Premýšľate, ako budete vychovávať svoje bábätko? Nechcete, aby bolo priveľmi rozmaznané, ale prísna výchova sa vám nepozdáva. Kadiaľ vedie zlatá stredná cesta?
Univerzálny návod na to, ako sa stať dobrou mamou alebo dobrým otcom neexistuje. Každý pristupuje k výchove vlastného dieťatka po svojom. Niektorí využívajú hlavne zákazy a príkazy, iní svojmu dieťaťu dovolia čokoľvek, pokiaľ je tak spokojné a má radosť. Nikto však nedokáže posúdiť, ktorý prístup je ten najsprávnejší. Dobré je čo najviac spôsobov výchovy poznať a potom vybrať ten, ktorý temperamentu a vlastnostiam dieťaťa najviac vyhovuje. Výchovných štýlov je obrovské množstvo. Dnes sa pozrieme na výchovu, ktorá sa uskutočňuje s láskou a rozumom zároveň.
Podstata výchovy s láskou a rozumom
Základom účinnej rodičovskej výchovy je láska. Najlepšia je láska, ktorá nepovoľuje, láska, ktorá netoleruje neúctu, ale tiež láska, ktorá je dosť silná na to, aby dovolila deťom robiť chyby a umožnila im žiť s dôsledkami týchto chýb. Tieto dôsledky sprevádzané empatiou a súcitným pochopením pre pocity sklamania, frustrácie a bolesti dieťaťa majú moc meniť zmýšľanie.
Niektorí rodičia, ktorí tento spôsob výchovy poznajú a aj ho využívajú, hovoria, že je dosť náročný, lebo v ňom musia uplatňovať väčšie množstvo zásad. Musia používať napríklad:
Slová na zamyslenie, ktoré sa používajú hlavne pri určovaní hraníc
Tieto slová sa používajú vo forme otázky a premýšľať či rozhodovať sa pri nich, musia deti. Pomáhajú im čo najviac rozmýšľať. Predstavte si nasledujúce situácie. Pri ich riešení k dieťaťu môžete pristupovať dvojakým spôsobom.
Dieťa povie rodičom niečo drzé a urážlivé.
Slová do bitky: „Takýmto tónom sa nebudeš so mnou rozprávať!“
Slová na zamyslenie: „Zdá sa, že si nahnevaný. Rád si ťa vypočujem, keď sa budeš so mnou rozprávať takým pokojným tónom, ako sa rozprávam ja s tebou.“
Dve deti sa hádajú.
Slová do bitky: „Prestaňte sa hádať!“
Slová na zamyslenie: „Radi vás opäť uvidíme medzi nami, keď si to vyriešite.“
Musia učiť deti rozlišovať druhy problémov
Musia deti zoznamovať s možnosťami, ako problémy riešiť
Pri výchove uplatňujú empatiu s dôsledkami
Skutočný svet funguje na dôsledkoch. Rodičia, ktorí sa riadia láskou a rozumom, chcú, aby deti precítili bolesť zvnútra navonok. To sa udeje vtedy, keď im dovolia, aby sa poučili z dôsledkov. Dôsledky nútia deti usilovne premýšľať nad ich správaním a povinnosťami. Vedú tiež k skúmaniu a zamysleniu.
Psychiater Foster Cline a odborník na vzdelávanie Jim Fay vo svojej knihe Rodičovstvo s rozumom a láskou odporúčajú rodičom, aby všetky tieto zásady nezačali uplatňovať naraz, ale radšej postupne, aby sa hneď na začiatku necítili z toho unavení. „Vyberte si jednu vec, ktorá vám vadí na správaní vášho dieťaťa a potom pomocou jednej zásady sa negatívny jav pokúšajte odstraňovať,“ upozorňujú rodičov autori. Keď sa vám podarí uspieť v jednej oblasti, vyberte si ďalšiu.
Základné zásady výchovy s láskou a rozumom
1. Vyberte si situáciu a premyslite si, aké správanie chcete u dieťaťa dosiahnuť.
2. Predstavte si, že stojíte vzpriamene, pozeráte sa priamo do očí vášho dieťaťa a máte absolútne právo očakávať to, o čo ho idete požiadať.
