Autorka, Kornélia Ďuríková, je školská psychologička a predsedníčka Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie KONVALINKA.
_____________________
Duševné zdravie v školách nie je téma, ktorú by sme potrebovali zaviesť do škôl, lebo nevieme, čo s voľným časom učiteľov. Stáva sa nevyhnutnosťou, aby sme zabránili ľudským tragédiám v budúcnosti.
V roku 2022 sme zažili niekoľko udalostí v súvislosti s dospievajúcimi, ktoré šokovali spoločnosť. Hneď na začiatku roka otriasol Slovenskom prípad šikany v Miloslavove. Neskôr to boli prípady vyhrážania sa spolužiakom zbraňami a slovne (Trenčín, Bratislava, Nováky, Mníšek nad Hnilcom, Poprad). No a v neposlednom rade sa na jeseň udial útok na Zámockej ulici v Bratislave, kde bol útočníkom maturant.
Udalosti posledného roka veľmi jasne ukazujú, že sa s našimi deťmi niečo deje. Sú nešťastné, nespokojné, frustrované, nevypočuté, nepochopené. To, že sa mnohé udalosti udiali v prostredí školy nám zároveň ukazuje, že charakter školy sa mení a mali by sme sa zamyslieť, čo robiť.
Odborníci už dlhodobo upozorňujú, že téma duševného zdravia detí, dospievajúcich, ale aj spoločnosti, musí vstúpiť do škôl. Pred ďalšími sekerami, vyhrážaním, šikanou nás totiž nezachránia lepšie vchodové dvere do škôl, kamery v triedach a chodbách, bezpečnostné rámy pri vstupoch do školy alebo školenia o zneškodnení útočníka v škole, ale len „mravenčia“ a úprimná práca s deťmi, dospievajúcimi, učiteľmi v oblasti duševného zdravia.
Čo to ale znamená, keď hovoríme o duševnom zdraví v prostredí školy? Ako reálne vyzerá táto téma v škole? Čo máme pod formulkou „duševné zdravie v školách“ rozumieť?
Aj napriek tomu, že už aj politici si začali túto tému všímať, ešte nikto z kompetentných nedal konkrétne odpovede na mnohé, s tým súvisiace otázky. Ako napríklad, či budú mať školy povinne podporné tímy, školských psychológov, či sa budú téme venovať učitelia, ak áno ako, či ide o prácu naviac, či vznikne nový predmet, prípadne, kto by ho zabezpečoval. No a samozrejme vôbec nie je zadefinované, odkiaľ by sa celá táto téma financovala a koľko by to stálo. Na Slovensku nemáme zatiaľ nič. Žiadnu víziu, konkrétnejšiu predstavu a žiadne financie. No objavujú sa náznaky a individuálne aktivity, ktoré by mohli naznačovať zlepšenie.
Pri tvorbe základných kameňov duševného zdravia v školách sa môžeme inšpirovať zahraničím. Tam je táto téma komplexne spracovaná a už aplikovaná v praxi. Jednou z krajín, ktorá venuje téme masívnu pozornosť je Veľká Británia.
Veľká Británia vs. Slovensko
Kľúčovým dokumentom pre tému duševného zdravia v školách sa vo Veľkej Británii stal tzv. Green paper s presným názvom Transforming children and young people‘s mental health provision v roku 2017. Veľmi presne popisuje implementáciu duševného zdravia v školách, finančné pokrytie celého procesu a časový rámec. Aby ste mali približnú predstavu, o čom hovoríme, tak uvediem pár údajov.
Veľká Británia sa v dokumente zaviazala:
- investovať 1,4 miliardy libier do duševného zdravia deti a dospievajúcich v priebehu 5 rokov (2017 – 2022)
- získať a vyškoliť 1700 nových terapeutov a supervízorov
- preškoliť 3400 zamestnancov už pôsobiacich v sektore poradenstva
- zabezpečiť do každej jednej školy odborníka, ktorý sa bude venovať téme duševného zdravia a podpory detí a dospievajúcich
- zabezpečiť podporné tímy odborníkov v školách, prípadne pre zoskupenie škôl
- znížiť čakacie doby na špecialistov
Samozrejme, že britská a slovenská realita je iná. No práve toto by mohlo byť zadanie pre analytikov, ktorí by niektoré údaje pretransformovali do našich reálií. Zatiaľ to u nás vyzerá tak, že duševné zdravie v školách má:
- neviditeľnú investíciu, ak nejaká vôbec existuje
- iba na 20% školách pôsobia školskí psychológovia, podporných tímov je ešte menej
- téma duševného zdravia (prevencia, destigmatizácia duševných porúch, rozvoj duševnej gramotnosti, podpora detí a dospievajúcich v kríze, či s psychickými problémami, podpora pozitívneho duševného zdravia) nemá vyčlenené miesto vo výchovno-vzdelávacom procese, ako aj v bežnom živote školy. Zaoberá sa ňou len pár nadšencov, ktorí mnohokrát bojujú s vnútorným systémom školy.
