6 najčastejších chýb, kvôli ktorým žiaci vyrušujú na vyučovaní

Deti na hodinách vyrušujú z rôznych dôvodov. Pri hľadaní príčin učiteľ musí myslieť na množstvo príčin a tiež na viac riešení problému.
Deti na hodinách vyrušujú z rôznych dôvodov. Pri hľadaní príčin učiteľ musí myslieť na množstvo príčin a tiež na viac riešení problému. / Foto: Bigstock

Vyrušovanie a nevhodné správanie žiaka na vyučovaní je problém, s ktorým sa už stretol pravdepodobne každý učiteľ. Deti na hodinách vyrušujú z rôznych dôvodov. Nie vždy však musia byť na vine len ony. Pri hľadaní príčin učiteľ musí myslieť na množstvo príčin a tiež na viac riešení problému.

 

Nevhodné  správanie žiaka môže byť súčasťou jeho spoločenského a emočného vývoja. To, čo môže vyzerať ako porušovanie pravidiel, je pre niektorých žiakov spôsob, ako si môžu vyskúšať hranice a presadiť svoju nezávislosť. Niekedy to učitelia majú v triede naozaj ťažké. Musia zvládnuť vysvetliť učivo a zároveň udržať disciplínu. Často sa dostávajú do situácií, ktoré sú mimoriadne náročné a ťažko riešiteľné. Musia vedieť odlišovať príčiny problémov a tiež hľadať ideálne cesty na ich riešenie. Aj pri tých najlepších úmysloch a snahe sa môžu občas dopustiť určitých chýb pri riešení disciplíny v triede. Ktoré chyby robia učitelia najčastejšie?

 

1. Nezisťuje skutočné dôvody nevhodného správania

Ak sa dvaja študenti správajú nevhodne, napríklad ak vyrušujú, môže to byť spôsobené z rôznych dôvodov. Niekedy nie je v školách dostatok času a priestoru na to, aby učiteľ mohol dokonale spoznať príčiny nevhodného správania.  Ak napríklad jeden žiak je doma v strese v súvislosti s rozvodom rodičov, bude to vyžadovať iný prístup, ako keď iný žiak sa nevhodne správa len preto, aby  hľadal pozornosť svojich rovesníkov. Ak učitelia dokážu zistiť, z akých dôvodov žiak vyrušuje, môžu produktívnejšie riešiť jeho zlé správanie. Príčin nevhodného správania môže byť veľmi veľa. Najčastejšie sú to tieto príčiny:

 

Problémy súvisiace s učiteľom

Zlé hlasové možnosti – hlas učiteľa je monotónny, tichý alebo naopak prenikavý. Primerane žiakov neaktivizuje. Jedni dobre nepočujú, iných kvalita hlasu učiteľa dráždi.

 

Nejasnosť – žiaci nevedia, čo sa od nich chce a očakáva, nerozumejú zadaniu úlohy, a preto nečinne sedia a robia niečo nevhodné.

 

Nestálosť – jeden deň je učiteľ povoľný, druhý deň zas prísny alebo nejedná so žiakmi čestne. Žiakov to zneisťuje, nevedia rozoznať hranice ešte povoleného správania alebo nečestnému jednaniu učiteľa vzdorujú.

 

Zlá atmosféra v triede – vážnejšie poruchy správania sa často vyskytujú v triedach, ktoré sú psychologicky chladné, v ktorých sa umožňuje len málo aktivity, v ktorých sa nerešpektujú nápady a názory žiakov a v ktorých sa žiadúce správanie neposilňuje alebo neodmeňuje.

 

Problémy súvisiace so žiakom

Neznalosť – žiak nevie, aké pravidlá v triede platia, ako sa môže a ako nemôže správať.

 

Napodobňovanie – žiaci napodobňujú jeden druhého. Zvlášť nákazlivé môže byť nedisciplinované správanie vodcu triedy.

 

Návyky – žiaci sa nedisciplinovane správajú vďaka návykom získaným v inej triede, v inej škole alebo mimo školy. Tento jav je veľmi častý pri zmene tried, škôl, prípadne pri ich zlučovaní.

 

Postavenie mimo kolektívu – niektoré vážnejšie poruchy správania, ako je napríklad agresia, apatia, utiahnutosť vyplývajú často z emocionálnych stresov. Deti, ktoré nikto nemá rád, deti tyranizujúcich rodičov, ako aj deti z narušených rodín často hľadajú nevhodné spôsoby, ako na seba upútať pozornosť, ako ventilovať zlosť a tak sa samy z kolektívu triedy vylučujú.

Učiteľ sa môže napríklad pokúsiť zistiť, z akého dôvodu žiak upútava pozornosť, akým spôsobom sa presadzuje medzi spolužiakmi, z čoho má strach a obavy, v čom zlyháva, ako sa cíti v rôznych situáciách, čo ho dokáže vyprovokovať, v čom sa snaží vyniknúť a podobne. Pritom nesmie zabúdať ani na skúmanie svojich vlastných reakcií a správania sa, pretože porozumenie žiakovým problémom vychádza aj zo skúmania vlastného správania. Niekedy je nevyhnutné žiakom odoprieť pozornosť (napr. v prípade nežiaduceho správania uplatniť ignorovanie ako trest), inokedy naopak venovať viac pozornosti (v prípade očakávaného správania pochváliť, oceniť, uznať, priateľsky uvítať).

