Články: Pre študentov
O projekte


 
Reklama

Prečo deti v škole vyrušujú?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Deti na hodinách vyrušujú z rôznych dôvodov. Nie vždy však musia byť na vine deti. Pri hľadaní príčin sa musí pozrieť na svoje pôsobenie aj učiteľ. / Foto: Bigstock

Vyrušovanie a nevhodné správanie žiaka na vyučovaní je problém, s ktorým sa už stretol pravdepodobne každý učiteľ. Niektorí žiaci takmer nikdy nevyrušujú, iní majú v škole problémy takmer každý deň. Prečo je to tak a od čoho to závisí?

 

Pozrime sa na jednotlivé príčiny, ktoré vedú žiakov k tomu, že porušujú školský poriadok alebo viac či menej na vyučovaní vyrušujú.

 

1 | Problémy súvisiace s učiteľom

S učiteľom súvisia štyri dôležité príčiny nedisciplinovaného správania sa žiakov. Sú to tieto:

  • Zlé hlasové možnosti – hlas učiteľa je monotónny, tichý alebo naopak prenikavý. Primerane žiakov neaktivizuje. Jedni dobre nepočujú, iných kvalita hlasu učiteľa dráždi.
  • Nejasnosť – žiaci nevedia, čo sa od nich chce a očakáva, a preto nečinne sedia a robia niečo nevhodné.
  • Nestálosť – jeden deň je učiteľ povoľný, druhý deň zas prísny alebo nejedná so žiakmi čestne. Žiakov to zneisťuje, nevedia rozoznať hranice ešte povoleného správania alebo nečestnému jednaniu učiteľa vzdorujú.
  • Zlá atmosféra v triede – vážnejšie poruchy správania sa často vyskytujú v triedach, ktoré sú psychologicky chladné, v ktorých sa umožňuje len málo aktivity, v ktorých sa nerešpektujú nápady a názory žiakov a v ktorých sa žiadúce správanie neposilňuje alebo neodmeňuje.


2 | Problémy súvisiace so žiakom

So žiakom súvisia nasledujúce  príčiny nevhodného správania:

  • Neznalosť – žiak nevie, aké pravidlá v triede platia, ako sa môže a ako nemôže správať.
  • Napodobňovanie – žiaci napodobňujú jeden druhého. Zvlášť nákazlivé môže byť nedisciplinované správanie vodcu triedy.
  • Návyky – žiaci sa nedisciplinovane správajú vďaka návykom získaným v inej triede, v inej škole alebo mimo školy. Tento jav je veľmi častý pri zmene tried, škôl, prípadne pri ich zlučovaní.
  • Postavenie mimo kolektívu – niektoré vážnejšie poruchy správania, ako je napríklad agresia, apatia, utiahnutosť vyplývajú často z emocionálnych stresov. Deti, ktoré nikto nemá rád, deti tyranizujúcich rodičov, ako aj deti z narušených rodín často hľadajú nevhodné spôsoby, ako na seba upútať pozornosť, ako ventilovať zlos,ť a tak sa samy z kolektívu triedy vylučujú.


Pri riešení prvých troch príčin nedisciplinovaného správania dokáže učiteľ urobiť veľa. Oveľa menej už však môže urobiť pri úprave nepriaznivých podmienok žiaka mimo školy, napríklad doma. Najlepšia vec, ktorú môže učiteľ v tomto smere urobiť, je pomôcť žiakovi nájsť vhodnejšie spôsoby, akými môže na seba upútať pozornosť alebo pomôcť mu odbúrať prijateľnejším spôsobom nahromadené emocionálne napätie.

 

3 | Iné príčiny

Mimoriadne udalosti

Sviatky, rôzne súťaže a slávnosti často spôsobujú, že žiaci sú živší a menej ovládateľní.

 

Niečo neočakávané

Zmeny počasia, sirény, húkačky, poplašné správy, neočakávané návštevy, nehody a podobne znepokojujú a rozrušujú žiakov natoľko, že nie sú schopní sústredene a bez problémov pracovať.

Tieto príčiny nedisciplinovaného správania sa žiakov môže učiteľ efektívne neutralizovať, pretože netrvajú dlho.

 

Nevhodná práca

Príliš zložitá alebo naopak príliš jednoduchá práca môže žiakov odradiť od učenia. Učiteľ by sa mal snažiť, aby každý žiak mal stále nejakú prácu, ktorej rozumie.

 

Keď žiaci skúšajú učiteľa

Žiaci niekedy skúšajú, čo si môžu dovoliť k učiteľovi. Experimentujú a skúmajú, kde až môžu zájsť. Učiteľ by mal byť v takýchto situáciách prísny, ale spravodlivý a nikdy by nemal dať najavo svoju nervozitu. Keď vystupuje sebaisto, žiakov čoskoro prestane baviť ho skúmať a skúšať, koľko toho vydrží. Učiteľ by sa mal tiež snažiť o to, že o jeho rozhodnutiach sa viac na hodine nediskutuje a že ak je to niečo mimoriadne vážne, môžete sa o tom porozprávať po vyučovaní. Keď žiaci vidia, že učiteľ každú chvíľu svoje rozhodnutie nemení, budú stále menej vyrušovať. Počas rozhovoru so žiakmi musí učiteľ pôsobiť pokojne a sebaisto, nepôsobiť nervózne a nedávať najavo, že je vyvedený z miery. Takto sa  väčšinou nestáva obeťou žiakov. Vnútorný pokoj je výrazným znakom autority. Pri riešení problémov je dobré si dopriať čas a priestor, nerozhodujte unáhlene a skutočne náročné situácie riešte po vyučovaní, aby ste mali dostatok času situáciu analyzovať a vyvodiť závery.

