Lektor a kouč Milan Studnička a fyzioterapeut Tomáš Rychnovský vo svojej prednáške na festivale Evolution rozprávali o viacerých výchovných prístupoch a správnom pôsobení rodičov na deti.
V súčasnosti existuje množstvo výchovných prístupov, rodičia majú prístup k rôznym zdrojom, kde sa môžu dozvedieť o výchove, ale aj napriek tomu často trpia neistotou, či to, ako vplývajú na svoje deti, je správne. Milan Studnička a Tomáš Rychnovský sa dlhé roky organizujú rôzne kurzy pre rodičov a poskytujú tiež individuálne konzultácie. Majú obrovské množstvo skúseností a počas svojej praxe riešili veľa problémov s výchovou detí. Viac o ich práci sa môžete dozvedieť na webovej stránke dovychovat.cz. Vo svojej prednáške spomenuli len niekoľko základných výchovných prístupov, ktoré považujú za podstatné.
1 | Doprajte deťom fyzický kontakt
Milan Studnička je presvedčený, že keď deťom chýba fyzický kontakt, veľmi sa v nich zvyšuje napätie. A netýka sa to len maličkých detí. Práve pri starších deťoch rodičia často zanedbávajú fyzický kontakt v domnení, že ho už nepotrebujú. Telesný kontakt je potrebný aj na to, aby sa centrálny nervorvý systém, mozog a miecha vyvíjali správne. Tomáš Rychnovský upozornil na to, že u detí, ktorým chýba telesný kontakt s rodičm, sa veľmi často prejavujú problémy s chrbticou. „Každé objatie znižuje svalové napätie. Ak chcete, aby bolo vaše dieťa fyzické zdravé, veľa ho objímajte,“ odporúča Tomáš Rychnovský.
2 | Dávajte si pozor na príkazy, zákazy a tresty
Pri zákazoch a príkazoch deti prežívajú odpor, zlosť a majú tendenciu hnevať sa alebo zákazy porušiť. Vplyvom zákazov a príkazov rodičia vychovávajú buď maximálne poslušné deti, ktoré sa boja prejaviť svoj názor, alebo deti, ktoré sú v neustálom odpore voči rodičom alebo voči akejkoľvek inej autorite. „Zákazy a príkazy nevychovávajú zodpovedného človeka,“ upozorňuje Milan Studnička. Tiež pripomína, že dieťaťu je potrebné nastavovať hranice, ale je to potrebné robiť láskavou formou. Láskavosť a dôslednosť sú dvá najdôležitejšie atribúty vo výchove. Vďaka láskavosti dieťa vie, že je v bezpečí a že rodičia ho majú radi aj keď spôsobilo problémy a dôslednosť je kľúčová preto, aby dieťa malo hranice. Milan Studnička vo svojej prednáške spomína, že veľmi často sa stretáva s rodičmi, ktorí si myslia, že keď uskutočňujú tzv. rešpektujúcu výchovu, tak im dieťa môže skákať po hlave. Ale to je veľký omyl. Títo rodičia sú veľmi láskaví, nenastavujú hranice a po pár dňoch takéto dieťa rozkazuje celej rodine. Láskavosť bez dôslednosti vytvára problémy. Dieťa je egoisticky zamerané samo na seba. Keď sú rodičia naopak veľmi dôslední, ale neláskaví, tak dieťa je neurotické a má problémy so sebaprijatím. Čo sa týka trestov, tak je potrebné rozlišovať, že niečo iné je logický dôsledok toho, čo dieťa urobilo a trestom dieťaťa. Logický dôsledok jenapríklad to, keď dieťa nemá upratané hračky a chce sa hrať, musí si tie hračky najprv uložiť a až potom sa môže hrať. Trest je napríklad to, keď si dieťa neuloží topánky a za trest sa nesmie pozerať na rozprávku. Dieťa v tomto prípade vôbec nerozumie súvislosti medzi rozprávkou a topánkami. Rodičia by mali naučiť deti chápať dôsledky. Napríklad, ak niekoho zbije v škole, tak pôjdu všetci spoločne domov za tým dieťaťom a ospravedlní sa mu. To je logický dôsledok. Milan Studnička tiež pripomína rodičom: „Tresty vždy vytvárajú stres, hnev, napätie a zlo.“ Čím viac rodičia dieťa trestajú, tým viac ich neznáša.
