Články: Pre študentov
O projekte

 

Zostaňte láskaví aj vtedy, keď sa vám zdá, že svet je úplne iný

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Unsplash
Láskavý človek sa úprimne zaujíma o radosť a dobro druhých. Svoj záujem prejavuje tým, čo hovorí a čo pre nich robí. Nesnaží sa na druhých urobiť len vonkajší dojem, že je slušný a zdvorilý. / Foto: Unsplash

Láskavosť je dôležitá vlastnosť, ktorá pomáha ľuďom byť sociálnymi bytosťami. Pomáha nám v tom, aby sme sa dokázali navzájom prijať, aby sme sa  rešpektovali a telerovali. Pomáha nám tiež prekonať prekážky a ťažkosti, ktoré nás stretnú v rámci určitej komunity ľudí. Táto vlastnosť nám zároveň pomáha rozpoznať a oceniť dary, ktoré majú iní ľudia.

 

Prejavy láskavosti nás môžu utešiť a povzbudiť. Keď vidíme, že niekomu na nás záleží, cítime v srdci vďačnosť. Každý z nás je rád, keď s ním druhí zaobchádzajú láskavo. Láskavý človek sa úprimne zaujíma o radosť a dobro druhých. Svoj záujem prejavuje tým, čo hovorí a čo pre nich robí. Nesnaží sa na druhých urobiť len vonkajší dojem, že je slušný a zdvorilý. Láskavosť znamená niečo viac. Vyviera z hlbokej lásky a súcitu.  Láskavosť sa prejavuje hlavne skutkami, ale môžeme ju  dávať najavo aj premyslenými a povzbudzujúcimi slovami. Naše láskavé slová môžu iných ľudí povzbudiť a tí sa potom môžu ľahšie vyrovnávať s problémami, ktoré zažívajú. Niekedy nie je jednoduché osvojiť si túto vlastnosť. Prečo? Bráni nám v tom hlavne  plachosť, neistota, prežívanie odporu alebo sebeckosť.

 

Láskavosť pomáha prekonávať depresie

To, že sme milí a láskaví, môže byť pre náš život veľmi prospešné. A nielen preto, že máme dobrý pocit z toho, že sme niekomu pomohli. Tým, že sme k iným ľuďom milí a láskaví, môžeme vylepšiť náš vlastný život. Tvrdí to ČT24. ČT 24 sa odvoláva na známeho neurológa z Wisconsinskej univerzity Richarda Davidsona, ktorý patrí k velikánom vo svojom odbore. Počas svojej práce sledoval účinky láskavosti a empatie na mozog jedinca a podarilo sa mu zistiť, že mozog sa mení v závislosti od toho, či sa správame sebecky alebo s porozumením a odhľaduplnosťou voči iným. „Keď niečo robíme sami pre seba, pozitívne emócie, ktoré pri tom prežívame, sú prchavé a závisia od vonkajších podmienok. Keď však robíme niečo pre druhých, pozitívne emócie trvajú dlhšie a presahujú okamih, kedy sme učinili to, čo ich vyvolalo,“ hovorí doktor Davidson vo svojej štúdii. Štúdia Exeterskej univerzity v Veľkej Británii dokonca ukazuje, že dobrovoľníctvo zlepšuje duševné zdravie človeka, chráni ho pred depresiou a úzkosťou. Dobrovoľníci sú zväčša oveľa spokojnejší so sebou samými a aj so svojím životom. Vďaka dobrovoľníctvu človek skôr nájde určitý cieľ svojho života a necíti sa osamelý. Práve dobrovoľníctvo môže podľa niektorých údajov, ktorými sa štúdia Exeterskej univerzity zaoberala, znížiť úmrtnosť až o 20 percent. Je to preto, lebo pomoc druhým má priaznivé účinky pre ľudskú dušu a prostredníctvom neuroendokrinného a imunitného systému zrejme aj na celý organizmus a dĺžku života.

 

Ako sa môžeme zlepšiť v prejavovaní láskavosti?

Ak sa chceme naozaj zlepšiť v prejavovaní láskavosti, môžu nám pri tom pomôcť aj nasledujúce otázky:

  • Som vnímavým  poslucháčom?
  • Všímam si, čo druhí potrebujú?
  • Kedy naposledy som bol(a) láskavý(á) k niekomu, kto nie je členom mojej rodiny alebo mojím blízkym priateľom?

 

Potom si v súvislosti s láskavosťou môžeme dať nejaký cieľ. Napríklad si môžeme stanoviť zámer, že sa budeme snažiť lepšie spoznať ľudí vo svojom okolí, v škole alebo na pracovisku. Vďaka tomu zistíme, čo zažívajú a čo potrebujú. Snažme sa tiež vcítiť do ich situácie a uvažujme, čo by sme potrebovali na ich mieste. Najväčším umením je prejaviť láskavosť tým, o ktorých vieme, že nás nemajú radi. Keď dokážeme byť láskaví aj k týmto ľuďom, môžeme tým obmäkčiť ich srdce a zmierniť ich hnev. Keď sme k sebe navzájom súcitní, prejavujeme si láskavosť a snažíme sa jeden druhému pomôcť, vytvárame v prostredí, v ktorom žijeme dobrú atmosféru. Ak sa v určitej skupine ľudí šíri láskavosť, v tomto prostredí  sa nepoužívajú vulgarizmy, vyhrotená a ostrá kritika a  ani zraňujúci sarkazmus. Menej sa šíria klebety. Skôr naopak, snažíme sa druhých svojimi slovami povzbudzovať. Na takomto pracovisku alebo v rodine sa ľudia cítia dobre.

