Niektoré deti vyrastajú v šťastných a funkčných rodinách, no niektoré až také šťastie nemali. Či je to už tak, alebo ináč, vzťah s vlastnými rodičmi by sme sa mali snažiť zachovať počas celého života. Je samozrejmé, že niekedy to nie je ideálne, ale obidve strany by sa mali snažiť pochopiť existujúcu situáciu a ak je to aspoň trochu možné, hľadať také riešenie, ktoré bude povzbudzujúce pre všetkých.
Vzťah medzi rodičmi a deťmi je v živote každého človeka zásadný. Tento vzťah ho totiž ovplyvňuje vo všetkom. Vo vlastnom partnerstve, vlastnom rodičovstve, v pracovných vzťahoch i vo vzťahu k sebe samému. Z týchto, ale i ďalších dôvodov, je potrebné udržiavať kvalitný vzťah so svojimi rodičmi aj v dospelosti. Pravda je však taká, že niekedy sa stane, že z určitých dôvodov sa dospelé deti odcudzia rodičom až tak, že sa nevidia aj niekoľko rokov. Odborníci sledovali, prečo k tomuto javu dochádza a zistili, že to, prečo k odcudzeniu dochádza a koľko rokov trvá, závisí od viacerých faktorov. Najprv sa však pozrime, ktoré dôvody spôsobujú odcudzenie dieťaťa od rodičov.
Dôvody, ktoré spôsobujú odcudzenie dieťaťa od rodičov
Existujú veľké množstvo dôvodov, kvôli ktorým sa dieťa odcudzí rodičom. Problémové situácie sa väčšinou neobjavia zo dňa na deň, ale rodina sa s nimi stretáva niekoľko rokov. Deti sa väčšinou odcudzia od rodičov, ktorí sa:
Posmievajú vlastným deťom
Žartovanie na adresu detí a poukazovanie na ich neúspechy či nedostatky negatívne ovplyvňuje ich sebadôveru a sebaúctu. Keď si rodičia robia z detí nemiestne žarty a bavia sa na ich účet, často si neuvedomujú, ako ich tým môžu zraniť a v dospelosti aj stratiť.
Sú veľmi kritickí
Niektorí rodičia to so svojou netrpezlivosťou preháňajú. V snahe posunúť svojho potomka čím skôr dopredu, sú kritickí. Riešia všetko, čo dieťa urobí a často prehliadajú snahu a ochotu, ktoré predchádzali pádom. Zvýšená negativita znižuje motiváciu detí a sebadôveru potrebnú na to, aby chceli vyskúšať niečo nové. A v dospelosti, keď sa postavia na vlastné nohy, často kritickým rodičom utekajú z domu.
Obviňujú
Sú rodičia, ktorí svojim deťom vyčítajú, že sa k nim nevhodne správajú. Na druhej strane, ak rodičia so svojimi deťmi zle zaobchádzali, nemôžu byť ani veľmi prekvapení. Deti za to ani nemôžu, hoci rodičia tvrdia niečo iné. Deti kopírujú správanie svojich rodičov. Výčitkami a obviňovaním môže rodič dieťaťu vážne ublížiť. Ak dieťa uverí tomu, že je zlé a zle sa k svojim rodičom správa, dostaví sa uňho pocit bezcennosti. Ak mu potom v dospelosti niekto pomôže zdvihnúť sebavedomie, nemajú dôvod udržiavať vzťah s rodičmi. Zostávajú s tými, ktorí im lepšie rozumejú.
Nedovolia deťom vyjadriť svoje pocity a názory
Človek musí o emóciách a túžbach rozprávať a nie dusiť ich v sebe a potláčať. Otvorená komunikácia s druhými pomáha predchádzať rôznym duševným chorobám. Obmedzovanie emócií a myšlienok poškodzuje celkové zdravie detí a ich duševnú rovnováhu a sebadôveru. Vyjadrovanie emócií pomôže deťom naučiť sa byť ľudskými, starostlivými, empatickými, milujúcimi a budú vedieť lepšie ovládať svoje negatívne pocity. Potláčané emócie vedú k osamelosti, úzkostlivosti a depresii. V dospelosti to potom môže viesť aj k pretrhnutiu väzieb s rodičmi.
Nedokážu rešpektovať hranice
Ak deti chcú, aby ich rodičia rešpektovali, malo by to platiť aj naopak. Vzájomnú dohodu a stanovené hranice by mali rešpektovať rodičia aj deti. Rodičia by mali zároveň deťom dopriať aj trochu súkromia a nezávislosti. Niektorí rodičia ale aj dospelým deťom zasahujú vo veľkej miere do života a potom z tohto dôvodu dospelé deti nemajú záujem o bližší kontakt so svojimi rodičmi.
