Experti na triedny manažment sa zhodujú v tom, že pravidlá v triede sú najdôležitejším nástrojom triedneho manažmentu, ktoré pomáhajú zabezpečiť poriadok a disciplínu. Čo však robiť, keď ich žiaci porušujú?
Vyrušovanie a nevhodné správanie žiaka na vyučovaní je problém, s ktorým sa už stretol pravdepodobne každý učiteľ. Deti na hodinách vyrušujú z rôznych dôvodov. Predchádzať tomuto problému pomáhajú stanovené pravidlá v triede. Účinné sú vtedy, ak učiteľ:
- má k svojim žiakom dobrý vzťah,
- dôsledne využíva preventívne opatrenia v rámci triedneho manažmentu, aby predišiel vyrušovaniu,
- má pozitívny vzťah k pravidlám stanoveným v rámci svojej triedy a sám je absolútne presvedčený o ich význame,
- je svojim žiakom nápomocný pri budovaní si pozitívneho emocionálneho vzťahu k pravidlám, ktoré platia v škole a v triede, a to tým, že neustále poukazuje na ich prínos a ústne apeluje na ich dodržiavanie,
- vedie so svojimi žiakmi rozhovory o pravidlách v triede, ako aj cielene vytvára predpoklady na to, aby sa o téme pravidiel v triede hovorilo počas celého školského roka a aby tak bola v triede táto téma neustále prítomná,
- trénuje pravidlá v triede so svojimi žiakmi,
- dozerá počas určitého obdobia na žiakov, pre ktorých je mimoriadne náročné dodržiavať pravidlá v triede,
- rozpozná a berie na vedomie svoju funkciu ako vzor pre dodržiavanie pravidiel,
- pri všetkých aspektoch týkajúcich sa témy pravidiel v triede komunikuje pozitívne a presvedčivo.
Pravidlá v triede sa žiaci učia podobne ako angličtinu a matematiku. Preto nejde v prvom rade o ich stanovenie, ale skôr o to, aby sa v triede udržiavali atraktívnym spôsobom. Keďže pravidlá v triede obmedzujú individuálny stupeň slobody jednotlivca, je prirodzené, keď ich žiaci vnímajú skepticky alebo ich dokonca odmietajú. Preto musí vyučujúci udržiavať v triede rozhovor o pravidlách pozitívnym spôsobom. Z toho dôvodu sú pravidlá v triede vždy projektom, ktorý pretrváva počas celého školského obdobia, a to od škôlky až po poslednú triedu v škole.
Čo môže urobiť učiteľ, keď žiaci pravidlá porušujú?
Ako môže učiteľ reagovať, ak dochádza k opakovanému porušovaniu pravidiel? Možností má viac, ale môže využiť napríklad aj tzv. symetrický spôsob riešenia problémov, ktorý je založený na symetrickej a rešpektujúce komunikácii. Komunikácia je buď symetrická, alebo komplementárna. Vzťah v komunikácii umožňuje vysielanie a prijímanie informácií symetrickým alebo komplementárnym spôsobom. Ak zrkadlíme vzťah partnera rovnakým správaním, ide o symetrickú komunikáciu, ak dopĺňame správanie protipólom, ide o komplementárnu komunikáciu. Typickým príkladom komplementárnej komunikácie je komunikácia rodiča (dominantný vzťah – starostlivosť, opatera, usmernenia, príkazy) s dieťaťom (opak dominantného vzťahu – závislosť, dôvera, otázky). Symetrická komunikácia prebieha medzi rovnocennými partnermi, kým komplementárna komunikácia je vzájomne sa doplňujúcou komunikáciou. Postup, v ktorom sa uplatňuje symetrická a rešpektujúca komunikácia, sa skladá z týchto piatich krokov.
1. Spätná väzba
Spätnú väzbu si môžeme uviesť na tomto príklade:
Učiteľ: „Karol, prekáža mi, keď prichádzaš do školy o desať minút neskôr, než začne prvá hodina."
Karol: „Ušiel mi autobus."
