Aký je rozdiel medzi psychológom, psychiatrom, psychoterapeutom a koučom?

V živote existujú obdobia, keď si človek sám nevie pomôcť a potrebuje sa  poradiť s odborníkmi. Možete využiť služby psychológov, psychiatrov, psychoterapeutov alebo koučov.
V živote existujú obdobia, keď si človek sám nevie pomôcť a potrebuje sa poradiť s odborníkmi. Možete využiť služby psychológov, psychiatrov, psychoterapeutov alebo koučov. / Foto: Bigstock

V živote existujú obdobia, keď si človek sám nevie pomôcť a potrebuje sa poradiť s odborníkmi. Môžete využiť služby psychológov, psychiatrov, psychoterapeutov alebo koučov. Aký je medzi nimi rozdiel?

 

V živote sú obdobia a situácie, kedy možno musíte vyriešiť niekoľko zložitých vecí. Môžu to byť  emočne náročné veci vo vzťahoch, nevyhovujúce podmienky v práci, pocit vyhorenia a podobne. Každý človek sa najprv snaží situáciu zvládnuť  sám, ale niekedy mu na to nestačia sily. Problém je možno príliš náročný, veľký, zamotaný, nejasný, schovaný… Potrebná je pomoc zvonka. Pomoc odborníka, ktorý by vám pomohol zvládnuť emócie, lepšie reagovať vo vzťahoch, nájsť postupy a zručnosti, vďaka ktorým dané situácie a vzťahy zvládnete k vašej väčšej spokojnosti. V oblasti duševného zdravia existuje viacero profesií, ktoré sa niekedy prelínajú, prípadne dopĺňajú. V tomto článku si vysvetlíme rozdiely medzi jednotlivými odborníkmi. Informácie vám možno pomôžu vybrať si toho odborníka, ktorého v určitej situácii najviac potrebujete.

 

Kto je psychológ?

Psychológ je absolvent vysokoškolského štúdia s titulom Mgr. Ak chce psychológ po štúdiu samostatne vykonávať prax psychológa, musí najskôr absolvovať trojročnú prax a urobiť si špecializáciu.  Potom môže vykonávať poradenskú činnosť v niektorej z oblastí psychológie, a to poradenskej, klinickej, školskej či pracovnej. Klinickí psychológovia pracujú väčšinou v zdravotníckych zariadeniach, ostatní v súkromných ambulanciách. Psychológovia pomáhajú pacientom s úzkosťou, depresiou, prekonaním traumy, problémami v rodine či vzťahu, závislosťami a inými psychickými problémami. Klinický psychológ je odborník na duševné poruchy, zatiaľ čo poradenský psychológ sa zaoberá poradenstvom v náročných životných situáciách a krízach. Človeka vníma ako komplexnú bytosť a problémy rieši v kontexte viacerých rovín. Pozerá na klienta ako na človeka, ktorý potrebuje pomôcť, povzbudiť a poradiť. Hlavnými metódami práce psychológov sú rozhovor, poradenstvo a psychologické metódy. Psychológovia nepredpisujú lieky. V prípade, že klientov stav vyžaduje medikamentóznu liečbu, musí vyhľadať psychiatra. Psychológ a psychiater spolu v ideálnom prípade spolupracujú a vedia pacienta nasmerovať na správnu liečbu.

 

Kto je psychiater?

Psychiater je vysokoškolsky vzdelaný odborník – lekár. Študoval na lekárskej fakulte so  špecializáciou zameranou na psychiatriu. Lieky na duševné problémy vám môže predpísať iba tento lekár. Môže mať absolvovaný psychoterapeutický výcvik, ktorým pracuje pri terapiách. Na človeka pozerá ako na pacienta, ktorého telo je mimo biologickej a bio-chemickej rovnováhy a nefunguje podľa medicínskych noriem. Všeobecne rieši ťažšie prípady, kedy človek už nie je schopný zvládať svoj život sám. Na liečbu používa liečivá a metódou je stanovenie diagnózy.

 

Kto je psychoterapeut?