 

2. Nezameriava sa na pozitívne prvky na vyučovaní

Niektorí učitelia majú občas pocit, že musia zachytiť a riešiť v triede každú maličkosť. Ukazuje sa, že čím viac energie učiteľ venuje riešeniu aj toho najmenšieho problému na hodine, neprichádza len o vzácny čas, ale nechtiac posilňuje aj negatívne správanie žiakov. Niekedy je menej viac. Často je lepšie niečo nevidieť a nepočuť. Miera citlivosti každého učiteľa je iná. Kým jednému učiteľovi prekáža už len to, že žiakovi spadlo na zem pero alebo sa otočil dozadu k susedovi, inému učiteľovi to vôbec neprekáža. Celkove je vhodnejšie sa zameriavať na pozitívne signály vychádzajúce od žiakov a tie posilňovať a povzbudzovať. Niekedy je naozaj lepšie, keď si učiteľ nevšimne, ak si spolužiaci v lavici povedia medzi sebou dve vety,  ako by tento problém mal riešiť desať minút a pripraviť sa tak o dostatok času na prebratie učiva. Zasahovať by mal vtedy, keď to už skutočne presahuje mieru únosnosti.

 

3. Na nevhodné správanie upozorňuje iba v triede

Niekedy sa žiaci cítia veľmi ponížení, keď sú na svoje nevhodné správanie upozorňovaní pred celou triedou. Psychológovia odporúčajú využívať viac individuálne konzultácie so žiakom medzi štyrmi očami. Kvalitný rozhovor pomôže viac ako časté upozorňovanie v triede pred spolužiakmi. Hlavne deti v puberte sú na toto veľmi citlivé a ak učiteľ nevyužíva aj súkromné rozhovory, k náprave dochádza veľmi ťažko. Skôr sa správanie ešte viac zhoršuje.

 

4. Pri trestaní používa nevhodné stratégie

Prístup k žiakom nemá byť príliš tvrdý ani príliš benevolentný. Ak sme tvrdí a používame donucovacie prostriedky, vyvoláva to u žiakov nežiadúce reakcie, agresivitu, pocit nespravodlivosti a podobne. Ak je učiteľ benevoletní, žiaci si robia, čo chcú a ich neprimerané správanie sa časom ešte viac zhoršuje, pretože nemajú žiadne hranice. Učiteľ by tiež nemal priamo kritizovať žiakov. Keď učiteľ komunikuje so žiakmi, tak by mal využívať popisný jazyk. Napríklad: „Dnes sa ti nedarilo.“ Nemal by povedať: „Si lajdák“. Deti sú na to veľmi citlivé.

 

5. Dáva nezrozumiteľné cvičenia a úlohy

Okrem ľahkých úloh, žiakov nevedia zaujať aj nezrozumiteľné úlohy. Úlohy musia byť jasné, presné, zrozumiteľné. A nemali by byť aj veľmi dlhé. Potom začnú žiakov nudiť a od nudy je len krôčik k vyrušovaniu. Každý žiak by mal mať na hodine nejakú prácu a zároveň musí mať istotu, že mu vždy, keď to bude potrebné, učiteľ pomôže.

 

6. Používa nevhodné formy a metódy práce

Niekedy žiaci vyrušujú aj preto, lebo ich nudia metódy, ktoré učiteľ používa. Metódy a formy je potrebné striedať a meniť tak, aby dokázali žiakov zaujať. Najhoršie je, keď učiteľ celý školský rok používa stále tú istú metódu. Čo môže učiteľ urobiť pre to, aby aj problémových žiakov dostatočne motivoval k učeniu a aby nevyrušovali?

 

  • Žiakom dáva diferencované úlohy.
  • Využíva prácu v skupinách a vo dvojiciach. Spája žiakov s rôznorodým tempom alebo naopak s rovnakým tempom. Takto môže riadiť vyučovanie tak, aby tempo učenia čo najviac vyhovovalo samotným žiakom. Tento spôsob výučby dáva možnosť využívať  rôzne vyučovacie metódy, učebné materiály. Potom je efekt osvojovania si učiva lepší.
  • Stanovuje pravidlá správania sa. Už v 1. ročníku je dobré naučiť  žiakov základným pravidlám a dbať na ich dodržiavanie. Vo vyšších ročníkoch si pravidlá môžu žiaci napísať aj sami a môžete ich umiestniť na nástenku.
  • Chráni záujmy žiakov. Učiteľ by mal mať  ochotu vždy pomôcť a poradiť. To  si žiaci vysoko vážia.
  • Učiteľ by mal sledovať, či sa u žiakov nevytvára mechanizmus upútavania pozornosti. Ak žiak nedosiahne pozornosť a uznanie spolupracujúcim správaním, snaží sa ho získať nesprávnym spôsobom.
  • Vysvetľuje žiakom, že majú právo na svoj názor, ale musia si uvedomiť s kým sa rozprávajú, akú intonáciu použijú, aké argumenty si pripravia a akú formu rozhovoru si vyberú.
  • Učiteľ sa nesnaží žiakom vždy organizovať prácu, nedáva im iba príkazy, zákazy, ale nechá im priestor na spolurozhodovanie o pravidlách správania, motivuje ich k aktívnej spolupráci.
  • Obohacuje svojich žiakov o prežívanie. Samozrejme, v škole je potrebné odviesť aj nejaký výkon ale dôležité je aj to, ako žiaci prežívajú školu, ako sa cítia, aké majú so spolužiakmi spoločné zážitky a vzťahy.
  • Na hodinách využíva aj rôzne hry, tvorivé  a  zážitkové a metódy.
 

ZDROJE:
G.PETTY: Moderní vyučovaní
ĎURIČ, L. – BRATSKÁ, M.: Pedagogická psychológia
EMMEROVÁ, I. : Poruchy správania u žiakov základných a stredných škôl – ich prevencia a riešenie
Čítajte viac o téme: Disciplína v triede
Zdieľať na facebooku