3. Predstavte si tón svojho hlasu.
4. Vyskúšajte to pred svojimi priateľmi a opýtajte sa na ich názor.
5. Precvičujte to dovtedy, až kým vám vnútorný hlas nepovie: „Dieťa moje, urob mi radosť. Poď, nech ti predvediem, čo som sa naučil.“
Vhodný čas na uvedenie tejto stratégie do praxe je vtedy, keď máte na plánovanú akciu dostatok času, energie a podpory. Deti vás budú skúšať, budú sa hnevať a urobia všetko preto, aby ste sa vrátili k starému spôsobu výchovy. Ak sa stretnete s odporom, dostávate signál, že to funguje. Práve v tejto chvíli musíte vydržať.
Buďte rodič - poradca
Ak túžite deti vychovávať s láskou a rozumom, snažte sa stať rodičom, ktorí vystupuje v pozícii poradcu. Tento typ rodiča môže dobre pôsobiť na dieťa počas celého svojho života. Deti potrebujú v každom období rozumné vedenie a pevné hranice. Pri ich určovaní zohľadňujte ich bezpečnosť a to, ako ich správanie ovplyvňuje iných. Potom musíte tieto hranice udržiavať, aby ste pomohli deťom pochopiť, že sú za svoje činy zodpovedné a že ak budú konať neprimerane, budú za to niesť primerané následky. Hoci hranice určujú a strážia rodičia, mali by deťom v rámci možností dať na výber v určitých situáciách. Ak sa pre niečo rozhodnú, mali by ich povzbudzovať v tom, aby nad svojím správaním rozmýšľali a vedeli, že svoje konanie majú pod kontrolou ony. Keď sa deti dostanú do obodobia dospievania, tento typ rodičovstva má ešte väčší význam. Deti v tomto období totiž odmietajú usmernenia a búria sa proti hraniciam, pretože začali rozmýšľať ináč, ako rozmýšľali v mladšom veku. Z dôvodu tejto dôležitej zmeny v poznávaní musia rodičia prispôsobiť svoje výchovné metódy tak, aby napĺňali potreby nových myšlienkových procesov, ktoré u dieťaťa prebiehajú. O trochu ustúpia zo svojej pozície vymáhateľa hraníc a dovolia, aby sa výchovným prostriedkom stali primerané dôsledky, ktoré prináša skutočný život. Dovolia svojim dospievajúcim deťom robiť viac rozhodnutí a potom ich vedú k tomu, aby úspešne preplávali dôsledkami týchto rozhodnutí. Títo rodičia od útleho detstva dávajú deťom otázky a dávajú im na výber. Nehovoria im stále, čo majú robiť, ale dávajú bremeno rozhodovania na ich plecia. Možnosti stanovujú v rámci hraníc. Vďaka tomu sa deti naučia rozhodovať predtým, než prídu do obdobia dospievania. „V rodičovstve však nič nie je isté. To, že budete robiť toto, nikto vám nezaručí, že to vždy bude fungovať. To, že robíte niečo správne, neznamená, že sa to vyvinie vždy tak, ako ste si želali. Jedno je však isté, ak svojim deťom nedovolíte zlyhať, nemôžete im ponúknuť, aby si zvolili úspech,“ upozorňujú rodičov autori knihy.
Dovoľte deťom zlyhať a robiť chyby
Mnohí milujúci rodičia nedovolia deťom zlyhať a držia ich mnohé roky v ideálnych podmienkach. Rozumné rodičovstvo spočíva aj v tom, že zlyhanie svojim deťom doprajete. Vďaka tomuto budú vaše deti úspešné. Znie to síce ako paradox, ale reálny život to potvrdzuje. Je samozrejmé, že rodičia vo chvíľach, keď ich dieťa sa rúti do nejakého rizika veľmi trpia, ale ak nejde o priveľké riziko, oplatí sa nezasiahnuť a chvíľu nechajte dieťa slobodne konať. A vždy je lepšie, keď dieťa pocíti prvé zlyhanie v škole, ako by ho malo pocítiť až v dospelosti, pretože by to pre neho mohlo mať oveľa väčšie dôsledky.