Psychoterapeuti sú absolventi niektorého zo psychoterapeutických výcvikov. Výcviky sú väčšinou dlhodobé a zameriavajú sa na jednotlivé psychologické metódy. Môže to byť napríklad psychoanalýza, rodinná terapia, systemické konštelácie ... Budúci terapeut si tak môže vybrať svoje zameranie, ktorému sa bude venovať. Jeho činnosť je podobná ako u psychológa. Pomáha pacientom prekonávať ťažké životné situácie a hľadá príčiny ich problémov. Rôzne psychoterapeutické prístupy sa líšia v používaní metód, ale hlavným cieľom a nástrojom je nadviazať s klientom terapeutický vzťah, ktorý ma ozdravný vplyv. Dĺžka a intenzita terapií závisí od terapeutického prístupu, charakteru problému a individuálnej dohody. Obsahom psychoterapeutických stretnutí môžu byť rôznorodé typy problémov a ťažkostí, ktoré zasahujú do najrôznejších sfér človeka. Môže to byť  rodinná, vzťahová, pracovná oblasť a podobne. Ukazuje sa, že úspešnosť psychoterapie nie je až tak závislá na psychoterapeutickom prístupe, ale hlavne na osobnej kvalite a zrelosti terapeuta, správne zvolenej metóde a kvalite terapeutického vzťahu. Niektoré psychoterapeutické školy sa viac venujú minulosti, vzťahom s rodičmi a tomu, ako minulé skúsenosti a zážitky ovplyvňujú súčasné prežívanie a správanie. Pomáhajú tak zvládať súčasné problémy tým, že porozumieme, ako nás minulosť sformovala a ako nám to, čo sme sa vedome či nevedomky naučili, dnes nielen pomáha, ale aj v niektorých veciach škodí, brzdí alebo nám nedovoľuje zmeniť sa. Odhalenie týchto schém a tráum pomáha oslobodiť sa od minulosti a reagovať potom slobodnejšie a novým spôsobom. Iné terapeutické prístupy sa venujú skôr aktuálnemu prežívaniu. Pomáhajú klientovi uvedomiť si, s čím sú jeho aktuálne myšlienky a emócie spojené, pomáhajú prijímať samých seba aj svoje okolie. Umožňujú uvedomiť si, kedy reagujeme, lebo chceme plniť niekoho očakávania a kedy sa rozhodujeme podľa vlastných potrieb. Toto premýšľanie a bádanie vedie k riešeniu aktuálnych problémov. Ďalšie terapeutické prístupy sa viac venujú praktickým postupom, ako zmeniť svoje presvedčenia a svoje správanie. Nevenujú sa až tak porozumeniu, prečo sa nám deje to, čo sa nám deje a ani sa nevenujú tomu, čo všetko prežívame a aké to má pre nás význam. Skôr sa venujú tomu, čo chceme robiť, ako chceme myslieť, ako sa chceme cítiť, aby sa nám lepšie darilo reagovať na ľudí a lepšie zvládať svoje myšlienky a emócie.

 

Kto je kouč?

Kouč je človek so záujmom o prácu s ľuďmi. Môže a nemusí mať vysokoškolské vzdelanie. Musí mať však absolvovaný akreditovaný kurz, ktorý mu dáva povolenie pracovať koučingovými metódami. Na človeka pozerá ako na klienta, ktorý prichádza s objednávkou na odstránenie problému a nadobudnutie želaného stavu. Koučing je vhodné vnímať v zmysle zlepšenia aktuálneho stavu a má charakter sebarozvojovej aktivity. To znamená, že  človek zvláda bežný život, ale chce fungovať viac vedome a efektívne. Koučing pracuje s presvedčeniami, emóciami aj správaním. Kouč používa pri svojej práci koučingové techniky, ktoré sú založené na správnom kladení otázok, ktoré vedia efektívne podporiť a urýchliť požadovanú zmenu. Kouč nehodnotí, nedáva nové rady, nápady ani nové myšlienky. Kouč je expertom na vedenie rozhovoru a je stále v pozícii partnera – v partnerskej spolupráci kouča a klienta. Kouč prostredníctvom koučovacích otázok pomáha rozvíjať vlastné zdroje klienta, podnecuje premýšľanie klienta a pomáha mu si jasnejšie uvedomiť súvislosti a jeho silné stránky. Kouč povzbudzuje k prekonávaniu hraníc klienta a využíva chyby ako príležitosti naučiť ho niečo nové. Koučing je považovaný za jeden z najlepších spôsobov, ako dosiahnuť pozitívne zmeny a trvalé výsledky a ako zlepšiť svoju osobnú a profesionálnu efektívnosť.

Čítajte viac o téme: Motivácia, Zdravie
Zdieľať na facebooku