Existuje veľa žiakov, ktorí dokážu plynulo čítať, ale nerozumejú textu alebo niektorým slovám. Schopnosť rozumieť textu a pochopiť ho, je pre úspech v živote a v štúdiu nevyhnutná. Ako týmto žiakom pomôcť?
Existuje veľa žiakov, ktorí čítajú nádherne, ale keď sa ich opýtate, o čom bol text, ktorý prečítali, tak vám nevedia povedať. Majú problémy s porozumením viet, slovnej zásoby, nerozumejú obrazným pomenovaniam, nevedia hľadať v texte súvislosti alebo sa nevedia ústne vyjadriť o texte. Učiteľ si skôr všimne žiakov, ktorí nevedia plynulo čítať. Tí, ktorí plynulo a výrazne čítajú, sa na prvý pohľad nejavia ako problémoví, skôr naopak. Často je vyzdvihovaná ich krásna výslovnosť, plynulosť čítania, práca s hlasom. Niekedy sa však práve medzi týmito žiakmi ukrývajú tí, ktorí nerozumejú textu. Učitelia ich často prehliadajú len preto, lebo sa javia ako menej nápadní. Skôr si všimnú žiaka, ktorý nevie plynulo čítať. Je preto dobré problémy s porozumením textu odhaľovať čo najskôr, aby sa žiakom pomohlo skôr, ako sa vyskytnú problémy napríklad pri Testovaní 5. Ako teda žiakom pomôcť? Pozrime sa na niekoľko stratégií, ktoré už mnohým pomohli.
1. Zamerajte sa na celkové porozumenie jazyka
Nedávny výskum odhaľuje, že ťažkosti s porozumením čítania môžu prameniť, okrem iného, aj zo základnej jazykovej schopnosti, ktorá existuje od raného detstva, teda ešte predtým, ako sa čítať dieťa vôbec začne učiť. Ukazuje sa, že žiaci, ktorí zle rozumejú textu pri čítaní s porozumením, tiež často menej rozumejú hovoreným slovám a tiež majú problém porozumieť tomu, čo počujú. Na efektívne riešenie tohto problému môžu učitelia použiť prístupy, ktoré žiakom pomáhajú precvičovať slovnú zásobu, myslenie a porozumenie najprv v hovorenom jazyku a až potom pri čítaní textu. Na precvičovanie slovnej zásoby môžete použiť aj nasledujúce hry a aktivity. Pri opakovaní a vysvetľovaní slovnej zásoby môžete tiež používať rôzne grafické organizéry, obrázky a mnemotechnické pomôcky. Keď žiaci začnú lepšie rozumieť jednotlivým slovám, zvyši sa tým pravdepodobnosť, že porozumejú aj slovám, ktoré sa vyskytnú v texte, ktorý čítajú. Keďže nie je možné poznať každé slovo, s ktorým sa človek môže v živote stretnúť, žiaci by sa mali naučiť, kde významy jednotlivých slov môžu hľadať. Takže, mali by poznať rôzne slovníky a internetové odkazy.
2. Učte rôzne stratégie myslenia
Keď už žiaci majú osvojené určité množstvo slovnej zásoby, učiteľ môže prejsť na ďalší level, ktorý pomôže žiakom pochopiť text. Keď žiaci pracujú s textom, často zápasia s tým, akým spôsobom premýšľať alebo majú problém s pozornosťou, ktorá je potrebná na to, aby udržali krok so všetkými dôležitými detailmi v texte a dostali sa k informáciám, ktoré sú implikované a často nie sú priamo v texte uvedené. Učitelia môžu študentov poučiť o kognitívnych stratégiách, ktoré môžu použiť. Mnohé bežné stratégie čítania textu, ako napríklad anotácia, SQ3R a graf KWL pomáhajú pri porozumení textu. Pomôcť vám môžu aj tieto aktivity:
- opakovanie predchádzajúcich vedomostí,
- využívanie rôznych otázok pri čítaní,
- spojenie toho, čo žiaci čítajú s iným textom, niečím, čo videli alebo niečím, čo zažili,
- vizualizácia čítaného textu,
- vymýšľanie predpovedí o tom, čo bude nasledovať v texte,
- hľadanie kľúčových slov a opätovné čítanie s cieľom objasniť alebo odpovedať na otázky,
- myslenie nahlas s cieľom modelovať stratégie a myšlienkové procesy potrebné na porozumenie.
