Niektoré deti jednoducho pociťujú emócie intenzívnejšie ako druhé a aj keď sa ich obyčajne do 6 rokov naučia mať pod kontrolou, vždy budú citlivejšie ako ostatné deti. Vysoko citlivých ľudí je v populácii približne 15 až 20 percent a vnímajú okolité prostredie iným spôsobom. Majú totiž vrodený sklon a schopnosti spracovávať informácie a podnety okolo seba mnohotvárnejšie a komplexnejšie než ostatní.
Precitlivenosť detí môže byť zapríčinená viacerými faktormi. Pod jej vznik sa môže podpísať jednak genetika, ale aj obdobie počas tehotenstva, kedy mohlo na priebeh vývoja vplývať množstvo faktorov. Mohla to byť napríklad strava alebo emočné prežívanie mamičky. Deti, ktoré sú citlivejšie ako ostatné, sú síce v niečom náročnejšie a od rodičov potrebujú veľa starostlivosti, ale zároveň sú kreatívne a empatické. Citlivé deti reagujú už i na najmenšie vplyvy a mnohé veci a záležitosti, ktoré si iné deti ani nevšimnú, v nich doznievajú ešte dlhšiu dobu. Keď precitlivené dieťa náhle zmení náladu a začne plakať, má na to dôvod, ale okolie to často nechápe. Okolie často považuje jeho reakcie za prehnané. Rodičia citlivých detí sa zhodujú v tom, že to, čo je v iných rodinách samozrejmosťou, je v rodinách s citlivým dieťaťom často výzvou. Aj zo zdanlivo banálnej situácie sa môže vytvoriť dráma. Návšteva reštaurácie, oslava narodenín, ranný výber oblečenia - citlivé dieťa môže priviesť takmer k zúfalstvu. Reakciou potom býva napríklad agresívne správanie. Na druhej strane citlivé deti majú schopnosti, o ktorých môžu iní len snívať. Sú extrémne empatické, a tak vďaka tomu iní s nimi radi komunikujú. Sú to aj mimoriadne kreatívne deti. V detstve sú z nich malí filozofi, ktorí majú hlboké myšlienky a prekvapujú dospelých svojimi otázkami. Nezriedka sú malými poradcami svojich rodičov, pretože prichádzajú na nevšedné a múdre riešenia problémov.
Najčastejšie prejavy precitlivených detí
Pre veľmi citlivé deti sú charakteristické najčastejšie teito prejavy:
- Túžia po telesnom kontakte s ľuďmi, ktorí im poskytujú istotu.
- Vzhľadom na svoj vek sa vyjadrujú premyslenejšie a obraznejšie ako ich rovesníci.
- Ťažko zaspávajú, ak prežili deň plný zážitkov a prekvapení.
- Nemajú rady veľké zmeny.
- Dávajú dospelým veľké množstvo otázok.
- Snažia sa veci robiť dokonale.
- Môžu prehnane reagovať na chute a vône.
- Ako bábätká veľa plačú. Plač je znakom ich priveľkého stimulu. V tomto veku citlivé deti potrebujú pravidelný režim, dôverné prostredie a ochranu pred množstvom nových podnetov, aby sa vedeli vnútorne uvoľniť.
- Túžia po vedomostiach, chcú prísť mnohým veciam na koreň a veľa sa pýtajú. S unáhlenými odpoveďami sa neuspokoja.
- Vďaka svojej zamyslenosti a hĺbavosti často pôsobia ako zasnene.
- Robia si starosti o pohodu svojich rodičov, kamarátov a spolužiakov.
- Ak vidia neprávosť alebo sú svedkami kriku, trpia.
- V škole vynikajú skôr v takých predmetoch, kde môžu využívať svoju fantáziu. Napríklad to môže byť hudobná výchova, výtvarná výchova, literatúra a pod.).
- Sú skôr pomalšie.
- Pri skúšaní a písomkách bývajú vystresované, smutné alebo dokonca depresívne.
- Najlepšie sa cítia, keď sa môžu niečím zaoberať samy.
- Pri konfliktoch sú bojazlivé, plačú, unikajú z bojiska.
- Preferujú tiché hry.
- Sú pozorné a všimnú si aj malé zmeny.
- Sú intuitívne.
Ako môžu podporiť rodičia svoje citlivé dieťa?
