http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Za čo sa deti musia naučiť niesť zodpovednosť?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Učenie zodpovednosti si vyžaduje od rodičov veľa času a energie.Ale je to dobrá investícia. / Foto: Bigstock

Už v období školskej dochádzky by mali  deti vedieť niesť zodpovednosť za svoje povinnosti, voľný čas i za svoje nároky. Len tak sa učia rozpoznať, v čom sú dobré, kde sú ich slabé stránky i čo sa nenaučili, pretože ich to nebavilo.

 

Deti sa s pocitom zodpovednosti nerodia. Počas prvého roka života sa dojča učí pravý opak – závislosti od druhých. Učí sa dôverovať matke a prijať jej lásku či útechu. Jeho život je doslova v rukách ostatných a bez pomoci druhých neprežije. Už vtedy sa však učí, že ak niečo chce, musí niesť zodpovednosť za svoju úlohu v danej situácii. Ako dieťa rastie, rodičia ho učia nastavovať určité  hranice vo výchove. Rodičia by mali deťom pri osvojovaní hraníc pomáhať postupne pochopiť, ako niesť zodpovednosť za vlastné problémy.

 

Za čo potrebujú deti vedieť  prevziať zodpovednosť?

Emócie

Psychológovia radia, že je potrebné, aby deti pochopili, že musia prevziať zodpovednosť predovšetkým za svoj charakter. V rámci neho by sa mali uvedomovať a postupne aj usmerňovať svoje emócie. Mali by sa naučiť o nich otvorene porozprávať hľadať spolu s rodičmi riešenia v problémových situáciách. Jedna zo základných rodičovských úloh je vypestovať v deťoch schopnosť rozpoznať negatívne emócie a naučiť sa s nimi vyrovnať. Deti si musia uvedomiť, že všetky pocity sú dôležité, tie zlé nevynímajúc. Navyše sa im nedá vyhnúť, sú jednoducho súčasťou života, ba dokonca toho najšťastnejšieho. Lebo spokojný život stojí práve na schopnosti naučiť sa, ako sa popasovať s negatívami a ťažkými situáciami, ktorými v živote prechádzame. Rodičia by mali byť aj v tomto smere pre deti vzorom. Keď deti uvidia, že zvládate náročné chvíle so zamotanými situáciami a negatívnymi emóciami, naučia sa robiť to podobne. Vyjadrovaním a pomenovaním  pocitov sa rozvíja emočná inteligencia a  uľahčuje komunikácia.

 

Postoje

Tiež je potrebné, aby si deti uvedomovali, zodpovednosť za svoje postoje. Postoje sú názory a stanoviská, ktoré prejavujeme voči druhým a problémom. Napríklad človek môže mať určitý názor na to, ako žiť svoj život. Postoj sebeckého človeka je: „V živote by som ml dostať všetko, čo chcem.“ Postoj vyspelejšieho človeka je: „V živote pravdepodobne dostanem to, na čom tvrdo pracujem.“ Klinickí psychológovia H. Cloud a J. Townsend hovoria, že deti by mali vedieť zaujať postoj k týmto skutočnostiam:

  • k sebe samému,
  • ku svojim silným a slabým stránkam a k veciam, ktoré má a nemá dieťa rado,
  • k priateľom,
  • k učeniu a k povinnostiam,
  • k záľubám,
  • k práci,
  • k morálnym otázkam (sex, drogy, vrstovnícke skupiny a podobne).

 

Deti si potrebujú s pomocou rodičov uvedomiť, že postoje a názory si musia vytvoriť samy a že sa môžu líšiť od postojov druhých. Musia si tiež uvedomiť následky svojich postojov a niesť za ne zodpovednosť.

 

Správanie

Deti sa učia, ako sa majú správať v súkromí aj na verejnosti pomocou lásky, učenia, modelovania a skúseností. Aj za správanie zodpovedajú ony samy. Medzi pocitmi a správaním existuje priame spojenie. Často konajú impulzívne. Dieťa ešte nevie, že skôr, než niečo urobí, malo by sa nad tým zamyslieť. Ak chcete naučiť svoje deti zamýšľať sa nad svojím správaním, vytvorte také prostredie, v ktorom za nevhodné správanie budú niesť následky. Dieťaťu môžete pomôcť uvedomiť si následky svojho správania pomocou vyhodnotenia, inštrukcií a skúseností. Vyhodnotenie môžete využiť tak, že dáte deťom najavo, že ich pocity sú ozajstné a utentické aj keď nemusia byť primerané. Inštrukcie môžete využiť tak, že im vysvetlíte, že reagovať na základe hnevu alebo túžby, nie je vhodné. Poraďte im, ako sa môžu so svojimi pocitmi vyrovnať. Napríklad sa môžu o nich porozprávať alebo upriamiť svoju túžbu na niečo iné. Skúsenosti si dieťa uvedomuje tak, že vyvodzujete následky, ak sa stále správajú neprimerane. Pochváľte ich, ak prevezmú za svoje správanie zodpovednosť.