Žiaci sa môžu naučiť a potom použiť stratégie, ktoré im najviac vyhovujú v závislosti od textu, ktorý čítajú. Vytiahnutie hlbšieho významu z textu pomocou stratégií myslenia môže byť prospešné nielen pre čítanie s porozumením, ale aj pre písanie vlastných textov.
3. Využívajte recipročné vyučovanie
Na vyučovaní môžete kognitívne stratégie praktizovať aj pomocou recipročného vyučovania, ktoré povzbudzuje žiakov v tom, aby prevzali vedúcu úlohu vo svojom učení a začali premýšľať o svojom myšlienkovom procese pri počúvaní alebo čítaní. Učitelia môžu využiť recipročné vyučovanie počas diskusií v triede, pri práci s textom, ktorý sa číta nahlas a neskôr s textom, ktorý sa číta v skupinách. Žiakov môžete rozdeliť do skupín a v každej skupine rozdeľte žiakom nasledujúce role:
Ten, ktorý sa pýta
Tento žiak kladie otázky týkajúce sa častí lekcie, diskusie alebo textu, ktoré sú nejasné alebo mätúce alebo pomocou otázok pomáha nadviazať spojenie s predchádzajúcim, už naučeným učivom.
Ten, ktorý zhrnie učivo
Toto je žiak , ktorý zhrnie každý dôležitý bod alebo detail z lekcie, diskusie alebo z prečítaného textu.
Ten, ktorý ešte raz všetko objasňuje
Toto je žiak, ktorý sa snaží riešiť otázky pýtajúceho sa a uistiť sa, že časti, ktoré považoval za nejasné, sú ostatným jasné.
Ten, ktorý predpovedá, čo sa stane ďalej
Tento žiak predpovedá, čo sa stane ďalej na základe toho, čo bolo už prezentované, prediskutované alebo prečítané.
4. Využívajte pomocné začiatky viet
Keď žiaci čítajú rozprávky, poviedky, povesti, bájky, báje alebo iné umelecké texty, učíme ich odlišovať úvod, jadro, záver. Vedieme ich tiež k tomu, aby vedeli identifikovať prostredie a postavy. Zo začiatku môžeme pomáhať žiakom aj tak, že im napíšeme na tabuľu začiatky viet, do ktorých dopĺňajú zistené informácie.
Napríklad:
Najskôr hrdina...
Potom...
Neskôr...
A nakoniec...
Najdôležitejšie udalosti v rozprávke sú...
Hrdina musel riešiť taký problém, že...
5. Využívajte pomocné slová
Táto aktivita učí žiakov odlišovať zápletku a jej riešenie. Spočíva v tom, že zapisujeme vety, ktoré vystihujú reakcie hrdinov(NIEKTO), ktorí chceli niečo urobiť (ICH CIEĽ), hľadáme zápletku (ALE), hľadáme následky ( A TAK) a záver (NAKONIEC).
Posledné dve spomínané aktivity pomáhajú hlavne neskúseným čitateľom pri uvedomovaní si štruktúry literárneho diela a pomáhajú im vnímať v texte podstatné veci. Keď sú už žiaci skúsenejší, motivujeme ich k tomu, aby začali vyjadrovať svoj vlastný názor, vlastné myšlienky a hodnotenia. A práve v tejto chvíli práca s textom začína mať hlbší zmysel, pretože núti k abstraktnejšiemu premýšľaniu a k vytváraniu vlastných názorov. Motivujeme ich tiež k tomu, aby hľadali ďalšie otázky súvisiace s textom a nabádame ich k diskusii či k napísaniu vlastnej úvahy. Takto sa postupne dopracujú až k posolstvu a k podstate príbehu. V tejto fáze si často uvedomujú, že nastala zmena v ich názore. Aby si uvedomovali, ako sa ich uvažovanie v priebehu čítania mení a vyvíja, môžeme im pomôcť takýmito začiatkami viet: Najprv som si myslel(a), že kniha je o...ale potom som zistil(a), že...
Zdroje a odporúčaná literatúra:
5 ways support students who struggle reading comprehension
Peter Gavora: Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka
Alena Tomengová: Aktívne učenie sa žiakov - stratégie a metódy
Z.Kolář, R.Šikulová: Vyučovaní jako dialóg
Petty, G.: Moderní vyučování
Fischer, R.:Učíme děti myslet a učit se
Grecmanová, H. :Podporujeme aktívní myšlení a samostatné učení žáků
Heldová, D., N. Kašiarová, a A. Tomengová, A.: Metakognitívne stratégie rozvíjajúce proces učenia sa žiakov.
Fischer, R.: Učíme děti myslet a učit se: praktický průvodce strategiemi vyučování