Chcú, aby im dieťa bolo neustále vďačné a postupne všetko vracalo
Toxický rodič je presvedčený, že keď vychová dieťa, musí mu ono všetko vrátiť späť. Domnieva sa, že dieťa je jeho dlžníkom, a preto si nárokuje na jeho čas. Zabúda na to, že ono má svoj vlastný život. Vynútený vzťah nemá žiadny význam a pre nikoho nie je prínosom.
Samozrejme, nie vždy za odcudzenie môžu rodičia a toxické rodinné prostredie. Existujú deti, ktoré sa aj láskavým, empatickým a starostlivým rodičom odcudzia. Vplývať na to môžu niektoré z nasledujúcich faktorov.
Faktory, ktoré majú vplyv na dĺžku doby, počas ktorej pretrváva odcudzenie dieťaťa od rodičov
Faktor č. 1: Temperament dieťaťa
Temperament a vlastnosti vášho dieťaťa ovplyvnia dĺžku odcudzenia. Ak má dieťa odmalička silnú citovú väzbu s rodičmi, je pravdepodobnejšie, že bude hľadať dôvody na zmierenie. Ak je tvrdohlavé, nezávislé alebo má sklony dlhú dobu hnevať sa, zmierenie bude ťažšie.
Faktor č. 2: Životné okolnosti
Zaneprázdnení mladí dospelí môžu problémové vzťahy s rodičmi ľahko odložiť na druhú koľaj. Nemajú čas ani energiu na to, aby prežívali čas s ľuďmi, ktorí im pripomínajú minulosť, ktorá mohla byť v mnohých prípadoch aj nepríjemná. Niektorí ľudia sú väčšinou orientovaní na budúcnosť, teda na nové vzťahy, kariéru, zaujímavé životné situácie a príležitosti. Cesta späť ich brzdí. Často za to môže aj trend doby, ktorý je rýchly, konzumný, zameraný na výkon. A tak vyriešenie toho, na čo by stačili dva – tri úprimné rozhovory, sa nerieši aj niekoľko rokov. A niekedy je to jednoducho aj tak, že vás vaše deti milujú, ale budovanie samostatného života má pre väčšinu z nich prednosť. To by, samozrejme, nemalo zhoršovať vzťahy v rodine, ale hlavne z časových dôvodov často k tomu dochádza. Je to smutné, ale je to často tak.
Faktor č. 3: Sociálny a vnútorný tlak
Odcudzené dospelé deti zažívajú takmer neustály tlak na zmierenie sa so svojimi rodičmi. Existujú dva rôzne typy tlaku na vaše dieťa. Je to sociálny tlak a ich vlastný vnútorný tlak. Žijeme v spoločnosti, v ktorej má rodina dôležité postavenie. Zo spoločenského hľadiska nie je pre odcudzené dieťa príjemné, keď nie je s rodičmi v kontakte. Tlak na zmierenie môže pochádzať zo strany manžela/manželky, svokrovcov, priateľov, spolupracovníkov, ba dokonca aj náhodných známych. Keď ľudia zistia, že sa s vami vaše dieťa nerozpráva, mnohí ich povzbudzujú k tomu, aby sa zmierili.
Vnútorný tlak väčšinou spočíva v tom, že človek si dáva otázky:
„Som zlá dcéra (syn)?"
„Musela sa situácia až takto vyhrotiť?“
„Mám právo na takéto správanie?"
„Ako sa asi rodičia cítia?“
„Spôsobujem im veľkú bolesť?“
Tieto otázky spôsobujú ľuďom pocit neistoty, napätia, vyčerpania, nesústredenia a podobne.
Faktor č. 4: Čas
Postupom času sa všetko mení. Čas dokáže zahojiť aj tie najťažšie rany. Čas môže naštartovať iný spôsob vnímania reality a vytvára aj priestor na odpustenie. Vplyvom času sa ľudia aj menia. Menia sa ich hodnoty, vnímanie sveta a názory na život. V minulosti mohol mohlo dôjsť k hádke. Ale časom sa spomienky na zlé veci začnú vytrácať a nahradia ich pekné spomienky. Hnev povolí a odhalí zranené pocity pod ním. Ak dôjde k úprimného rozhovoru, rany sa môžu zahojiť.
Čo môžu robiť rodičia, aby sa ich vzťah s dospelým dieťaťom zlepšil?
