Dnes je už veľmi dobre známe, že ľudia si nevystačia iba s dobre osvojeným množstvom informácií o svete, ale potrebujú sa dozvedieť viac aj o tom, kto a akí sú, ako ich vníma okolie, aké majú potreby a želania, aké ciele si majú stavať pred seba, aké majú možnosti a predpoklady na ich dosahovanie. Spoznávaním vlastného sveta je preto dobré začať už v materskej škole.
Stále viac a viac ľudí si uvedomuje, že emocionálna inteligencia je rovnako dôležitá pre profesionálny úspech ako akékoľvek odborné schopnosti. Emocionálna inteligencia je schopnosť rozpoznať emócie, porozumieť, čo vám iní hovoria a chápať, ako vaše emócie ovplyvňujú ľudí okolo vás. Emocionálna inteligencia tiež zahŕňa vaše vnímanie iných. Ak chápete, ako sa iní cítia, to vám umožňuje lepšie formovať vaše vzťahy. Ľudia s vysokou emočnou inteligenciou sú zvyčajne úspešní vo väčšine vecí, ktoré robia.
Predškolská výchova realizovaná v materských školách vychádza z osobnostného rozvoja dieťaťa. To znamená, že ciele a obsah predškolskej výchovy smerujú k plnohodnotnej osobnosti. Základ rozvoja osobnosti predstavuje rozvoj emocionality a tento rozvoj určuje úroveň emocionálnej inteligencie, ktorá významne ovplyvňuje úspešnosť človeka. Najvýraznejšie sa utvára práve v predškolskom veku, kedy dieťa intenzívne prežíva pozitívne či negatívne situácie. Na niektoré ešte nedokáže slovne reagovať, v skutočnosti však veľmi vplývajú na jeho celkový citový postoj voči ľuďom a svetu a rozhodujú o smerovaní jeho budúceho citového života. Možno povedať, že materské školy sú prvé medzi školami, ktoré sa touto cestou uberajú.
Emocionalizácia v humanistickej výchove
Emocionalizácia vo výchove podľa G. Bálintovej sa chápe ako proces citového, emocionálneho zrenia a rozvíjania jedinca. Jej prvým cieľom je, aby sa dieťa naučilo prežívať šťastie a radosť, získať životný optimizmus, ovládať svoje emócie a regulovať ich. Pokiaľ to nedokáže a neovláda svoje city, stáva sa neurotikom. Druhým cieľom emocionálnej výchovy je, aby dieťa nebolo apatické, aby nepoklesol jeho citový záujem o okolie. Dôležitou podmienkou pre odstránenie apatie je podnetné prostredie, v ktorom dieťa žije. Tretím cieľom je, aby dieťa vedelo správne nasmerovať svoje city. Keď sa začína tešiť z nešťastia druhých, ide o asociálne cítenie, čo neskôr môže vyústiť do psychopatického cítenia, teda do nesprávnej orientácie citov.
Hra ako výchovná metóda
V procese výchovy a vzdelávania plní hra funkciu prostriedku pre rozvoj intelektuálnych schopností, formovanie zručností a návykov, formovanie vzťahu k sebe samému, k ostatným deťom a ľuďom, ale aj k umeniu, prírode, ale tiež potláča nežiaduce stránky osobnosti dieťaťa. Pomocou hier sa deti v predškolskom veku môžu nenásilným spôsobom zoznamovať so svojimi emóciami, ale aj s emóciami iných detí, môžu pochopiť príčiny existencie rôznych citov, môžu poznávať vlastné potreby, naučia sa byť vedomé svojich dobrých vlastností a schopností, ale súčasne si dobre uvedomovať aj svoje slabosti a chyby. Podľa L. E. Shapira je schopnosť dieťaťa vyjadriť emócie slovami životne dôležitá súčasť uspokojenia jeho základných potrieb. Predpoklady dieťaťa pre emočné uvedomenie a schopnosť hovoriť o svojich citoch súvisí s rozumovým vývojom. Pomocou hier si môžu deti rozvíjať emocionálnu inteligenciu aj v materskej škole.
Hry na rozvoj emocionálnej inteligencie
Hra Hľadáme bezpečné miesto
Niekedy majú deti veľa energie a z tohto dôvodu dokážu iným deťom robiť zle. Berú im hračky, bijú ich, kopú... Nájdite bezpečné miesto, kde nie sú iné deti alebo dospelí, kde nie je nič, čo by vaše dieťa ešte viac provokovalo. Na tomto mieste nechajte dieťa behať, kopať do zeme. Povedzte mu: „Poď so mnou bokom, nájdeme miesto, kde to bude pre teba bezpečné. Budem tam s tebou."Keď sa dieťa vybehá a upokojí, vezmite ho do náručia a povedzte mu: „Je skvelé mať toľko energie. Ale niekedy jej máš veľa, a preto sa občas potrebuješ takto upokojiť. Poď teraz sa zahráme niečo spolu alebo si prečítame rozprávku z knižky.“
Hra Emocionálna prechádzka
Učiteľka povie deťom, aký emočný stav budú pantomimicky stvárňovať. Môžu byť veselé, smutné, šťastné, nahnevané, prekvapené, bláznivé a podobne. Zároveň učiteľka vyberie 2-3 deti, ktoré sa snažia uhádnuť, akú náladu to ktoré dieťa vyjadruje.
