Aktivity, ktoré podporujú rozvoj slovnej zásoby

Slovná zásoba je  dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje život každého dieťaťa. V tomto článku sa môžete zoznámiť s aktivitami, ktoré prvákom a druhákom hravou formou pomáhajú nielen pri rozvoji slovnej zásoby, ale aj  jazykového citu.

Čím má dieťa väčšiu slovnú zásobu, tým lepšie štylizuje vety a lepšie reči rozumie. Jazykový cit  zase vplýva na to, či sa dieťa dokáže správne vyjadrovať a tiež na to, ako jeho rozprávanie pôsobí na iných ľudí. Ako môžeme slovnú zásobu a jazykový cit dieťaťa zlepšovať? Pozrime sa na niekoľko jednoduchých aktivít pre mladších žiakov, ktoré môžete využiť nielen na hodinách slovenského jazyka, ale aj na iných hodinách alebo v školských kluboch detí. Aktivity vychádzajú z bežného života, sú veľmi jednoduché, a preto sa  žiaci väčšinou radi zapájajú do týchto činností a nemajú stres z toho, že musia rozprávať.

1. Čo sa z čoho vyrába?

Učiteľ má pripravených šesť papierových škatúľ, na ktoré napíše, nakreslí  alebo nalepí niektorý z týchto materiálov: kov, plast, papier, drevo, látka, sklo alebo iný materiál. V triede položí pripravenú škatuľu pred tabuľu. Žiaci pracujú v skupinách. Učiteľ každej skupine odovzdá niekoľko predmetov. Žiaci si predmety prezrú, preskúmajú, popremýšľajú nad tým, na čo sa asi používajú a z čoho sú vyrobené. Predmety môže nejaký čas skúmať skupina spoločne. Ideálne je, aby si členovia skupín predmety medzi seba rozdelili.Takto zapojíte do vyučovania aj menej aktívnych žiakov. Keď sa v skupine zhodnú na svojom názore, vyberú jedného žiaka a ten predmet prinesie do príslušnej škatule. V druhej časti žiaci hľadajú v triede ďalší predmet vyrobený z uvedených materiálov. V závere zástupcovia skupín predstavia svoje dva predmety. Opíšu, na čo sa používajú a z akého sú materiálu. V prípade určenia nesprávneho materiálu, upravia roztriedenie. Môžete použiť tieto predmety: čajová lyžička, obal od jogurtu, noviny, vreckovka, pohár, kľúče, lopatka, kôš na odpadky, stoličky, zrkadlo, handra na upratovanie, kôš na odpadky, kvetináč, stoličky, farebný papier, fľaša a podobne.

2. Kde pracujú moji rodičia?

Žiaci pracujú v skupinách. Najprv sa rozprávajú o tom, čo ich rodičia robia a kde chodia do práce. Zapíšu povolania svojich rodičov na veľký hárok papiera. Ak žiak nepozná presný názov povolania, napíše, čo o zamestnaní svojho rodiča vie. V druhej časti si skupiny predstavia povolanie svojich rodičov. Spoločne diskutujú o tom, aké pomôcky, nástroje, prístroje sú k povolaniam potrebné.

3. Ktoré povolanie sa mi páči?

Žiaci pracujú samostatne. Na list papiera zapisujú alebo maľujú obrázky o povolaniach, ktoré sa im páčia. Niekedy žiaci môžu mať jasno v tom, ktoré povolania sa im nepáčia a nedarí sa im vybrať z tých, ktoré ich zaujímajú. V druhej časti si učiteľ so žiakmi sadne do kruhu a povie im, aby pantomimicky predviedli jedno z povolaní, ktoré sa im páči. Potom povedia, čo im na povolaní páči. Je vhodné im tiež povedať, že v zamestnaní budú prežívať veľa času, a preto je dôležité, aby sa im to povolanie páčilo. Tiež je dobré upozorniť ich na to, že v súčasnosti ľudia v dospelosti vystriedajú rôzne povolania.

4. Ako bývame?

Žiaci sedia v kruhu. Hru začína učiteľ. Krátko porozpráva o tom, kde a s kým býva. V ruke drží koniec od klbka vlny. Klbko hodí niektorému zo žiakov napríklad s týmito slovami: „Odovzdávam klbko Hanke, aby porozprávala o svojom bývaní.“ Hanka klbko chytí, opíše svoje bývanie, omotá ním niekoľkokrát svoju stoličku a odovzdáva klbko ďalej. Vystriedajú sa všetci žiaci. Na záver vznikne „pavučina". Pri tejto aktivite sú zapojení do činnosti  všetci žiaci. V druhej časti klbko žiaci rozmotávajú. Ten, u koho klbko skončilo, ho po ceste pavučiny odovzdáva späť. Zároveň ostatným oznámi, čo ho zaujalo na žiakovi, ktorému práve odovzdáva klbko. Napríklad: „Nevedela som, že Hanka má psíka. Starú babičku Davida poznám, moja babička sa s ňou priatelí.“ Aktivita končí vo chvíli, keď sa klbko dostane k učiteľovi.