Učiteľ: „Bol by som rád, keby si nabudúce prišiel včas a nechcem teraz o tom hovoriť. Rád sa s tebou o tom porozprávam po hodine, aby sme sa tomu povenovali podrobnejšie."
2. Snaha porozumieť správaniu žiaka
Keď sa správanie žiaka nezmení, snažíme sa porozumieť jeho správaniu a dať mu priestor na jeho vysvetlenie. Pri komunikácii v dôveryhodnej atmosfére môžeme nájsť niečo, čo môžeme odstrániť. Otázkami dávame žiakovi priestor a vyhýbame sa skryto agresívnym otázkam typu: „Môžeš mi povedať, prečo si zase prišiel neskoro?". Takéto otázky vedú žiaka k obrane a komunikcia je potom nefunkčná.
Môžete postupovať takto:
Učiteľ: „Nerozumiem tomu, prečo teraz prichádzaš celý týždeň do školy o desať minút neskôr. Môžeš mi k tomu niečo povedať? "
Karol: „Máme nového psa a nestíham ho ráno vyvenčiť."
3. Dohoda
Dohoda medzi žiakom a učiteľom môže byť ústna alebo písomná. Záleží len od učiteľa, aká forma je pre neho prijateľnejšia. Mala by obsahovať údaje o tom, kto s kým ju uzatvára, akého konkrétneho problému sa týka a kedy sa obe strany stretnú na kontrole toho, ako dohoda funguje.
Napríklad:
Učiteľ: „Aha, už tomu lepšie rozumiem. Chápem, že máš viac povinností a nestíhaš si zvyknúť na zmenenú situáciu. Ja ale potrebujem začínať hodiny včas so všetkými. Napadá ti, ako by si to mohol zariadiť, aby si mohol chodiť na vyučovanie včas?“
Žiak môže prísť s nápadom, na ktorom sa zhodne s učiteľom. V prípade, že návrh riešenia neprichádza, učiteľ mu pomôže niečo vymyslieť. A nezabudne na záver povedať: „Ak by si znova prišiel na prvú hodinu neskoro, museli by sme sa znovu stretnúť a vymyslieť nejakú sankciu." Stanovíme termín, kedy sa stretneme znovu a zistíme, ako dohoda funguje.
4. Ak dohoda nefunguje, stanovíme sankcie
Pri tomto kroku môžete postupovať naseldujúcim spôsobom.
Učiteľ: „Karol,, dohodli sme sa, že sa dnes stretneme a zistíme, ako naše dohoda funguje.“
Karol: „No, hej, ale keď šteňaťu nebolo dnes dobre."
Učiteľ: „Dohodli sme sa, že keď nám dohoda nebude fungovať, stanovíme nejakú sankciu.“
Karol: „Ja viem, ale jemu bolo fakt zle!"
Učiteľ: „Hovorím o našej dohode. Napadá ti niečo, čo s tým budeme robiť?"
Karol: „Tak ja už budem chodiť včas."
Učiteľ: „Ak nabudúce nebudeš včas na hodine, urobíš referát, ktorý obšírenjeie bude charakterizovať učivo, ktoré preberáme vtedy, keď na hodine nie si. Keby sa stalo, že referát neprinesieš, pozvem na schôdzku rodičov a budeme sa zase snažiť spoločne sa dohodnúť na tom, ako to urobíme, aby si chodil do školy načas.“
Načrtneme dieťaťu dôsledky prípadného nesúladu s dohodou a dávame mu tak na výber, či sa mu jeho správanie vyplatí. Sankciu je potrebné premyslieť si vopred.
5. Naplnenie vopred známych dôsledkov
Nevýhodou symetrickej komunikácie je dlhší čas na to, aby sa správanie začalo meniť. Pravdepodobnosť zmeny správania žiaka je však oveľa vyššia, a preto sa tento spôsob riešenia určite oplatí.
Zdroje:Christoph Eichhorn: Triedne pravidláLenka Skácelová: Metodika vedení třídnických hodin