Zaujímajú vás spôsoby ako sa učiť nové veci efektívnejšie? Chcete sa stať jedným z tých efektívnych študentov, ktorým všetko ide od ruky? Ak ste podobne ako väčšina študentov, váš čas je veľmi limitovaný nielen povinnosťami, ale aj množstvom záujmov, ktorým sa chcete venovať. To znamená, EFEKTIVITA by sa mala stať pre vás kľúčovým pojmom.
Rýchlosť učenia nie je jediným faktorom, ktorý študent musí v rámci učenia zlepšovať. Schopnosť zapamätania, spomenutia i prenosu informácií je rovnako dôležitá. Študent musí byť schopný vybaviť si naučené veci v správnom čase a v situáciách, kedy je potrebné ich reálne využiť.
Takže na čom by ste mali pracovať, aby ste sa stali efektívnejším študentom? Nie je to vec, ktorá sa udeje cez noc, ale ak sa pokúsite denne pracovať na týchto veciach, pomôžu vám ušetriť viac študijného času na iné radosti.
1. Zlepšite si pamäťový základ
Sústreďte sa na materiál, ktorý študujete. Vyhnite sa situáciám, kedy chcete dostať do hlavy všetko naraz. Pripravte si štruktúru študijného plánu a informácie si rozdeľte. Sústreďte sa na prepojenie nových faktov s informáciami, ktoré viete. Uľahčí vám to spomenutie. Vizualizujte si, čo najviac nové informácie a opakujte.
2. Učte sa a dookola precvičujte nové veci
Jednou z najefektívnejších ciest ako sa stať lepším študentom je jednoducho sa stále učiť. Podľa článku Nature ( 2004 ) sa u ľudí, ktorí sa učia zväčšuje množstvo šedej mozgovej hmoty. Táto časť mozgu je prepojená s vizuálnou pamäťou. Ak títo jednotlivci prestali trénovať ich nové schopnosti, ich šedá hmota zmizla.
Takže ak študujete nový jazyk, je dôležité ho neustále precvičovať, aby ste dosiahli svoje ciele, ktoré ste si vytýčili. Tento princíp „používaj-alebo-stratíš“ zahŕňa mozgový proces nazývaný „pruning“ ( „blbnutie“). Určité nervové dráhy v mozgu sú dosiahnuteľné, len keď iné sú eliminované. Ak chcete získať nové informácie, jednoducho nové informácie zhrňte, precvičujte a skúšajte si na ne spomenúť.
3. Učte sa viacerými spôsobmi
Snažte sa sústrediť na viac ako len jeden spôsob učenia. Namiesto toho, aby ste počúvali nejaký podmaz, ktorý zamestnáva vaše učenie sluchom, nájdite spôsob, ako nacvičovať informácie oboma spôsobmi- verbálne i vizuálne. To môže zahŕňať opis, čo ste sa naučili priateľovi, robenie poznámok alebo kreslenie myšlienkovej mapy. Učením viac ako jedným spôsobom, vaše vedomosti zostanú uchované v hlave aj v budúcnosti.
Podľa Judy Willis, „Čím viac častí mozgu, ktoré uchovávajú dáta o predmetoch zapojíte, tým viac prepojení vytvárate. Táto nadbytočnosť znamená, že študent má viac možností vytrhnúť všetky tieto kúsky informácií z ich viacnásobných úschovných častí pri odpovedi na jeden podnet. Tento odkaz na informácie znamená, že sme sa niečo naučili a nie len memorovali.“
4. Učte inú osobu to, čo ste sa naučili
Učitelia majú jeden známy trik, ktorý je najlepším spôsobom ako sa niečo naučiť – učiť niekoho ďalšieho. Podeľte sa o svoje čerstvé poznatky s ostatnými. Začnite tým, že preložíte tieto informácie do vám blízkeho jazyka. Tento proces vám pomáha utvrdzovať nové poznatky v mozgu. Praktizovať to môžete napríklad i písaním blogov alebo účasťou v diskutujúcej skupine, diskusnom fóre. Čím viac ľudí do problematiky zapojíte, tým viac si informácie v mozgu utvrdíte.
