Články: Pre študentov
O projekte

 

Dyslexia u detí

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Dyslexia u detí sa začne naplno prejavovať nástupom do školy. / Foto: Shutterstock

Slovo dyslexia je zložené z dvoch častí a pochádza z gréckeho „dys“ (porucha) a „lexis“ (slovo, reč, jazyk). Je to jedna z najznámejších porúch, s ktorou sa rodičia a učitelia v súvislosti s učením detí stretávajú. Je to znížená schopnosť správne čítať – napriek primeranej inteligencii, normálnemu sociokultúrnemu zázemiu a bežným vyučovacím metódam. Deti  majú problém so správnym dekódovaním písaného textu – prečítajú slovo inak, preskočia ho, čítajú veľmi pomaly, nie sú schopné pochopiť význam prečítaného. Dyslexia je vážnou biologicky podmienenou poruchou učenia a je najrozšírenejším postihnutím (v európskych krajinách okolo 4 - 8% žiakov ZŠ). Je oficiálne uznaná ako postihnutie (podobne ako mentálne, telesné a zmyslové postihnutie) v prevažnej väčšine európskych krajín i v Amerike. Na Slovensku dyslexia nemá štatút postihnutia, považuje sa za špecifickú poruchu učenia.

 

O dyslexii som sa porozprávala so špeciálnym pedagógom  Mgr. Michalom Novákom, ktorý už niekoľko rokov pracuje v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) v Ružomberku.

 

Aké sú príčiny vzniku dyslexie?

Tých príčin môže byť viac. Najčastejšou však je aj malé poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Súčasné definície spájajú dyslexiu s dysfunkciou centrálneho nervového systému a oblasťou ľahkých mozgových dysfunkcií (ĽMD). ĽMD sú drobné poškodenia mozgu vznikajúce pred, počas alebo tesne po pôrode. Môžu to však spôsobovať aj rôzne iné ochorenia, zranenia a podobne. Je to vývinová porucha. Dieťa si ju od narodenia nesie v sebe. Keď nastúpi do výchovno-vzdelávacieho procesu, vtedy sa porucha má šancu naplno prejaviť. Dovtedy si ju rodič často ani nevšimne.

 

Mohol by si nám dyslexiu bližšie špecifikovať?

Pri výučbe čítania si dyslektické deti nevedia zapamätať tvar písmena, spojiť jednotlivé písmená do slabík, spájať slabiky do slov. Najobvyklejšie sú ťažkosti vo fonologickom spracovaní, fonémovej segmentácii – teda v procese, pri ktorom neznáme slovo mozog rozkladá na zvukové zložky. Ako problém sa javí transformácia písmen do zodpovedajúcich hlások. Tieto ťažkosti môže ešte skomplikovať problém so slovnou pamäťou – neschopnosť podržať si v pamäti práve prečítané slová. Fonologické uvedomovanie, ktoré sa vyvíja už v predškolskom veku, má vplyv na schopnosť naučiť sa čítať.

Podľa prof. Matějčeka sú niektoré deti zvlášť neschopné osvojiť si toto uvedomovanie, čo sa dá pravdepodobne prisúdiť všeobecnému nedostatku ich rečovej schopnosti. Ďalšie problémy spočívajú v spôsobe, akým mozog vníma tvary písmen, čiže problémy s vizuálnym vnímaním. Problémom je nerozoznávanie písmen alebo ich chybný výklad. Tým by sa mohlo vysvetliť časté zamieňanie písmen ako „b“ a „d“. Niektoré deti môžu mať zmiešané fonologické a vizuálne ťažkosti.

Čítanie dyslektického dieťaťa je obvykle  pomalé, namáhavé a stresujúce, takže jeho pozornosť sa rýchlo vyčerpá. Pri čítaní sa často objavujú zámeny zrkadlových písmen (typická zámena písmena b s písmenom d), zámeny poradia písmen v slabikách a v slovách, častý je výskyt dvojitého čítania – dieťa si prečíta text najprv pre seba a až potom nahlas.

Problémy v čítaní môžeme kvantifikovať rýchlosťou, počtom prečítaných slov za minútu. Sociálne únosné čítanie znamená rýchlosť približne 60 – 70 slov za minútu (v závislosti od náročnosti textu). Dieťa prijateľne vníma obsah, môže si čítať pre zábavu a môže sa čítaním učiť. Bežne tieto úrovne dosahujú deti na prelome 2. a 3.  ročníka.

 

Aké sú ďalšie príznaky dyslexie okrem tých, ktoré si spomínal v súvislosti s čítaním?

V sluchovej oblasti to môže byť narušená sluchová pamäť a s tým súvisiaca neschopnosť  reprodukovať rytmické štruktúry. Tiež môže zlyhávať zraková pamäť. Môže sa tiež pridružiť artikulačná neobratnosť, ťažkosti s určovaním pravej a ľavej strany, ťažkosti pri používaní základných pojmov času a priestoru, výskyt neuróz (tiky, pomočovanie), somatické poruchy (nechutenstvo, bolesti brucha, ranné vracanie) a podobne. Ak sa nepodarí dyslexiu zachytiť včas, môže vyústiť až do porúch správania ako záškoláctvo a zvýšená agresivita. Je to spôsobené tým, že dieťa sa cíti v škole sústavne neúspešné, nešťastné, nespokojné, a preto sa jej snaží vyhýbať.

 

Čo musí učiteľ urobiť preto, aby sa dyslektické dieťa  cítilo  šťastné a  zažívalo pocit úspechu?

