Výhodou ľudí, ktorí v mnohých veciach vynikajú, je to, že sa naučili, ako sa dobre učiť. Používajú niekoľko stratégií, ktoré im nielen v učení, ale aj vo vykonávaní rôznych iných činností výrazne pomáhajú.
1. Používajú pravidlo 80/20
V roku 1906 taliansky ekonóm Vilfredo Pareto poznamenal, že 80% pôdy v Taliansku bola vlastnená 20% populácie. Ako tak tento jav pozoroval ďalej, všimol si, že 80% hrášku v jeho záhrade vyrástlo z 20% strukov. O niekoľko rokov neskôr ekonóm Joseph M. Juran nazval tento princíp 80/20 Paretovo optimum. Odborníci na produktivitu, ako aj napríklad úspešný autor Tim Ferriss, spopularizovali tento prístup ako prostriedok na rýchle učenie. Napríklad, pokiaľ ide o učenie sa jazyka, je pre začiatok namieste otázka: „Ktorých 20% slov sa používa 80% času?“
Vy si môžete nájsť pravidlo 80/20 v predmete, ktorý študujete. Zistite si, aké sú hlavné myšlienky, čo je v texte najpodstatnejšie, o ktoré hlavné javy sa opierajú ďalšie skutočnosti.
2. Zlyhanie berú ako spätnú väzbu
Ľudia sa často za každú cenu pokúšajú vyhnúť zlyhaniu. Zvyčajne sa zapájajú do činností, v ktorých sa cítia byť dobrí a radšej nevychádzajú zo svojej komfortnej zôny kvôli strachu, aby nevyzerali hlúpo. V detstve to však tak nebolo. Keď sme sa niečo učili, opakovali sme to aj stokrát, hoci sme sa občas udreli. Ani bolesť nás neodradila od toho, aby sme to neskúšali zase. Boli sme radi, že sa učíme, zlepšujeme, či už to znamenalo zlyhanie alebo nie.
Najväčšie mozgy v histórii si udržali túto detskú zvedavosť po celý svoj život. Thomas Edison, pravdepodobne najväčší tvorivý vedec všetkých čias, zápasil ťažšie, než ktokoľvek iný, aby vynašiel žiarovku. Neuspel viac ako 10 000 krát. Keď sa ho pri jednom rozhovore opýtali, ako sa cítil počas svojich zlyhaní, bez zaváhania odpovedal: „Ešte som nezlyhal. Práve som vynašiel 10 000 spôsobov, ktoré nebudú fungovať."
3. Veci zjednodušujú a nie komplikujú
Multitasking vedie k zníženiu výkonu. Štúdia vykonaná na University of London odhalila, že ľudia, ktorí čítali svoje e-maily, zatiaľ čo popri tom pracovali na veciach, ktoré vyžadovali koncentráciu, stratili 10 bodov IQ. Rovnaký dopad na IQ má aj nedostatok spánku. Ak ľudia nespali po dobu 36 hodín, tiež stratili zo svojho IQ 10 bodov. Príliš veľa rozptýlenia spôsobuje hlúpnutie. Učenie si musíme zjednodušiť. Našu pozornosť by sme mali upriamiť len na jednu tému. Robenie príliš veľkého množstva úloh naraz oslabuje našu schopnosť učiť sa.
4. Pýtajú sa prečo
Dobrý študent sa pozerá na učivo hlbšie, než je prezentované na povrchu. Precízni študenti sa pýtajú prečo viackrát, aj keď si myslia, že poznajú odpoveď. Zisťujú ďalej. Vedieť nestačí, musia pochopiť.
5. Majú pozitívny postoj
Psychológ Martin Seligman urobil veľa výskumov, aby sa dozvedel toho čo najviac o optimizme. Aj keď každý má svoje hranice, každý môže zlepšiť úroveň optimizmu. Optimizmu sa dá priučiť. Optimisti cítia rovnaké množstvo negatívnych emócií ako pesimisti. Rozdiel je v tom, že optimisti tieto pocity odrazia späť rýchlejšie.
Ak budete konfrontovaní s neúspechom alebo odmietnutím, je pravdepodobnejšie, že ako optimisti aj neúspech budete interpretovať ako užitočnú spätnú väzbu.
6. Využívajú v praxi to, čo sa naučili
Daniel Coyle vo svojej knihe The Talent Code vysvetľuje tri základné komponenty súvisiace s obstaraním zručností. Sú nimi vášeň, poriadna prax a majstrovský tréning.Teória bez uplatnenia je obrovská strata času.
Benny Lewis, autor populárneho blogu o štúdiu jazykov uviedol, že šesť mesiacov žil v Španielsku a navštevoval kurzy španielčiny, no aj napriek tomu mal hroznú španielčinu. Potom sa rozhodol, že po španielsky začne hovoriť každý deň aj keď bude vyzerať ako idiot. Za necelé tri mesiace vedel plynule rozprávať.
7. Radia sa s odborníkmi
Väčšina z najväčších študentov vo svojom odbore mala mentora. V knihe Roberta Greena Mastery, ktorá je celá venovaná úspešným študentom, tretinu knihy venuje ideálnemu učeniu. Green verí, že odborníci a mentori sú neoceniteľní, keď príde na učenie: „V príbehoch najväčších Majstrov, v minulosti aj v súčasnosti, môžeme nevyhnutne nájsť fázy života, v ktorých sa všetky ich budúce sily vyvíjali rovnako ako kukla motýľa.“
Skvelá vec na tomto je tá, že žijeme v informačnom veku a že existuje veľa odborníkov, od ktorých sa môžeme učiť. Okrem reálnych učiteľov môžeme nájsť mentorov na YouTube, od ktorých sa môžeme učiť imitáciou.
8. Nepredstierajú, že niečomu rozumejú, keď tomu nerozumejú
V dospelosti sa neučíme tak dobre ako deti, pretože už máme svoj imidž. Snažíme sa byť videní ako šikovní. Ak malé dieťa niečomu nerozumie, zvyčajne sa opýta milión otázok, než niečo pochopí. Predstieraním, že niečomu rozumiete, podľahnete egoistickej potrebe byť šikovný.
9. Vyvážujú skepticizmus otvorenou mysľou
Ak sa chcete rýchlo učiť, musíte spracovať všetky minulé nápady bez ohľadu na to, ako na prvý pohľad pôsobia. Je dobré ich vyskúšať. Ak odmietnete predstavu príliš rýchlo, ste príliš skeptickí. Úspešný žiak berie to, čo funguje, zahodí, čo nefunguje a posunie sa ďalej.
10. Malé odmeny
Videohry sa zdajú byť nelogické. Rozhodli sme sa tráviť stovky hodín plnením úloh, ktoré nepotrebujeme urobiť, nezlepšia naše životy mimo hru a platíme si za to, aby sme ich urobili. Tajomstvom videohier je, že majú rovnováhu medzi odmenou a výzvou.
Keď hráte videohru, nemusíte čakať až do konca mesiaca, aby ste dostali odmenu. Dostanete ju okamžite. Je to pretrvávajúca spätná väzba počas robenia úlohy, niečo ako mať mentora ponúkajúceho spätnú väzbu počas práce.
Musíte vyvážiť svoje štúdium odmenami, aby sme boli motivovaní dostatočne dlho na to, aby ste sa naučili, čo sa musíte naučiť. Odmena pre každého z nás znamená niečo iné. Pre niektorých je to šálka kávy po hodine praxe. Pre iných je odmenou napríklad to, že môžu predviesť to, čo sa naučili.
Zdroj: lifehack.org