Pre informáciu tiež uvediem:
- Čakacia doba na špecialistu je na Slovensku cca 4-6 týždňov. Niektoré údaje hovoria o 7 týždňoch.
- Pre celé Slovensko máme 45 detských psychiatrov (z toho 1/3 pôsobí na západnom Slovensku)
- 13 okresov na východe Slovensku nemá vôbec pedopsychiatra.
- Na 1 200 000 detí máme 120 lôžok na celé Slovensko (pre poruchy príjmu potravy je vyčlenených 5 lôžok pre celé Slovensko).
Green paper rozoberá aj ďalšie detaily. Prepája a zaväzuje k spolupráci inštitúcie ako ministerstvo školstva VB, ministerstvo zdravotníctva VB a ministerstvo sociálnych vecí VB pri téme duševného zdravia. Na Slovensku to máme inak. Dokument Lucie Grajcárovej z Útvaru hodnoty pre peniaze, Duševné zdravie a verejné financie z roku 2020 uvádza, že u nás tieto inštitúcie takmer vôbec nespolupracujú. Podobné informácie uvádza aj Doc. Zuzana Dankulincová so svojim tímom z LF UPJŠ Košice vo vedeckej monografii Cesta labyrintom: Dospievajúci s emocionálnymi problémami a problémami v správaní v systéme starostlivosti.
Green paper ďalej stanovuje, že v britských školách:
- sa musí pravidelne monitorovať a merať duševné zdravie detí, dospievajúcich, ale aj pedagógov,
- učitelia musia prejsť preškolením, aby boli schopní identifikovať príznaky duševných porúch a aby boli schopní rozvíjať pozitíva dieťaťa. Na to má byť ročne vyčlenených viac ako 200 tisíc libier,
- v školách musia existovať efektívne školské dokumenty, pravidlá a usmernenia, ktoré pokrývajú mentálne zdravie,
- OFSTED, britská verzia Štátnej školskej inšpekcie, musí upraviť inšpekčné procesy a zahrnúť oblasť duševného zdravia, aby bolo možné rozpoznať, či a ako školy dodržiavajú stanovené postupy.
Celoškolský prístup k duševnému zdraviu
Najdôležitejším bodom stratégie Green paper, no aj podobných stratégií v iných krajinách ako napríklad Nový Zéland, Austrália, Írsko, Fínsko je celoškolský prístup k duševnému zdraviu (whole school approach). Tento prístup znamená absolútnu zmenu vo vnútri školy. Pochopenie, že dnes už škola nie je len o učení, ale keďže je to zásadná sociálno-psychologická inštitúcia musí plniť aj túto funkciu. K tomu musí mať vytvorený priestor, podmienky, dostatok odborných a vyškolených pracovníkov.
Celoškolský prístup k duševnému zdraviu si vyžaduje aktívne líderstvo, vnímanie školy ako komunity a spoluprácu učiteľov, rodičov a žiakov. Pri celoškolskom prístupe musí byť oblasť duševného zdravia rovnocenná ku klasickému učeniu. V praxi to znamená napríklad aj to, že:
- Školy podporujú duševnú gramotnosť žiakov, učiteľov a prípadne aj rodičov. Pod duševnou gramotnosťou rozumieme znalosti a zručnosti nevyhnutné pre naplňovanie pozitívneho duševného zdravia. Je to základ k tomu, aby sa človek cítil a fungoval dobre aj vtedy, keď čelí záťaži a prekážkam. Dôležitou súčasťou duševnej gramotnosti je aj to, aby bol človek schopný rozpoznať svoje potreby a v prípade potreby vedel vyhľadať pomoc. Pod duševnou gramotnosťou rozumieme aj destigmatizáciu a porozumenie duševným poruchám. Ako aj pochopenie ich liečby. Tento cieľ dosahujeme vzdelávaním. Možno by stálo za úvahu porozmýšľať ako vniesť túto tému do už existujúceho výchovno-vzdelávacieho procesu.
- Školy majú odborníkov na duševné zdravie v školách (školský psychológ, špeciálny pedagóg, dostatok asistentov, sociálny pedagóg , liečebný pedagóg atď.) a vedenie škôl, učitelia s nimi aktívne spolupracujú
- Školy majú vytvorenú stratégiu duševného zdravia a aplikujú ju v praxi
- Školy podporujú duševné zdravie učiteľov
- Pravidelne monitorujú a merajú duševné zdravie detí, učiteľov a aktívne pracujú s výsledkami meraní
- Školy vytvárajú priestor na rozvoj sociálno-emocionálnych zručností a témy ako charakter človeka (prinášajú projekty, zapájajú sa do projektov, programov, vzdelávajú učiteľov v týchto témach)
- Školy vzdelávajú učiteľov v téme duševného zdravia tak, aby boli schopní identifikovať príznaky duševných porúch, vedeli podporovať a rozvíjať pozitíva dieťaťa
- Školy vytvárajú prostredie, kde je téma duševného zdravia vnímaná pozitívne a prirodzene (vyučovanie, porady, diskusie s rodičmi, žiakmi, nástenky, propagačné materiály...)