Využívajte prirodzené a logické dôsledky vo výchove
Ak používate vo výchove prirodzené a logické dôsledky, učíte dieťa prijímať zodpovednosť za svoje konanie. Logické a prirodzené dôsledky sú veľmi dôležité predovšetkým pre rozvoj samostatnosti, rozhodovania a zodpovednosti detí. Prirodzené dôsledky sú tie, ktoré umožňujú dieťaťu poučiť sa z prirodzeného fungovania a pravidiel okolitého sveta. Metóda prirodzených a logických dôsledkov na rozdiel od výchovy trestami učí deti, aby sa rozhodovali zodpovedne a nevynucuje si ich podriadenosť voči autorite. Umožňuje dieťaťu voľbu a aby zodpovedali za svoje rozhodnutie.
Chrániť neznamená milovať
Veľa rodičov si zamieňa pojmy láska, ochrana a záujem. Nejde však o synonymá. Možno rodičia nechcú dovoliť svojim deťom zlyhanie, lebo takýto prístup považujú za prejav nezáujmu. A tak to radšej kompenzujú obavami a úzkostlivosťou. V skutočnosti títo rodičia uspokojujú vlastné sebecké potreby. Sami si pridávajú prácu a vychovávajú deti, ktoré si budú neskôr komplikovať vlastný život. Autori spomínanej knihy uvádzajú, že deti vo veku jedenásť až dvanásť rokov by už mali vedieť bez zásahu rodičov robiť väčšinu svojich rozhodnutí. Tiež uvádzajú, že rodičovská láska a prístup rozhodujú o tom, ako deti zvládnu väčšinu problémov v ranom dospievaní. Deti, ktorým rodičia prejavovali lásku v prvom rade formou ochrany, môžu utrpieť nenapraviteľné škody, kým prídu na stredné školy. Rodičia detí na druhom stupni alebo na strednej škole, ktorí musia riešiť obliekanie, pozeranie TV, domáce úlohy, čistenie zubov, strihanie vlasov, a podobné veci, majú doma „ohrozené“ deti. A preto je potrebné dopriať im, aby všetky tieto činnosti robili samostatne, a to aj v prípade, že zlyhajú. Určite sa znovu postavia na nohy aj keď je to občas bolestivé. Lepšie je, keď sa môžu poučiť z chýb v detstve ako až v dospelosti.
O zdopovednosti nerozprávajte, ale vytvárajte situácie, vďaka ktorým sa deti stanú zodpovednými
Najzodpovednejšie deti pochádzajú z rodín, v ktorých rodičia takmer nikdy nepoužívali slovo zodpovednosť. Zodpovednosť sa nedá naučiť. Dá sa len odpozorovať. A tak deťom vytvorte také príležitosti, v ktorých sa môžu správať zodpovedne. Rodičia, ktorí vychovávajú zodpovedné deti, sa príliš netrápia o povinnosti svojich detí. Viac ich zaujíma, kde by mohli dostať dôležité výchovné lekcie, ktoré im pomôžu bojovať s nezodpovednosťou. Títo rodičia pomáhajú svojim deťom pochopiť, že mnohé problémy dokážu vyriešiť samy. Majú s nimi súcit, ale neriešia každý ich problém. Deti, ktoré si formujú zodpovednosť, zároveň si formujú aj sebaúctu, ktorá je nevyhnutným predpokladom úspechu v skutočnom svete. Tieto deti majú väčšie predpoklady, že prežijú aj po osamostatnení sa od rodičov.
Prístup k deťom, ktorý bol v článku opísaný, nepredstavuje neomylný systém, ktorý funguje v každom prípade. Ale ak ho začnete uplatňovať, naučíte vaše deti myslieť, rozhodovať sa a hľadať riešenia. Postupne, ako budú dozrievať, naučia sa zodpovednosti. A toto je predsa jeden z cieľov rodičov. Vďaka týmto prístupom aj v dospelosti dokážu žiť radostný, plodný a zodpovedný život.
ZDROJ: F. Cline - J. Fay: Rodičovstvo s rozumom a láskou