Hra Klopanie na dvere
Dobrovoľník alebo vyžrebované dieťa odíde za dvere. Jeho úlohou je zaklopať tak, aby svojím klopaním vyjadrilo určitú emóciu. Ostatné deti hádajú, v akej nálade je človek, ktorý takto klope. Môže to byť klopanie nahnevané, bojazlivé, pokojné... Kto uhádne, vystrieda dieťa za dverami.
Hra Stratené pero
Deti si sadnú na koberec a zatvoria oči, prípadne ešte prikryjú dlaňami. Učiteľka chodí po triede a niekde nenápadne položí na viditeľné miesto pero. Potom sa deti prechádzajú po triede a hľadajú pero. Ničoho sa nedotýkajú, hľadajú iba očami. Keď niekto zbadá pero, nedá to najavo, prejde okolo neho nenápadne. Pomaly príde k učiteľke a pošepká jej, kde videlo ležať pero. Potom sedí na vankúši a čaká, kedy ďalšie deti nájdu pero. Poslednému dieťaťu pomáhajú slovami: zima – keď je ďaleko od pera, teplo – keď je blízko pri pere.
Hra Hodiny pocitov
Učiteľka má svoje hodiny pocitov, na ktorých v priebehu dňa ukazuje deťom, ako sa momentálne cíti, čo prežíva. Deti sú zvedavé, prečo sa práve teraz bojí, čo ju zrazu rozveselilo...Je pre ne zaujímavé zrazu niečo vedieť o učiteľke. Určite aj ony budú chcieť také nezvyčajné hodiny. Z kartónového papiera si každé dieťa vyrobí hodiny s jednou ručičkou, na ciferník nalepia obrázky znázorňujúce šesť základných emócií. Nájdu si pre ne stabilné miesto. Každé ráno i v priebehu dňa môžu ostatným kamarátom ukázať na hodinách, ako sa cítia.
Hra Kartičky emócií
Kartičky emócií vyrobíme tak, že z časopisov vystrihneme obrázky ľudí, na ktorých je vidieť nejakú emóciu. Nalepíme ich na kartičky z tvrdého papiera. Dieťa si vytiahne jednu kartičku a pantomimicky znázorní emóciu z kartičky. Ostatné deti hádajú, o akú emóciu išlo.
Hra Tváre na kocke
Deti sedia v kruhu, jednotlivo hádžu kockou emócií. Po každom hode dieťa pomenuje emóciu, ktorú ukázala kocka a samo ju znázorní. Emóciu sa snaží vyjadriť mimikou, prípadne pohybom celého tela. Ostatné deti sa pozerajú na dieťa, ktoré práve znázorňuje emóciu.
Hra Loptička prianí
Deti sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. To dieťa, ktoré hodilo loptičku inému dieťaťu, mu/jej povie, čo jej najviac praje. Potom dieťa, ktoré loptičku chytilo, si vyberie niekoho ďalšieho z triedy a povie mu, čo mu najviac praje. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetky deti. Aktivita pomáha vcíťovať sa do života iných detí a odhadovať, čo by im asi urobilo najväčšiu radosť.
Hra Spoločný obrázok
Deti rozdelíme do dvojíc alebo im umožníme, aby si samy našli dvojicu. Každá dvojica si zoberie jeden papier a jedno pero. Ich úlohou je nakresliť spoločný obrázok, a to bez používania slov, mimiky a gestikulácie. Úloha sa končí, keď každá dvojica svoj obrázok dokreslí. Aktivita rozvíja empatiu a i spoluprácu.
Hra Pocitové zrkadlo
Učiteľka vyjadruje mimikou rôzne pocity, deti vravia, ako sa asi cíti a skúšajú ju napodobňovať ako zrkadlo. Potom môže predvádzať pocit nejaké dieťa.
Hra Na radosť
Učiteľka pustí zvuk smiechu. Deti zvuk spontánne rozveselí, môžu svoju radosť vyjadrovať aj pohybmi (skáču, váľajú sa, pobehujú..)