Je dôležité, aby ste zostali pokojní, keď cítite, že dieťa sa začína odsudzovať. Konanie na základe vyhrotených emócií nedokáže vyriešiť vzniknutú situáciu. Z tohto dôvodu je dôležité nepodľahnúť impulzívnemu správaniu pod vplyvom negatívnych emócií. Podstata spočíva v tom, že začnete skúmať, čo vlastne spôsobilo, že sa vzťahy pokazili. Až vtedy, keď pochopíte príčinu, postupne budete môcť nájsť cestu k náprave. Ideálne je, keď pochopíte nielen svoje vlastné emocionálne potreby, ale aj emocionálne potreby dieťaťa. Cielený osobný rast a spoznávanie samého seba predstavuje prvý dôležitý krok. Čím lepšie rozumiete sebe, tým máte väčšiu šancu porozumieť svojmu dieťaťu.
Čo môžete konkrétne urobiť?
Precvičujte si emocionálnu inteligenciu
Emócie tvoria základ kvality nášho života a radosti zo vzťahov. Ak ste ignorovali alebo nerešpektovali úlohu emócií vo svojom živote, je čas zmeniť tento postoj. V súčasnosti sú už k dispozícii rôzne kurzy, knihy, publikácie, články na internete o tom, ako si rozvíjať emocionálnu inteligenciu.
Všímajte si, ako sa cítite
Naučte sa prijať a tolerovať každý pocit, ktorý môžete mať. Keď začnete venovať pozornosť a rešpektovať svoje vlastné pocity, ľahšie pochopíte emócie iných a budete vedieť na ne reagovať.
Vyhľadávajte spoločnosť iných ľudí
Keď sa vaše dieťa v určitom období života od vás vzdialilo, nemôžete zostávať úplne sami. Vyhľadávajte spoločnosť ľudí, ktorí vás akceptujú, chápu a milujú. Je to potrebné pre vaše fyzické telo aj psychiku.
Vyhľadajte odborníka
Ak sa cítite čoraz horšie, nájdite si súcitného poradcu, ktorý vám pomôže pochopiť vašu históriu a súčasné skúsenosti. Keď si v tomto urobíte poriadok, nielenže budete mať zo seba lepší pocit, ale keď na to príde čas, budete lepšie rozumieť aj svojmu dieťaťu.
Urobte všetko pre to, aby ste čo najskôr začali hľadať príčiny vzniknutej situácie. Vzdelávajte sa v tejto oblasti, pracujte na svojom osobnom raste. Pomôže vám to prísť na to, prečo vzťah stroskotal a budete pripravení múdro zareagovať, keď dozrie čas a vytvoria sa podmienky na stretnutie s dieťaťom. Ak toto prvé stretnutie po rokoch dobre zvládnete, navždy sa vám podaria otvoriť dvere do nového, krásneho a už navždy trvajúcemu vzťahu s vaším dieťaťom.
Čo môžu robiť deti, aby sa ich vzťah s rodičmi zlepšil?
Každý človek počas života prežíva chvíle, keď v sebe cíti nejakú krivdu, bolesť, nespravodlivosť, vnútorné zranenie. Má chuť rodičom všeličo vyčítať, že to mohli urobiť úplne ináč. Možno máte pocit, že vás zradili alebo urobili niečo, čo poškodilo váš život. V takejto chvíli je dôležité pochopiť fakt, že vás vychovávali tak, ako v danej chvíli vedeli. Oni to v určitom období svojho života ináč nevedeli. Robili, čo mohli a čo v tej dobe považovali za správne a to najlepšie pre vás. Možno jednali aj sebecky, ale oni si v tom období života pravdepodobne neuvedomovali. Každý človek sa vyvíja celý život a nikto nie je dokonalý. Možno ešte neboli zrelí na rodičovstvo a musíte si uvedomiť aj to, že pred pár rokmi nebolo k dispozícii toľko informácií o rodičovstve ako v tejto dobe. Pomôže vám fakt, keď si pomyslíte, že nič z toho, z čoho máte pocit, že vám ublížilo, nerobili zámerne. Oni vás skutočne nevedeli vychovávať ináč. Nemali k dispozícii informácie, financie a schopnosti, ktoré ste pravdepodobne od nich očakávali. Vy by ste to urobili určite ináč. Oni to však urobili tak, ako to vtedy považovali za najsprávnejšie. Uvedomenie tejto skutočnosti pomáha odblokovať rôzne traumy z detstva a ponúka nový pohľad na rodičov. Viac o tom, ako rodičom odpustiť, byť im vďační a ako začať s nimi nový život, si môžete prečítať v článku Ako mať v dospelosti pekný vzťah s rodičmi?
Zdroje:
Tomáš Novák: Jak (ne)rozumět emocím stárnoucích rodičů
Nancy van Peltová: Umenie komunikovať bez zábran
How long parent child estrangement last
13 signs toxic parent damage children without realizing