5. Zariaďujeme byt

Žiaci pracujú v skupinách. Zástupcovia skupín si vylosujú časť bytu, ktorú budú zariaďovať. Podľa počtu skupín učiteľ pripraví počet zariaďovaných miestností a skupinám odovzdá hárky baliaceho papiera. Nábytok, zariadenie a iné veci žiaci do pracovných hárkov maľujú, zapisujú, vystrihujú z časopisov a lepia na papier. V druhej časti hodiny rozprávajú o tom, čo vidia na obrázku, ktorí spoločne vytvorili. Aj vďaka tejto aktivite si žiaci rozširujú slovnú zásobu.

6. Čo kde patrí?

Aj pri tejto aktivite žiaci pracujú v skupinách. Učiteľ odovzdá zástupcom skupín väčší hárok papiera a jeden list papiera veľkosti A4. Po miestnosti rozmiestni karty s názvami nábytku. Žiaci na papieri vytvoria 9 stĺpcov. Nad každý stĺpec napíšu názvy miestností. Napríklad: balkón / terasa, spálňa, kuchyňa, obývacia izba, spálňa, detská izba, sušiareň, kúpeľňa, WC. List papiera A4 nastrihajú na 45 kariet. Hra prebieha tak, že dvaja zástupcovia skupiny nájdu slovo, prečítajú, nechajú kartu na mieste, zapamätajú si jej obsah a odovzdajú skupine. Potom iný žiak to slovo, ktoré predstavuje názov zariadenia bytu, zapíše do karty. Ostatní členovia skupiny karty triedia do jednotlivých stĺpcov,teda priraďujú zariadenie miestností do správnych stĺpcov. Celkovo je v triede rozmiestnených 45 kariet s názvami zariadenia bytu, ku každej miestnosti patrí 5 kariet.  Skupiny si dopredu určia role. Mali by mať  hľadačov, ktorí  hľadajú karty s názvami zariadenie bytu, zapisovateľa, ktorý zapisuje na karty, triedičov, ktorí  triedia karty do jednotlivých stĺpcov. Hra končí vtedy, keď všetky skupiny nájdu všetky karty. Rýchlejšie skupiny môžu pomôcť ostatným v navigácii a pri hľadaní zostávajúcich kariet. Kontrola prebieha prezentácií zástupcov skupín. Žiaci sú kreatívni a môžu zariadení vhodne roztriediť inak, než učiteľ pôvodne zamýšľal.

7. Moja obľúbená časť bytu

Žiaci pracujú samostatne. Zamýšľajú sa nad obľúbenou časťou svojho bytu. Potom na pracovný list zapisujú alebo maľujú všetko, čo im k tejto téme napadne. Aktivita vedie žiakov k zamysleniu nad miestom, v ktorom im je doma dobre. Prečo sa im tam páči, čo ich tam teší? V ďalšej časti učiteľ urobí výstavku prác. Žiaci sa môžu vyjadriť  k práci spolužiakov. Na záver sa každý  žiak vyjadrí k svojej práci.

8. Nápoje

Žiaci pracujú v pohybe. Učiteľ rozdá žiakom názvy nápojov: Napríklad: limonáda, malinovka, voda, čaj, pivo, Coca-Cola, kakao, káva a podobne. Jeden názov má k dispozícii aj viac žiakov. Cieľom hry je to, že sa stretnú nositelia rovnakého nápoja, teda hľadajú sa limonády, čaje, kakaá... Nepovedia priamo, čo sú, ale používajú tieto vety: „Som sladké pitie, môžem byť pomarančovej alebo  jahodovej chuti ..." Hra končí vtedy, keď sa všetci nájdu. Zistené informácie si zapíšu do zošitov.

9. Letáky

Žiaci pracujú v skupinách. Učiteľ im rozdá rôzne letáky z obchodov, v ktorých sa predávajú potraviny a drogéria. Úohou žiakov je roztriediť výrobky do týchto skupín: pečivo, sladkosti, nápoje, ovocie, zelenina, chladené jedlo, drogériu a podobne. Nadradené pojmy učiteľ napíše ako vzor na tabuľu do stĺpcov a ku každému nadradenému slovu zapíše jeden alebo dva príklady. V ďalšej časti hodiny skupiny pracujú samostatne. Na veľký hárok papiera píšu podľa vzoru na z tabule jednotlivé slová do stĺpcov. Potom si môžu tieto predmety vystrihnúť z letákov a prilepia ich ku slovám. V závere členovia skupiny o svojej práci porozprávajú a môžu si výkresy dať na nástenku.

10. Krátke rečnícke cvičenia

Učiteľ na lístky pripraví rôzne témy, ktoré sú vhodné na rozprávanie príbehu. Žiaci si vytiahnu lístok s témou. Pripravia si krátke rozprávanie. Môžete využiť napríklad tieto jednoduché témy:

• Prvý raz na lyžiach
• Čo som zažil(a) s mojou kamarátkou
• Moja veselá príhoda
• Ako som varil(a) moje prvé jedlo
• Moja prvá päťka
• Môj najväčší sen

Aj  vďaka rozprávaniu príbehov na rôzne témy si žiaci rozvíjajú slovnú zásobu.