Najjednoduchšie a najrýchlejšie stratégie efektívneho učenia

Učeniu sa nedá vyhnúť. Všetci sa občas musíme niečo naučiť. Ak sa čokoľ­vek chceme naučiť, treba sa zame­ria­vať na dve základné veci: na to čo sa chceme naučiť, ale aj na správny pro­ces uče­nia sa.

Väčšinou všetci vieme, čo sa máme naučiť, horšie je to s tým, že nevieme, ako  to čo najsprávnejšie urobiť. Čiže nepoznáme správne a účinné stratégie učenia sa. Knihy, skriptá a učeb­nice obsa­hujú základné fakty, naprí­klad dátumy, mená, udalosti, ale  návod na správne a efek­tívne učenie málokto pozná.

Rôzne výskumy pre­uká­zali, že štu­denti s hor­šími výsled­kami majú pod­statné defi­city v poro­zu­mení kog­ni­tív­nych stra­té­gií.  Môžeme teda pove­dať, že jed­nou z prí­čin slab­ších výsled­kov štu­den­tov je to, že neve­dia, ako pro­ces uče­nia sa vlastne fun­guje.

Pozrime sa teda na najzákladnejšie stratégie efektívneho učenia, ktoré naozaj fungujú.

1. Učte sa s radosťou

S úsme­vom na tvári ide všetko ľah­šie. Nikdy neza­čí­najte uče­nie s poci­tom, že to nikdy nebu­dete potre­bo­vať. Vedo­mosti sú najväčším bohatstvom člo­veka. Sú tým jedi­ným, čo máme pri sebe neus­tále.

2. Repetitio est mater studiorum

Podstata kvalitného a efektívneho učenia spočíva hlavne v opakovaní faktov. Nie nadarmo sa hovorí, že opakovanie je matka múdrosti. Infor­má­ciu si lep­šie zapa­mä­táte, ak si ju čas­tej­šie opa­ku­jete. Opa­ko­va­ním infor­má­cie sa pre­ruší pro­ces zabú­da­nia, a tak sa infor­má­cia lep­šie zapíše do mozgu. Rôzne pomocné kar­tičky môžu byť výbor­nou pomôc­kou. Najmä, ak sú vytvo­rené ako otázky, kde je potrebné dopl­niť odpo­veď.

3. Učenie si netreba zľahčovať

Učiť sa v tichu, opa­ko­vať si učivo v pokoji a pohodlí izby alebo v študovni je zau­ží­vaný spô­sob uče­nia. Avšak ani tro­chu sa neprib­li­žuje reál­nym pod­mien­kam v živote, kedy infor­má­ciu potre­bu­jeme použiť. Psy­cho­ló­go­via teda radia sťa­žiť si pod­mienky pri učení a dodať si pár ruši­vých ele­men­tov. Naprí­klad, pri opa­ko­vaní prí­kla­dov z fyziky je lep­šie, ak si strie­date rôzne typy prí­kla­dov. Takto si mozog pri­pra­víte na sku­točné pod­mienky tes­to­va­nia. Mozog musí pre­po­jiť via­cero vedo­mostí a nako­niec k nim pri­pojí niečo nové.

4. Nepodceňujte náročnosť učiva

Niekedy si po prečítaní textu poviete, že aké je to jednoduché. No práve texty, ktoré sa ľahko čítajú, môžu byť zradné. Po chvíli sa môžete pristihnúť  pri tom, že čítané  vety  vôbec nevní­mate. Spo­me­núť si na takto zís­kané infor­má­cie je prak­ticky nemožné.

5. Spá­jajte staré poznatky s novými

Pre­pá­ja­nie vedo­mostí z jed­not­li­vých pred­me­tov alebo odbo­rov, to je to pravé uče­nie sa. Pocho­pe­nie súvis­lostí vedie k vytvo­re­niu tak­mer neza­bud­nu­teľ­nej infor­má­cie. Dobré je učiť sa na konkrétnych príkladoch zo života, mozog si to lepšie zapamätá. Tiež pre­po­je­nie zlo­ži­tej­šej infor­má­cie s jed­no­duch­šou uľah­čuje pro­ces pocho­pe­nia, a tak aj pamä­ta­nia.

6. Zosumarizujte si, čo ste sa naučili

Výskum z Har­vard Busi­ness School uká­zal, že výkon­nosť zamest­nan­cov, ktorí na konci pra­cov­ného dňa veno­vali 15 minút reka­pi­tu­lo­va­niu svo­jej práce, stúpla o 22,8%. Pri spät­nom pohľade na to, čo cez deň doká­zali a uro­bili, zís­kajú ľudia pocit vlast­nej uži­toč­nosti. A preto sa aj viac sna­žia! Podobným spôsobom sa dá motivovať aj pri učení.