Prijatie odborníkov do škôl a spolupráca s učiteľmi je základom zlepšenia súčasného stavu
Učitelia musia mať masívnu podporu v školách v podobe podporných tímov, školských psychológov. Odborníci v školách však musia byť učiteľmi, riaditeľmi prijatí. Akceptovaní. Musia byť vnímaní a ocenení ako rovnocenní partneri pedagógov. Treba jasne nastavovať myslenie školského prostredia tak, že asistenti, školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, sociálni pedagógovia nie sú doplnok, trend, rozmar, ba dokonca niekto, kto narúša chod školy, prácu učiteľov a riaditeľov. Sú to odborníci, ktorí sa snažia vytvárať funkčné prostredie školy a svojom prácou, názormi sa snažia pomôcť učiteľom, deťom a celej škole. Učitelia a riaditelia im musia načúvať, spolupracovať s nimi a vytvárať im podmienky na vykonávanie svojej profesie. Treba tiež jasne povedať, že úloha školského psychológa či iného podobného odborníka v škole nepozostáva len z práce s „problematickými deťmi a triedami“. A to bez aktívnej participácie učiteľa. Mnohokrát sa totiž stáva, že učitelia „odovzdajú problematické dieťa“ odborníkovi a čakajú, že ich on „dá do poriadku“ bez toho aby sám pedagóg zmenil prístup alebo uhol pohľadu. Práca odborníka spočíva v aktívnej spolupráci s pedagógom. Bez jeho súčinnosti sú zmeny veľmi ťažké.
Odborníci v škole by mali plniť čoraz viac preventívnu funkciu. Už len to, že v škole sú, pôsobí preventívne. Deti, rodičia môžu totiž vyhľadať odborníka viac-menej hneď a vyplniť dlhé týždne čakania na špecialistu už spoluprácou s odborníkom. Aj keď školský psychológ nevykonáva v škole terapeutickú činnosť vie:
- vytvoriť bezpečný priestor, kde dieťa zdieľa svoje prežívanie
- dáva dieťaťu prijatie, akceptáciu a podporu
- vie usmerniť dieťa a rodiča k odborníkovi
- vie komunikovať s učiteľom a vstupovať do vyučovacieho procesu tak, aby to bolo dieťaťu prospešné
- vie dennodenne sledovať dieťa v prostredí dôležitom pre vývoj dieťaťa
- vie učiť dieťa technikám ako zvládnuť záťaž, prekážky
- vie podporovať pozitívne duševné zdravie
- Má tzv. buffering, bolstreing a bulding efekt (zjemňujúci, udržiavajúci a rastúci efekt). Dieťaťu s problémami pomáha niesť záťaž a
zjemňuje ich dopady na psychiku dieťaťa. Pomáha udržiava psychický stav dieťaťa v takom stave aby sa nezhoršoval, prípadne mu pomáha zlepšovať jeho celkovo duševné zdravie a kvalitu života. Zjemňujúci, udržiavajúci a rastúci efekt sa ale netýka len detí s duševnými poruchami, problémami, ale aj zdravých detí. Duševné zdravie totiž nie je fixný stav. Musíme ho vnímať ako kontinuum.
Celoškolský prístup k duševnému zdraviu na Slovensku
K aplikovaniu celoškolského prístupu do škôl existuje niekoľko rešpektovaných metodík vo svete. Jednou z nich je Five Steps to mental health and wellbeing, Anny Freud National Centre for children and families z Veľkej Británie. Spoluprácu s touto uznávanou inštitúciou spustila Liga za duševné zdravie SR v rámci projektu Koalície škôl za duševné zdravie.
Duševné zdravie v školách nie je módny trend. Ale absolútna nevyhnutnosť. Ak nám čo i len trochu záleží na našich deťoch a budúcnosti tejto krajiny, tak s tým musíme niečo začať robiť. Ako uvádza doc. Dankulincová v Ceste labyrintom, škola je kľúčovým hráčom v celom systéme starostlivosti o duševné zdravie detí a dospievajúcich. Stáva sa, že rodičia si nevšimnú, že sa niečo deje s dospievajúcim. No môže si to všimnúť učiteľ, spolužiak, niekto zo školy. Preto musíme robiť všetko preto, aby sme scitlivovali školské prostredie na tému duševného zdravia, aby boli školy schopné identifikovať problémy, vedeli, čo robiť ďalej po identifikácii, mali odbornú podporu a aby následne vedeli, ako s problémami pracovať. No najdôležitejšie je vytvárať zo škôl prostredie, ktoré prospieva deťom, učiteľom, rodičom a celej spoločnosti.
