Ako riešiť konflikty detí v triede?

Učitelia sa často stretávajú s tým, že musia čeliť rôznym rozporom vo vzájomných vzťahoch svojich žiakov. Jeden z efektívnych spôsobov, ako deťom pomôcť riešiť ich konflikty, je naučiť ich od odosobniť sa od negatívnej situácie.

Keď sa niečo negatívne stane, zvyčajne sa venujeme svojim okamžitým pocitom, ako nám bolo ublížené, čo povedala druhá strana, ako to povedala, prečo to povedala, čo nám jej slová spôsobili a ako sa teraz cítime. Je to prirodzená reakcia, plná emócií, vychádzajúca z nás, z nášho boľavého vnútra. Existuje však spôsob, ako sa jej postaviť, resp. otupiť bolesť, ktorá nás opantáva. Je to odosobnenie sa. To nám umožňuje odstúpiť od horúceho diania a pozrieť sa na situáciu z objektívnejšieho uhla pohľadu.

Nadhľad pôsobí pozitívne

Keď dokážeme pri emocionálne náročnej udalosti získať odosobnený pohľad a novú perspektívu, dokážeme aj lepšie ovládať svoje reakcie, pociťujeme menej negatívnych emócií a zažívame menej stresu, čo súvisí aj s jeho fyziologickými prejavmi, ako sú bolesť hlavy, potenie, triaška, zrýchlený pulz, sťažené dýchanie a pod. Z dlhodobého hľadiska to znamená nižšiu reaktivitu pri spomienke na danú udalosť s týždňovým či mesačným odstupom. Navyše, je nižšia šanca, že si na uvedený problém vôbec spomenieme.

Odosobnenie pri spracovávaní negatívnych emócií vedie k produktívnejšej reakcii a efektívnejšej sebareflexii. Mnohé štúdie dokazujú, že už deti sa dokážu povzniesť nad nepríjemnú udalosť a vyhnúť sa pasci, že sa opätovne vraciame k nepríjemnej situácii, prehrávame si ju stále dookola a obrazne povedané, nepretržite prilievame olej do ohňa. Tým udržujeme v sebe negatívne emócie, podporujeme ich rozvoj, zamotávame sa do nekončiacej špirály. Na druhej strane, s nadhľadom dokážeme pretvoriť nepríjemný zážitok tak, že sa s ním budeme vedieť vyrovnať a uzavrieť ho.

Odosobnenie okrem týchto prvotných pozitívnych momentov prináša aj ďalšie výhody, ako napríklad znižovanie agresívnych myšlienok, pocitov hnevu a agresívneho správania, zvýšenie výkonnosti a schopnosť lepšie zvládnuť vzťahové výzvy.

Odosobnenie v triede

Predstavte si typickú situáciu v triede, konflikt dvoch žiakov, z ktorých jeden obviňuje druhého štýlom: „On povedal ...“ „Nie, to ona povedala ...“ Obaja si stále v hlave prehrávajú hádku, prekrikujú sa a vás ako učiteľa do konfliktu zatiahli. Deti sú ponorené do seba, sústreďujú sa na daný okamih a to, čo momentálne prežívajú. Jedno je pravdepodobne nahnevané a zúri, čo mu to druhé spravilo. Je zaskočené a rozhnevané. To druhé sa môže cítiť zranené a ublížené. Obaja vidia, ako sa to celé odohralo, no každý zo svojho uhla pohľadu. Ona prišla za ním, spýtala sa ho niečo, on nahnevane odvrkol, ona nerozumela, tak sa spýtala opäť, on sa rozkričal, potom zvýšila hlas aj ona ... a situácia ďalej eskalovala.

V takomto prípade by ste mohli skúsiť deti motivovať, aby získali nad situáciou odstup, inú perspektívu. V prvom rade je dôležité dostať ich od seba a dať im čas na vydýchanie. Potom ich môžete previesť spôsobom, ako sa dívať na situáciu z pohľadu tretej osoby. Nech sa pokúsia akoby dostať mimo svoje telo a dívať sa, ako na divadelné predstavenie na seba, svojho kamaráta a interakciu, ktorá medzi nimi prebieha. Podnecujte ich ku kladeniu otázok. Napríklad, prečo sa jedno dieťa cítilo tak zranené a ublížené, ako sa to stalo, že sa títo dvaja kamaráti dostali až sem? Čo spôsobuje hnev a ako mení správanie človeka?

