Slabý nemôže nikdy odpustiť. Odpustenie je výsadou silných.
- Gándhi
Hemingway raz rozprával príbeh o otcovi a jeho dospievajúcom synovi Pacovi, ktorí žili v Španielsku. Keď sa ich vzťah narušil, syn ušiel z domu. O niekoľko rokov sa otec vydal na dlhú cestu, aby svojho strateného syna našiel. Po dlhom a neúspešnom hľadaní boli jeho poslednou nádejou madridské noviny, kde dal uverejniť inzerát. „Drahý Paco, zajtra na obed ma čakaj pred kanceláriou madridských novín. Všetko som ti odpustil. Mám ťa rád." Na druhý deň okolo poludnia čakalo pred kanceláriou 800 mladých mužov menom Paco. Všetci túžili po odpustení.
Každý z nás dobre vie, ako nám je príjemne, keď nám niekto odpustí. Aj pri výchove detí má dôležité miesto odpustenie. Odpustenie v rodine ochraňuje pred zhoršovaním vzťahov jednotlivých jej členov. Predovšetkým rodina má byť v pravom slova zmysle miestom odpúšťania. A platí to pre každého člena rodiny ako pre deti, rovnako tak aj pre rodičov či starých rodičov.
Ktoré kroky pomáhajú rodičom pri výchove detí k odpusteniu? Čo im pri tejto téme povedať?
1. Odpúšťať sa učíme od svojich rodičov
V tejto závažnej a veľmi dôležitej oblasti výchovy sme neustále celý život všetci žiakmi. A preto sa všetci musíme učiť odpúšťať. Odpúšťať by si mali manželia navzájom, deti rodičom i rodičia deťom. Keď proces odpustenia deti vidia a cítia vo vlastnej rodine, to je ten najlepší živý príklad. Keď deti majú zážitok, že sa im odpúšťajú ich nedostatky, takto sa učia aj ony odpúšťať, pretože niečo podobné zažili na vlastnej koži. Keď sa naučia odpúšťať v rodine od svojich rodičov či starých rodičov, neskôr vedia odpúšťať v škôlke, v škole i na pracovisku.
2. Odpustenie nie je slabosťou
Odpustenie si vyžaduje, aby sa spáchaný omyl napravil alebo aspoň neopakoval. Ide tiež o formovanie vôle uviesť vzťahy do pôvodného stavu alebo začať celkom znova. To vyžaduje veľmi silného človeka. Mnohí ľudia žijú v presvedčení, že odpúšťajú iba slabí ľudia. Opak je však pravdou. A toto je potrebné vštepovať aj deťom.
3. Odpustenie sa týka dôležitých vecí
Príliš často spájame odpustenie s ľahkými chybami. Naopak, skutočne odpúšťame vtedy, keď sa stane niečo naozaj vážne. Všetci vieme, že prejsť ponad malé a nepatrné chyby je ľahké. Preto odpustenie sa vzťahuje na veci vážne, ktoré sa človeka hlboko dotýkajú.
4. Odpustenie neskrýva pravdu
Odpustenie uznáva, že sa stala chyba, ale hovorí, že osoba, ktorá ju urobila, si zasluhuje, aby sme ju milovali a rešpektovali. Chyba ostáva vždy chybou. Neodmietame osobu, ale jej zlý skutok .
5. Odpustenie je víťazstvo
Keď chápeme, že sme opravdivo odpustili a odpustenie sme vyjadrili, oslobodzujeme sa od obrovskej ťarchy. Vďaka tým dvom jednoduchým slovám ODPÚŠŤAM TI, sa dá možno vyriešiť mnoho zložitých situácií, zachrániť vzťahy a často nájsť pokoj a radosť.
6. Odpustenie nevyťahuje na svetlo staré problémy
Pri skutočnom odpustení by mal človek zabudnúť na vetu: „ Odpúšťam ti, ale nezabudnem!“ Potrebné je zabudnúť na všetko, čo doteraz spôsobovalo problémy vo vzťahoch. V opačnom prípade nejde o skutočné odpustenie.
7. Odpusteniu je potrebné sa systematicky učiť
Každý človek má silu odpúšťať. Postupne je potrebné ju precvičovať. Na začiatku na to treba čas a tiež veľa trpezlivosti. Je ľahké robiť si predsavzatia, že budeme trpezliví a potom pri najmenšom rozladení v nás ožívajú minulé, prítomné a neraz aj budúce obvinenia. Treba si vždy pripomínať, že kto ukazuje prstom na iných, mieri aspoň tromi na seba samého.
8. Odpustenie je prejavom skutočnej lásky
Kto nemiluje úprimne, nevie ani odpustiť. Preto rodičia odpúšťajú veľa, ale deti, žiaľ, omnoho menej. A práve preto ich to rodičia odmalička musia učiť. Veď práve vďaka schopnosti odpúšťať majú väčšiu šancu prežiť plnohodnotnejší a krajší život.
9. Netreba čakať na ospravedlnenie
Keď ten, ktorý nám ublížil, príde a ospravedlní sa nám, tak to je fajn. Ale nie vždy sa tak deje. Niektorí ľudia sú už proste takí. Najväčším umením je odpustiť niekomu, kto sa ani neospravedlnil. Toto dokážu len silní ľudia, ale verte, v dnešnej dobe je ich už dosť. V takomto prípade odpúšťajú aj hlavne kvôli sebe. Vedia, že bez hnevu sa im žije lepšie a zdravšie.
10. Technika odpustenia pre staršie deti
Kouč a spisovateľ Miroslav Zaťko, ktorý sa už dlhé roky venuje pozitívnemu mysleniu, pri uskutočňovaní odpustenia odporúča používať Metódu chodby. Tá spočíva v tom, že vidíte seba na veľkej chodbe, kde je veľa vchodov. Pred vami i za vami. Pred vami je budúcnosť, idete a otvárate dvere nových skúseností, zážitkov, čakajú vás tam nové zoznámenia, nové priateľstvá, spolužiaci. Za vami je minulosť. Tie dvere už zatvorte a neotáčajte sa. Koľko ľudí si nechá otvorené niekoľko dverí a neustále sa do nich vracajú. Prečo? Je potrebné ich zavrieť raz a navždy (odpustiť) a ísť dopredu!!! Predstavujte si to ako film. Vidíte seba a zatvárate dvere, na ktorých je nápis: KAMARÁTKA MA SKLAMALA, MAMA MI NEVERÍ, SPOLUŽIČKY MA OHOVÁRALI...
Hnev a zlosť často ničia aj pevné vzťahy a naopak odpustenie je podanou rukou, ktorá je ochotná pomôcť a napraviť každú chybu. Dnešné deti sa často v škole, ale i mimo nej dostávajú do dravého, egoistického a súperiaceho sveta, kde mnohí nehľadia na iných a snažia sa to najlepšie miesto pod slnkom vybojovať pre seba aj na úkor ostatných. Ak sa s deťmi rozprávate o odpustení, neskôr vedia pochopiť aj týchto spolužiakov, ba dokonca im vedia aj odpustiť. Odpúšťať nie je ľahké, a to hlavne vtedy, keď to bolí, ale kto sa to naučí, po určitej dobe vždy zistí, že odpustenie je oslobodzujúce.
Viac sa dočítate aj v článku: Sila odpustenia
Zdroj: B. Ferrero: Šťastní rodičia, pozitivnemysliet.sk
