Existujú dva extrémne typy rodičov. Tí, ktorí majú na svoje dieťa minimum času a myslia si, že umenie učiť by sa malo do detí vkladať iba v škole. A druhí rodičia by najradšej všetko robili za svoje deti, a tak dieťa často nemá ani prehľad o vlastných povinnostiach a spolieha sa len na rodičov. Najlepšie je dosiahnuť optimálnu strednú cestu, čiže dieťaťu pomôcť, usmerniť ho, no zároveň ho nechať aj samostatne pracovať.
Hlavne tí rodičia, ktorí sa doma s deťmi veľa učia, často prichádzajú do školy za učiteľom s tým, že dieťa sa doma učí, doma veľa vecí z učiva povie a keď ho v škole vyvolajú, veľmi málo toho vie. Často túžia po tom, aby im učiteľ povedal, že chyba je niekde inde, možno pôsobí tréma alebo strach z detí alebo z učiteľa. Jedno je však isté. Jedno dieťa sa nemusí učiť vôbec a má v škole úspech, ďalšie sa veľa učí a úspechy neprichádzajú. Aj napriek tomu, že dispozície na ľahšie alebo ťažšie učenie si dieťa prináša vo svojej vrodenej výbave, existuje niekoľko všeobecných pravidiel, ako učenie uľahčiť a dosiahnuť väčšiu spokojnosť na strane dieťaťa i rodičov.
1. pravidlo: Ak sa dieťa nevie učiť samo, učte sa s ním
Pre niektoré deti učenie neznamená zmysel ich života a nespôsobuje im žiadnu radosť. Ďalšie deti majú s učením veľké problémy. Práve týmto deťom je potrebné ešte aj vo vyšších ročníkoch pomáhať s učením. Reálna pomoc spočíva v tom, že ste s dieťaťom v izbe a učíte sa spolu. Nestačí ho zavrieť v izbe. Ono sa tam nemusí vôbec učiť, hoci si to aj rodičia často myslia. Veľa rodičov hovorí. „ Veď bol v izbe zavretý celý večer a na druhý deň dostal päťku!“ Byť zavretý v izbe neznamená automaticky, že sa dieťa učí. Poznám aj takých rodičov, ktorí dokonale poznajú limity svojich detí. Učia sa s nimi pravidelne, vedia, čo môžu od nich čakať a nerobia scény z toho, že dieťa občas dostane horšiu známku. Oni totiž vedia, že pre učenie robia maximum a nestresujú sa, keď niečo občas nevyjde. Nedostatky v učení sa snažia kompenzovať inou, zvyčajne manuálnou prácou. Dôležité je, že na dieťa dohliadajú, povzbudzujú ho a zároveň mu ukazujú aj iné oblasti, v ktorých môže cítiť úspech. Najhoršie je, keď rodičia majú nereálne očakávania a kvôli svojim túžbam a predstavám trestajú dieťa.
2. pravidlo: Učte sa každý deň doma s dieťaťom to, čo sa učilo aj v škole
Dieťa si najviac informácií pamätá z učiva v ten deň, keď sa ich dozvedelo. Ideálne je, keď si popoludní zopakuje podľa rozvrhu hodín to učivo, ktoré sa práve v ten deň učilo v škole. Nespoliehajte sa na to, že niektoré predmety bude mať v škole až o dva dni. Takže, postup by mal byť taký, že najprv sa naučí učivo, ktoré sa učilo v škole a potom sa začne pripravovať na ďalší deň. Musíte však takto začať pracovať už od začiatku školského roka alebo po vianočných či jarných prázdninách. Príprava na ďalší deň sa takto stáva rýchlejšou.
3. pravidlo: S nepokojnými deťmi sa učte aj v pohybe
Idete na nákup a vaše dieťa ešte nevie nejaké poučky alebo anglické slovíčka? Kým vy nakupujete a dieťa behá po obchode, môže sa občas pozrieť na papierik so slovíčkami a opakovať si ich. Môže v tom pokračovať aj v aute alebo v autobuse.
4. pravidlo: Snažte sa včas odhaliť poruchy učenia
Ak sa vaše dieťa naozaj veľmi snaží a učenie mu nejde, problém môže byť aj v tom, že môže mať nejakú poruchu učenia, napríklad dyslexiu, dysgrafiu, dyskalkúliu alebo iný problém. V takomto prípade je najvhodnenjšie navštíviť Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
5. pravidlo: Naučiť sa znamená povedať o znalostiach bez nazerania do zošitov alebo kníh
Ako som v úvode spomínala, veľa rodičov hovorí učiteľom, že doma dieťa učivo vie a v škole nie. Problém zvyčajne spočíva v tom, že doma dieťa nevenuje dostatočnú pozornosť učeniu a keď aj učivo nahlas rodičom hovorí, občas sa pravdepodobne pozrie do knihy alebo do zošita. Skutočne vedieť však znamená, že vieme súvisle rozprávať o problematike bez toho, aby sme sa pozerali do kníh a tieto poznatky sa nám vybavujú nielen pri sedení, ale aj pri chôdzi, ležaní a podobne. Vedieť učivo znamená dokázať spojiť jednu informáciu s druhou a predstavovať si jednoduchú schému. Niekedy hlavne starší žiaci podceňujú náročnosť učiva. Po prečítaní textu si často povedia, že aké je to jednoduché. No práve texty, ktoré sa ľahko čítajú, môžu byť zradné, a preto ich netreba podceňovať.
6. pravidlo: Naučte staršie deti techniky učenia
Existuje veľké množstvo rôznych techník učenia . Staršie deti mnohé z nich už zvládnu. Dôležité je, aby ich čo najskôr spoznali. Zoznámte ich hlavne so zvýrazňovaním a podčiarkovaním, mnemotechnickými pomôckami, vytváraním obrazov, pojmovými a myšlienkovými mapami.
O ďalších možnostiach učenia si môžete prečítať v článkoch:
Ako sa učiť rýchlo a efektívne? Tieto rady vám pomôžu
Najjednoduchšie a najefektívnejšie stratégie efektívneho učenia
10 tipov, ako zlepšiť efektivitu svojho učenia
Zdroj: L. Pekařová: Ako žiť a nezblázniť sa