Hoci sa takýto prístup môže zdať zvláštny, alebo až príliš jednoduchý na to, aby skutočne fungoval, opak je pravdou. Práve odosobnenie a dívanie sa na situáciu z iného uhla pohľadu má zásadný dopad na to, ako sa cítime, myslíme a správame. Na to, aby učiteľ dokázal pomôcť deťom, môže využiť niekoľko techník.

Aké techniky využiť?

Jednou z nich je vizualizácia. Môžete napríklad deťom povedať, nech si skúsia predstaviť, že na stene je mucha alebo pavúk, ktorý sa na nich díva a pozoruje, ako sa správajú. Alebo si môžu predstaviť, že pri nich stojí kamarát a reaguje na to, čo sa deje. Čo by asi povedal? Ako by situáciu opísal? Vedci dokázali, že sila toho, ak sa pokúsime mentálne vložiť nejakú postavu do kontextu prebiehajúcej hádky, je obrovská. Vo svojom pokuse požiadali päťročné deti, aby si v stresujúcej situácii predstavili postavičku Batmana a spýtali sa seba: „Čo by v tejto situácii spravil Batman?“ Ak sa im to podarilo, dokázali sa od situácie odosobniť efektívnejšie. Odborníci to považujú za dôkaz, že ak to dokážu deti už v tak nízkom veku, pre školákov by to malo byť ešte jednoduchšie.

Druhá efektívna technika je vyhýbanie sa používaniu osobného zámena „ja“. Podporte deti, aby sa pokúsili rozprávať v tretej osobe, teda používať zámená „on, ona, oni“, keď hovoria so sebou. Jednoduchá rečová zmena sa ukazuje ako jedna z najefektívnejších, pokiaľ ide o odosobnenie sa. Vedci zistili, že keď používame svoje meno alebo tretiu osobu v rozhovore so sebou, zdajú sa nám stresujúce situácie alebo spúšťače jednoduchšie zvládnuteľné. Neberieme ich ako ohrozenie a nevyvolávajú v nás stavy úzkosti.

Dobrý spôsob, ako sa odosobniť, je aj písanie. Žiaci môžu spísať svoju výpoveď, čo im poskytne priestor na nadhľad a novú perspektívu nad hocijakou negatívnou udalosťou. Je však dôležité, aby to bolo formou expresívneho písania. Ide o osobné a emocionálne písanie bez toho, aby pisateľ zohľadňoval formu, gramatiku alebo interpunkciu. Výskum preukázal, že ak o stresujúcej situácii píšeme, dokážeme sa efektívnejšie odosobniť, v porovnaní s tým, ak nad situáciou len uvažujeme alebo ak píšeme o nejakej téme, v rámci ktorej sa nevenujeme svojim emóciám. Navyše, tí pisatelia, ktorým sa podarilo získať odstup a nadhľad, tiež výrazne zriedkavejšie používali osobné zámeno „ja“ a slová popisujúce negatívne emócie, naopak, častejšie používali zdôvodnenia a vysvetlenia pomocou slov „pretože“ alebo „prečo“.

Riešenie ponúkajú aj otázky smerujúce k budúcnosti. Vedci preukázali, že časový faktor zohráva zaujímavú úlohu pri vyrovnávaní sa s negatívnymi udalosťami. Za efektívne považujú, ak si sami sebe položíme otázku: „Ako by som sa cítil/a pri spomienke na túto udalosť o týždeň, mesiac, desať rokov?“ Cestovanie v duchu je veľmi efektívny nástroj, pretože odvracia pozornosť od bezprostredného zážitku a jeho konkrétneho dopadu. Jednoduché uvedomenie si plynutia času, môže podporiť naše emocionálne zotavenie sa. Táto forma cestovania v duchu môže byť účinná, pretože naša pozornosť je odvrátená od našich bezprostredných a konkrétnych okolností. Jednoduché uvedomenie si plynutia času (koncept pretrvávania) môže tiež podporiť naše emocionálne zotavenie.