 

Domáce práce ako cesta k zodpovednosti

Pomoc v domácnosti je jednou z najlepších ciest, ako dieťa viesť k zodpovednosti už od útleho veku. Prostredníctvom úloh, ktoré musí dieťa ako člen rodiny vykonávať, plynule prechádza z detstva do dospelosti. Malé deti sa síce nemusia pripravovať do školy, no s domácimi prácami by sa mali zoznamovať aj v predškolskom veku. Vzťah k práci je dôležitý nielen z hľadiska vytvárania si postoja k školským povinnostiam, ale i k budúcemu zamestnaniu. Domáce práce sú pre dieťa vhodné hlavne preto, lebo  získava skúsenosti s organizáciou dňa, naučí sa zadeliť si čas. Učí sa tiež  prekonávať samo seba. Aj keď sa mu práve nechce, musí to urobiť. Vytvára si postoj aj k veciam, ktoré nie sú príjemné, no predsa je nutné ich urobiť. Ak je do domácich prác zapojená celá rodina, dieťa sa učí tímovej práci. Spolupráca jednotlivých členov rodiny prispieva k jej stabilite.      

 

Nerobte všetko za deti

Psychológovia odporúčajú, aby rodičia neskákali okolo detí, keď si to ony zmyslia. Zodpovednosti ich učíte hlavne tým, že nerobíte veci za nich. Vždy nechajte dieťa urobiť to, na čom ste sa dohodli. Dieťa sa takto bude cítiť dospelejšie a keď vydržite nerobiť veci za neho, postupne si zvykne, čo je jeho úlohou a za čo nesie zodpovednosť.

 

Buďte dôslední

Požiadajte všetkých členov domácnosti, aby sa správali zodpovedne. Deti veľmi rýchlo zistia, ako systém v rodine funguje, veľmi dobre vidia, čo robia ostatní členovia rodiny a budú ich napodobňovať. Je super, keď majú pred očami také vzory, ktoré ich motivujú pozitívnym spôsobom.

 

Nebuďte puntičkári

Je prirodzené, že päťročné dieťa neustelie posteľ tak, ako to urobíte vy. To ale neznamená, že to urobilo zle. Pochváľte ho za jeho výkon a naučte ho dalšiu zručnosť. Ukažte mu, ako by to mohlo urobiť ešte lepšie. Po čase sa to naučí robiť presne tak, ako to robíte vy.

 

Vytvorte pravidelný režim

Vytvorte zoznam povinností, ktoré vaše dieťa napríklad pred sledovaním rozprávky musí splniť. Po niekoľkých pravidelných opakovaniach už dieťaťu nebudete muset pripomínať, aké povinnosti má. Bude ich robiť automaticky. Napíšte dieťaťu jeho povinnosti napríklad na výkres a umiestnite ho na viditeľnom mieste. Môže si na ňom splnené úlohy zaznačovať. Bude mať radosť z toho, koľko vecí stihlo urobiť a vy budete mať pod kontrolou, či všetko funguje tak, ako fungovať má.

 

Rodičia sa často boja nechať dieťa nahnevané alebo smutné. A tak radšej urobia jeho povinnosti za neho. Takto sa však nenaučí riešiť svoje problémy a aj v dospelosti hrozí, že nebudú vedieť niesť zodpovednosť za seba, za svoje veci a za ľudí. Preto je dobré nechať deti robiť chyby a svoje vlastné rozhodnutia. Keď aj občas niečo nezvládnu alebo urobia chybu, nič sa nedeje. Aspoň sa skôr naučia niesť zodpovednosť aj za takéto skutky. Učenie zodpovednosti si vyžaduje od rodičov veľa času a energie.Ale je to dobrá investícia.

 

ZDROJE:
F.Cline-J. Fay:Vedieme deti k zodpovednosti
N.Lee: Kniha o rodičovstve
H. Cloud,J.Townsend: Hranice a deti
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Hranice pri výchove
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.