 

Keď žiak sústavne túži byť v centre pozornosti

Ak žiak nezíska uznanie a pozornosť svojimi výkonmi, môže sa pokúsiť získať pozornosť učiteľa a spolužiakov vyrušovaním. Žiak, ktorý má pocit, že sa mu nevenuje pozornosť, radšej znáša tresty a výčitky, ako nezáujem.

Upútavanie pozornosti je často prejavom dospievania. Môže mať rôzne formy. Žiak môže hrať šaša, zabávať spolužiakov strúhaním grimás a smiešnymi zvukmi, hádzať papierové gule, zosmiešňovať učiteľa, klepať žiakov po hlave pri prechádzke medzi lavicami. Alebo sa snaží upútať pozornosť učiteľa príhodami o svojej šikovnosti, táraním o spolužiakoch a kladením nespočetných otázok o zadaniach. Takéto správanie je obyčajne sprevádzané slabými školskými výkonmi zapríčinenými sčasti prerušovaním práce a hľadaním obdivu a záujmu u druhých.

K zmierneniu pocitu nedôležitosti u žiaka s takýmito prejavmi sa odporúča poskytnúť žiakovi dostatok príležitostí na prijateľnú pozornosť a prestíž. Takýto žiak by mal byť poverovaný rôznymi špeciálnymi úlohami, mal by mať možnosť vystupovať v kultúrnych programoch, mali by ste ho zapájať do súťaží. Potreba upútavania pozornosti je tak nahradená skutočnými výkonmi.

Menšie, izolované prejavy upútavania pozornosti je obyčajne najlepšie ignorovať, avšak také, ktoré sú neprípustné, opakované a rušivé, je potrebné potláčať. Pozornosť je potrebné venovať tým činnostiam žiaka, ktoré súvisia s výučbou.

 

Negativizmus žiaka

Niektorí žiaci ticho, ale vzdorovito odmietajú robiť školské úlohy. Negativizmus, neposlušnosť a rebelantstvo sú tiež prejavmi dospievania. Takýto žiak je väčšinou nahnevaný na iných ľudí alebo na seba samého. Jeho rovesníci alebo tí, s ktorými je v kontakte, sa mu napríklad neustále vysmievajú, doberajú si ho, prípadne sa o neho jeho rodičia nestarajú tak, ako je potrebné.

Rodičia môžu dieťa v odmietaní robiť školské úlohy podporovať. Veria mu, keď tvrdí, že už vie všetko, čo sa v škole učia a že vykonávanie domácich úloh je stratou času. Alebo súhlasia s tým, že úloha je príliš ťažká a je nerozumné ju od žiaka žiadať. Rodičia učia deti nezodpovednosti za školské úlohy aj vtedy, keď ich za ne robia sami. Ak rodičia prepáčia dieťaťu každý problém, ktorý v škole má tým, že obviňujú učiteľa zo zaujatosti, poukazujú na neadekvátne vysvetľovanie látky alebo absurdnosť školských pravidiel, poskytujú svojmu dieťaťu adekvátnu podporu pre odmietanie požiadaviek zo strany učiteľa.

Apatické správanie predstavuje určitý prejav protestu proti tomu, že musia byť v škole a že ich to tam nebaví. Toto sú najčastejšie myšlienky apatického dieťaťa, ktoré mu víria v hlave: „Vy, učitelia mi môžete hovoriť, čo chcete, ja si to aj tak urobím po svojom. Mne sa teraz vôbec nechce namáhať s učením a myslite si o mne, čo len chcete. Ja sa odtiaľto potrebujem hlavne dostať a budem robiť len toľko, aby som sa odtiaľto čo najskôr dostal. Ja naozaj neurobím ani o chlp viac navyše, ja potrebujem hlavne ukončiť túto školu. Netúžim po inom, len aby už bol koniec školského roka a aby som odtiaľto vypadol.“

Práve preto musí učiteľ žiakov predovšetkým nadchnúť pre učenie a získať si ich na svoju stranu. Deti, rovnako ako dospelí, chcú cítiť, že sú dôležité. Všetci ľudia túžia niekam patriť, niečo znamenať, byť niekým významným pre ostatných. Či už sme úspešní, alebo nie, všetci sa správame tak, aby sme si zabezpečili posun k jedinému cieľu, a to mať svoje miesto a hodnotu medzi ostatnými. Mať svoje miesto a cítiť svoj význam nie je zvyčajne ťažké pre ľudí, ktorí si vyvinuli cit pre spolupatričnosť a  ktorí sú pripravení prispievať k rozvoju komunity, v ktorej žijú. Títo ľudia sú zvyčajne dobrými spoločníkmi a ľudia ich oceňujú. Takže sú spokojní. Samozrejme, aj deti túžia po týchto pocitoch. Ak tomu tak nie je, začínajú byť neposlušné. Ak učiteľ dokáže každého žiaka motivovať pre niečo, v čom by mohol vyniknúť, väčšinou býva milý, priateľský a nemá dôvod vyrušovať. Iná situácia je, samozrejme, vtedy, keď k tomu vedú vážnejšie zdravotné dôvody.

 


Zdroj: G.Petty: Moderní vyučovaní

Čítajte viac o téme: Disciplína v triede
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.