Rodičia môžu svojmu dieťaťu pomôcť spracovať zaťažujúce pocity tým, že ich budú podporovať v slovnom vyjadrení svojich zážitkov a pocitov. Dôležité je ukázať svojmu citlivému dieťaťu pochopenie i empatiu. Už v prvom roku života je nesmierne dôležité dať dieťaťu pocit dôvery. Dieťa musí získať tento pocit, aby mohlo ľahšie fungovať v ďalších fázach svojho života.Výchova citlivého dieťaťa si vyžaduje obrovskú trpezlivosť, lebo tieto deti potrebujú dlhší čas, kým nadviažu nové kontakty. K novým situáciám pristupujú opatrnejšie. Dlhšie trpia aj vtedy, keď sa im rozbije kamarátstvo. Keďže citlivé deti intenzívnejšie vnímajú ťažkosti a negatívne stránky života, mali by sa rodičia snažiť šíriť optimizmus. K tomu je potrebné vyjadrovať kritiku týkajúcu sa dieťaťa konkrétne a konštruktívne, ale opatrne a negatívnym vyjadreniam dieťaťa treba priradiť pozitívne stanoviská. Vytvorte dieťaťu aspoň doma prostredie chudobné na podnety. A doprajte mu medzi aktivitami dlhšie prestávky. Citlivé dieťa potrebuje svoj útulný kútik, kam sa môže v pokoji ukryť a nenechať sa ničím rozptyľovať, keď toho na neho bude veľa. Musí tiež cítiť, že je s ním všetko v úplnom poriadku a že v jeho citlivosti je jeho sila. Posilňujte jeho sebavedomie, aby sa naučilo prijímať seba samého. Nevyvíjajte tlak. Precitlivené deti sú na vonkajší nátlak obzvlášť citlivé. Ich reakciou môže byť aj to, že sa úplne uzavrú do seba a vôbec nič sa už od nich nedozviete. Kľúčom k ich dôvere je hovoriť s nimi a vedieť sa dohodnúť po dobrom. Zaobchádzajte s ním ako s individualitou a prispôsobte tomu aj bežný život. Buďte pre dieťa bezpečným prístavom. Veľa citlivé dieťa potrebuje veľa náklonnosti a veľa rozhovorov. Potrebuje prežívať svoj život vysoko emocionálne. Aj relaxačné cvičenia, relaxačné hry, kreatívne činnosti, hudba a meditácia môžu prispieť k tomu, že sa dieťa postupne naučí kontrolovať svoje emócie. Pri precitlivených deťoch treba hranice nastavovať postupne. Ak sa vaše citlivé dieťa nespráva vhodne, ukážte mu, aké správanie od neho očakávate. Čo najviac zmierlivým tónom dieťaťu povedzte, aby prestalo a pozrelo sa na vás. Skúste mu ukázať, čo robilo zle a ako to má robiť správne. Slová nemajú taký silný účinok ako názorný príklad. Citlivé deti reagujú oveľa lepšie, keď cítia partnerský prístup a nie strohú rodičovskú diktatúru. Striktná disciplína môže priniesť presne to správanie, ktoré sa pokúšate eliminovať – emocionálne výjavy, explózie plaču, krik. Rodičia partneri sú tu naopak pre dieťa vždy, keď sa cíti pod záplavou emócií, ktoré samé nevie zvládnuť.
Citlivé deti bývajú spravidla zraniteľnejšie ako ostatné deti. Dávajú jasnejšie najavo svoje pocity a reagujú často prudkejšie už i pri menších podnetoch. Senzibilné deti sú ale aj flexibilnejšie a prispôsobivejšie, intenzívnejšie sa zúčastňujú na živote iných a sú pripravené prevziať žiaľ a starosti iných ľudí. Rodičia by si mali všimnúť, že mnohé veci, ktoré iné deti alebo súrodenci prehliadajú, ich citlivé dieťa vníma a ešte dlho v ňom odznievajú. Veľmi často práve tieto deti majú umelecké sklony. Príjemným poznaním pre rodičov je aj fakt, že ich dieťa bude síce na nové zážitky reagovať otvorene a citlivo, ale pravdepodobne opatrne, a tým ich ušetrí mnohých stresových a nepríjemných situácií.
Zdroje a odporúčaná literatúra:Gary Chapman a Ross Campbell: Päť jazykov lásky pre detiPavel Kopřiva, Jana Nováčková : Respektovat a být respektovánNicky a Sila Lee: Kniha o rodičovstve