5. Využite predošlé učenie, aby ste zlepšili nové učenie
Jedným zo spôsobov ako zefektívniť učenie je tiež využívanie informácií, ktoré sme sa naučili v minulosti. Príbuzné učenie a informácie priradíme jednoduchšie k veciam, ktoré už vieme.
6. Získavajte praktické informácie
Pre mnoho študentov typické učenie zahŕňa čítanie kníh, návšteva kurzov alebo robenie výskumov v knižnici či na webe. Popri hľadaní informácií a ich písaní je dôležité nové vedomosti použiť v praxi a predstaviť si, kde reálne tieto poznatky vieme využiť. To môže zlepšiť učenie.
Ak sa pokúšate získať nové schopnosti, zručnosti, zamerajte sa na ich praktizovanie. Ak je to napr. šport alebo jazyk, sústreďte sa na ich pravidelnosť. Jazyk môžete napr. trénovať s inou osobou , čo vás uistí v nových vedomostiach a zlepší sebavedomie.
7. Hľadajte odpovede skôr, ako by ste mali bojovať so zapamätaním
Samozrejme, že učenie nie je dokonalý proces. Niekedy zabúdame na detaily, ktoré sme sa už dávnejšie naučili. Ak zistíte, že sami bojujete so spomenutím si na nové informácie, výskum odporúča, aby ste radšej jednoducho vyhľadali správnu odpoveď. Jedna štúdia zistila, že čím dlhšie sa snažíte si zapamätať odpoveď, tým skôr ju v budúcnosti zabudnete. Prečo? Pretože tieto predošlé pokusy na spomenutie si naučených informácií v skutočnosti mali za následok zapamätenie si tzv.„chybného stavu“ - skratu namiesto správnej odpovede.
8. Pochopte ako sa učíte najlepšie
Ďalšou stratégiou ako sa učiť efektívne je pochopiť svoje zvyky a štýl učenia. Je množstvo rôznych stratégií a štýlov učenia, ktoré vám môžu pomôcť lepšie pochopiť to, čo sa učíte. Koncept štýlov učenia bol predmetom významnej diskusie a kritiky, ale mnoho študentov môže vďaka nim pochopiť štúdium, učenie a priority v učení.
Gardnerova „Teória o viacnásobnej inteligencii“ opisuje odlišné typy inteligencie, ktoré môžu pomôcť odhaliť individuálne silné stránky.„Dimenzie štýlu učenia“ Carla Junga vám môžu pomôcť určiť, ktoré stratégie učenia môžu fungovať u vás. Ostatné modely ako „Štýl učenia VARK“ a „Kolbov štýl učenia“ vám môže ponúknuť viac informácií o tom, ako uprednostňujete učenie nových vecí.
9.Testujte sa, aby ste zlepšili učenie
Napriek tomu, že si myslíte, že najefektívnejšie je len učiť sa nové veci, nie je tomu tak. Výskumy dokázali, že by ste sa počas procesu učenia mali aj testovať. Študenti, ktorí sa testovali pri učení pravidelne, boli schopní spomenúť si na viac materiálov, dokonca aj na informácie, ktoré v teste neboli. Študenti, ktorí dostali extra čas na štúdium, mali značne nižšie výsledky v spomenutí si na učivo.
10. Zastavte multitasking
Roky sa hovorilo, že ľudia, ktorý zvládajú multitasking alebo robia viac ako len jednu aktivitu naraz, mali náskok oproti tým, ktorí to nezvládali. Dnes výskum tvrdí, že multitasking môže v skutočnosti robiť učenie menej efektívne. Pri výskume, účastníci stratili dosť výrazný čas tým, ako prepínali medzi jednotlivými úlohami a stratili dokonca oveľa viac času, kým sa stali ich úlohy komplexnejšie.
Zdroj: psychology.about.com