Dieťaťu doprajeme viac času na písomky a testy, uprednostňujeme zvukové nahrávky a ústne skúšanie, dáme mu k dispozícii špeciálne pomôcky, špeciálne druhy úloh a cvičení, učíme sa s ním aj pomocou rôznych didaktických hier. Špeciálny pedagóg prizýva k spolupráci všetkých pedagógov, ktorí žiaka učia, vysvetlí im všetky prístupy, formy a metódy učenia dyslektického žiaka. Takýto žiak sa stáva tzv. začleneným žiakom a všetci učitelia by mali k nemu pristupovať podľa stanovených a dohodnutých kritérií. Spolupracovať musia aj rodičia. Tí sú zodpovední nielen za domácu prípravu, ale hlavne za to, aby sa dieťa cítilo šťastne a spokojne. Musia zmeniť hlavne pohľad na svoje dieťa. Známka by nemala byť dominantnou a nosnou témou v týchto rodinách. Nemali by nasilu dieťa tlačiť len smerom k jednotkám, mali by sa naučiť spoločne tešiť z každého úspechu a aj z malého zlepšenia. Dieťa musí zažívať pocit úspechu a keď vidí, ako ten pocit zdieľajú s ním aj rodičia, chodí do školy rado. Podobná atmosféra by mala vládnuť aj v triedach. Všetci by sa mali sústrediť na to, aby sa tomuto dieťaťu pripravila čo najlepšia cesta do života a na vstup na adekvátnu strednú školu, ktorá skutočne zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a túžbam. Keď dieťa žije v prostredí, kde nenachádza porozumenie, negatívny vplyv dyslexie sa prudko zvyšuje. U detí, kde je dyslexia zistená včas a majú priaznivé rodinné zázemie a priateľov, je prognóza dyslexie dobrá.

 

Mnoho rodičov i učiteľov má pocit, že počet detí s dyslexiou stúpa. Je to pravda?

Toto je často skreslený pohľad. Poruchy učenia existovali aj v minulosti. V súčasnosti sa zlepšila diagnostika, vieme už v skorom štádiu poruchy odhaliť, a tak vzniká dojem, že porúch je viac. Zlepšili sa predovšetkým diagnostické nástroje a poradenské služby.

 

Mnohí tiež  tvrdia, že si všimli, že deti s poruchami učenia žijú hlavne v problémových rodinách. Súvisí situácia v rodine s poruchami učenia?

Tak, toto nie je pravda. Situácia v rodine nemá priamy vplyv na vznik porúch. Život a atmosféra v rodine súvisí hlavne s tým, ako rodičia dokážu problém následne riešiť. Ale samotný život rodičov, ich postoje, materiálna úroveň, vzdelanie,  názory na život a kvalita vzťahov nemajú priamy vplyv na vznik dyslexie.

Akým spôsobom sa diagnostikuje dyslexia?

Diagnostika dyslexie sa uskutočňuje pomocou komplexných vyšetrení v poradenských centrách (CPPPaP, CŠPP), zahŕňajúcich predovšetkým  psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenie. Dyslexia sa často objavuje v spojení s dysortografiou (problémy s chápaním a uplatňovaním pravidiel pravopisu). Podľa typu a stupňa možno dyslexiu odhaliť v rôznom detskom veku:

  • na začiatku školskej dochádzky
  • v treťom ročníku
  • vo vyššom ročníku

 

Čo sa stane, ak sa u dieťaťa dyslexia včas nezistí?

Predovšetkým sa škola stane pre dieťa veľkým nepriateľom. Vzniká začarovaný kruh – neschopnosť čítať spôsobuje zhoršenie známok, kvalitu sústredenia, znižuje snahu dieťaťa a zvyšuje nechuť k učeniu. Nepodchytená dyslexia na prvom stupni sa často prejavuje na druhom stupni okrem slabšieho prospechu aj problémovým správaním žiaka.

 

Čo by si chcel ešte povedať rodičom a učiteľom na záver?

Bolo by dobré, keby sme si všetci začali uvedomovať podstatnú skutočnosť, a to tú, že dyslexia nemusí byť prekážkou v dosiahnutí skvelej kariéry. Niekedy to môže byť práve dyslexia, ktorá pomôže talentu vyniknúť. Americký spisovateľ Richard Ford, autor románu Deň nezávislosti, za ktorý dostal Pulitzerovu cenu, povedal, že práve pomalosť pri čítaní ho naučila vnímať vety ako hudbu. Jeho literárny štýl bol poetický, slová plynuli ako melódia. A vedeli ste, že Thomas Edison bol prihlúpy na školu? Alebo že Walt Disney, Nelson Rockefeller či Agatha Christie pôsobili na  učiteľov ako hlupáci ? Ich učitelia si to v tej dobe naozaj mysleli. No neskôr sa ukázalo, že nemali pravdu. Mali len poruchy učenia.

Pravda je taká, že ak má dieťa šťastie na vnímavých a tolerantných rodičov a tiež pedagógov, ktorí mu múdro a správne  pomáhajú zdolávať prekážky, dieťa chodí do školy rado. Ak sa vzdeláva svojím tempom a objaví v sebe schopnosti, ktoré dokáže patrične rozvinúť aj dyslektické dieťa, môže prežiť zmysluplný, úspešný a šťastný život.

 


Foto:  Shutterstock
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Dyslexia, Problémy s učením, Poruchy učenia
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.