte deťom, že aj iní ľudia majú svoju dôstojnosť, svoje práva a pocity a tie sa musia rešpektovať.
  • Vy a váš manželský partner by ste mali veci vždy vrátiť na pôvodné miesto, kam patria a mali by ste aj deti viesť k tomu, aby robili to isté. Vysvetlite im, že dospelí ľudia nemajú radi neporiadok a že by sa nám nemalo stávať to, že niekto musí hľadať niečo, čo sme niekam založili, a to len preto, že sme ľahkovážni.
  • Ak rodičia pracujú napríklad okolo domu, mali by aj svoje deti viesť k tejto práci. Vysvetľujte im dôležitosť dobre vykonanej práce a tiež to, že je nesprávne byť lenivcom. V pracovnom svete dospelých sa od každého vyžaduje, že podá určitý výkon. Na to, aby deti nadobudli takéto presvedčenie, musí sa u neho formovať takýto prístup odmalička.

 

Slovo sa pri výchove používa len na posilnenie a vysvetlenie konkrétneho skutku. Slová deťom pomáhajú pochopiť to, prečo rodičia žijú tak, ako žijú. Konanie buduje návyky a vysvetlenia, dôverné rozhovory, príbehy o hrdinských činoch, dôrazné naprávanie, budujú úsudok, svedomie, postoje a hodnoty. Rozhovor sám osebe nikdy nenahradí príklad rodiča a úmyselné konanie. Skôr posilňuje dobré zvyky a natrvalo ich zakoreňuje a robí to tak, že vysvetľuje dôvod.

Samozrejme, takmer nič nejde ľahko a rodičia sa pri výchove často stretávajú s odporom svojich detí. V takýchto situáciách je potrebné hlavne vytrvať.

 


Zdroje:
Julián  Melgosa: Umenie výchovy
James B.Stenson: Ako viesť deti správnym smerom
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.