Hra „Keď si šťastný“
Deti si zaspievajú prvú strofu piesne Keď si šťastný, tliekaj rukami... Potom pieseň dopĺňajú a vymýšľajú, čo môžu ešte robiť, keď sú šťastné (zamávaj, zatoč sa, chyť si nos...)
Hra Maľba radosti
Deti určite dokážu svoju radosť aj namaľovať. Môžu v skupinách namaľovať obrázok radosti. Keď domaľujú, môžu o svojom obrázku porozprávať.
Hra Alej priateľstva
Učiteľka sa s deťmi najprv rozpráva o priateľstve. Potom utvoria dva rady a postavia sa k sebe čelom. Cez uličku, ktorá vznikla, deti po jednom prechádzajú. Prechádzajúce dieťa ostatné deti hladkajú a môžu mu povedať, prečo ho majú rady. Keď sa deti vystriedajú, všetci si sadnú do kruhu a nasleduje krátka reflexia. Rozprávajú sa o tom, aké to bolo a ako sa cítili.
Hra Držíme sa za ruky
Deti sa pri znení hudby prechádzajú po triede. Po stíšení hudby sa zastavia, náhodné dvojice sa chytia za ruky a neverbálne si vyjadria sympatiu alebo prijateľným spôsobom odmietnu kontakt a ruku si nepodajú. Hudba opäť zaznie a hra pokračuje.
Hra kreslíme jednou pastelkou
Dve deti budú spolu na jeden veľký papier kresliť obraz, na námete ktorého sa vopred dohodnú. Môže to byť dom, ryba, auto, krajina ... Dvojica však bude mať len jednu pastelku. Uchopia ju teda obidvaja do rúk a kreslia spoločne. Počas kreslenia sa sústredia a nerozprávajú sa. Až po dokreslení obrazu si môžu povedať, kto z nich kreslil viac a kto menej, kto bol schopný prijímať nápady toho druhého. V hre nejde ani tak o výsledok, ale o proces, o to čo sa deje medzi dvomi deťmi počas činnosti.
Hra Černokňažník
Učiteľka rozpráva príbeh o krajine, v ktorej boli všetci spokojní, mali sa radi, navzájom si pomáhali. To sa nepáčilo zlému černokňažníkovi, ktorý vzal ľuďom reč. Tí boli najprv smutní, ale potom zistili, že sa môžu dohovoriť bez slov - úsmevom, pohľadom do očí, podaním ruky, atď. Deti predvádzajú navodené situácie.
Hra Obrázok pre kamaráta
Každé dieťa nakreslí obrázok pre kamaráta z triedy a následne ho obdaruje. Snažíme sa zabezpečiť, aby boli obdarované všetky deti.
Hra Odtlačky
Učiteľka rozpráva deťom, že každý človek je iný, jedinečný (výzorom, vlastnosťami, povahou). Môžeme sa o tom presvedčiť aj odtlačkami prstov (dlaní). Odtlačky porovnávame, hľadáme spoločné a odlišné znaky.
Hra Spomienka na úspech
Učiteľka deťom navrhne, aby si spomenuli, keď ich niekto pochváli za to, čo sa im podarilo, aby opísali to, ako sa cítili. Ako sa cítili, keď sa im podarilo niečo dobre spraviť. Predošlé úspechy, o ktorých rozprávajú, by mali deti motivovať k tomu, aby si dali predsavzatie, že každý deň sa budú usilovať, aby v niečom boli úspešné.
Hra Moja hračka
Každé dieťa si prinesie svoju obľúbenú hračku, predstaví ju kamarátom, povie, prečo ju má rád, opíše, ako sa s ňou hráva a pod. Môžete sa hrať aj tak, že deti môžu rozprávať v mene svojich hračiek, hračka sa sama predstavuje, hovorí o svojich pocitoch.
Hra Zrkadlo
Na začiatku aktivity sa deti postupne striedajú pred veľkým zrkadlom a pozerajú sa doň. Každé dieťa pri pohľade do zrkadla sa predstaví, povie svoje meno a priezvisko a verbálne opisuje, ako vidí seba samého (tvár, vlasy a pod.). Potom si každé dieťa namaľuje na výkres svoj autoportrét, ku ktorému môže zaznamenať iniciály svojho mena v podobe veľkých tlačených písmen.
ZDROJE:Bálintová, G.: Emocionalizácia osobnosti. Časopis Predškolská výchova, 58, 2003/2004Shapiro, L. E.: Emoční inteligence dítěte a její rozvojRenáta Migátová: Program rozvoja emocionálnej inteligencie detí predškolského vekuErika Martišová: Rozvíjanie empatie a prosocionálneho správania detí v materskej školePROJEKT ROZVÍJANIA EMOCIONÁLNEJ INTELIGENCIE „Ty a ja, my dvaja“