 

Tento svet sa nám často snaží nahovoriť, že základom úspechu a šťastia je rivalita, súťaživosť, schopnosť uchmatnúť si pre seba čo najviac aj za cenu nečestných spôsobov. Je veľa ľudí, ktorí tomuto ešte stále veria. Sú hlboko presvedčení, že čím viac toho budú mať, tak budú šťastnejší nielen oni, ale aj všetci okolo nich, na ktorých pôsobia. Často to však vôbec nie je pravda. Určite aj vy poznáte množstvo vysoko postavených, bohatých, vzdelaných ľudí, ktorí aj napriek tomu, že dosiahli takmer maximum z ponúkaných možností, pôsobia odmerane, nepríjemne a šíria okolo seba zlú energiu. Často potom zostávajú sami a ľudia sa s nimi stretávajú len kvôli vlastnému úžitku alebo zo slušnosti. Nikdy ich k nim neprivádza spontánna túžba a radosť z ich prítomnosti. A z uvedených výskumov tiež vyplýva, že človek by nemal formovať len svoju myseľ, svoj výkon, ale aj svoju empatiu, ľudskosť, súcit a láskavosť. Vďaka tomu, že sa každý deň budeme formovať už spomínané vlastnosti, náš život sa postupne bude stávať krajším a príťažlivejším. Najhoršie zo všetkého, čo môžeme denne prežívať je ľudský chlad, odmeranosť, povýšeneckosť a egoizmus. Len vďaka láskavosti sa to dá postupne meniť. A tak učme sa byť vnímavými, tolerantnými, súcitnými... Samozrejme, je to ťažké uskutočňovať vo svete, ktorý sa z nás pokúša urobiť egoistov, ktorých povinnosťou je myslieť hlavne na seba.

Postupne sa však dá naučiť darovať niečo aj iným a obklopovať sa ľuďmi, ktorí nás robia šťastnými. Postupnými krokmi sa dá naučiť byť najlepším priateľom, najlepším rodičom alebo najlepším partnerom. Dôležité je však uvedomenie, že to naozaj chceme a nechceme už viac využívať staré modely videnia sveta cez individualizmus, ľahostajnosť, sebeckosť, pýchu a dokazovanie si, že ja som ten najlepší, najmúdrejší, najbohatší, najšikovnejší...A tak, ak chceme byť šťastnejší, je dobré postupne sa učiť byť človekom:

  • na ktorého je  možné obrátiť sa o pomoc alebo ho požiadať o radu,
  • na ktorého sa dá spoľahnúť,
  • ktorý je odvážny, pravdivý, čestný, štedrý a spravodlivý,
  • ktorý je súcitný,
  • ktorý dovolí iným snívať,
  • ktorý sa nesmeje z názorov iných,
  • ktorý rešpektuje, že každý človek má iné poslanie na Zemi a má pred sebou svoju vlastnú cestu,
  • ktorý toleruje kroky iných, lebo nikdy nevie, čím všetkým si ľudia museli v živote prejsť,
  • ktorý dokáže vypočuť aj iný názor a nepresadzuje len ten svoj,
  • ktorý vie odpúšťať,
  • ktorý dopraje iným a vie úprimne prejaviť nadšenie z iných,
  • ktorý vie byť vďačný,
  • ktorý sa vie stíšiť, dokáže prijať niečo úplne iné a pre iné postoje neodsudzuje druhých,
  • ktorý hrubosť a aroganciu vymenil za prívetivosť a jemnosť,
  • ktorý dokáže byť chvíľu aj ticho.

 

Mnoho psychológov, ktorí pracujú so starými ľuďmi, svorne tvrdia, že keď je človek už veľmi starý a jeho život sa blíži ku koncu, nespomína na dni, kedy bol  krutý, povýšenecký, arogantný a bezcitný, ale spomína na chvíle, kedy sa smial, miloval, rozdával radosť, bol inšpiráciou pre iných. Bude si pamätať len na chvíle lásky, ktorú daroval a ktorá mu bola darovaná, na chvíle rodinnej pohody alebo blízkosť v kruhu priateľov.  A aj preto sa láskavým byť oplatí. Nezáleží na veku alebo situácii. Najlepšie je začať s láskavosťou hneď. Človek bol na obraz láskavosti stvorený a naša planéta či celý vesmír ho práve v rozvíjaní tohto zámeru vždy podporí.


Čítajte viac o téme: Šťastie, Komunikácia, Nastavenie mysle
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.