3 | Nevytvárajte v rodine napätie
Keď je v rodine dusno, napätie, keď rodičia spolu nekomunikujú, tak na každom členovi rodiny sa to môže nejako prejaviť. Najčastejšie môže bolieť brucho, hlava alebo chrbtica. Rodičia si často myslia, že keď sú deti malé a napríklad sa hrajú vo svojej izbe, že napätie nevnímajú. Toto je však len naivná predstava. Deti všetko veľmi dobre vnímajú, len majú strach niečo povedať. A tak napätie je stále v nich, postupne sa kumuluje a môže to vyústiť do väčších problémov. Tomáš Rychnovský upozorňuje na to, že v takejto situácii je lepšie, keď sa dieťa hnevá a kričí. Najhoršie je, keď je ticho vo svojej izbe. Vtedy trpí najviac. „Radosť v rodine je základom pre zdravý vývoj dieťaťa. Najhoršie je, keď rodičia spolu nekomunikujú, kritizujú sa navzájom, kričia po seba alebo navzájom spolu súperia,“ hovorí v prednáške Milan Studnička.
4 | Odpovedajte deťom na otázky
V období medzi 3 – 6 rokom života dieťa dáva rodičom najviac otázok. V tomto období by teda potrebovalo čo najviac byť s nimi. Paradoxne je s nimi dosť málo, lebo je väčšinou v materskej škole. Často je potom nervózne z toho, že nemá kto na jeho otázky odpovedať, lebo sa pohybuje medzi rovnako starými deťmi. Večer prídu rodičia z práce unavení a často nemajú chuť ani čas deťom na ich zvedavé otázky odpovedať. „Dieťa potrebuje vzťah a ten sa buduje prostredníctvom komunikácie. No rodičia sú často zahltení sami sebou, nevnímajú dieťa a často na jeho otázky neodpovedajú. Dieťa to vníma ako nezáujem o jeho osobu,“ upozorňuje Milan Studnička. Tomáš Rychnovský dodáva, že tento smútok si môže dieťa niesť až do dospelého života. Má pocit, že jeho vzťah s rodičmi nebol naplnený. Keď komunikujete s deťmi, je potrebné sa rozprávať aj o ich pocitoch, nezameriavajte rozhovory len na ich výkon. Záujem o dieťa je oveľa dôležitejší ako napríklad známky v škole. Už päťročné dieťa dokáže pomenovať svoje pocity.
5 | Vnímajte rozdiely medzi chlapcami a dievčatami
Chlapci majú v sebe prirodzene danú rivalitu. Chcú súťažiť, vymýšľajú si rôzne súťaživé hry, ťažko znášajú prehru.„Bitka je normálny prejav chlapčenskej komunikácie, a tak ich za bitky netrestajte,“ upozorňuje rodičov Milan Studnička. Dievčatá majú v sebe princíp spolupráce a radosti. Od detstva chcú spolupracovať s matkou napríklad pri domácich prácach. Je potrebné túto túžbu využiť a neposielať dievčatá do detskej izby, aby sa tam samy hrali. Vďaka tejto spolupráci matka a dcéra môžu nadviazať dobrý vzťah. Vzťah matky a dcéry je najdôležitejší vzťah na svete. Ak funguje dobre, tak matka sa pre dcéru môže stať obrovskou oporou v čase, keď bude mať vlastné deti. Chlapci nie sú schopní v ranom veku tvorivo spolupracovať. Napríklad päťroční chlapci ešte nedokážu spoločne hrať futbal. Dievčatá by zase nemali byť vedené k súťaživosti, lebo si svoju sebahodnotu spájajú so svojím výkonom. Ak sú vedené k súťaživosti, v dospelosti veľmi trpia pocitom, že nie sú dosť dobré. Preto je dobré, keď ich nechválite za výkon. Len vďaka takémuto prístupu žena neskôr v dospelosti môže cítiť, že taká, aká je, je dokonalá. Žena by mala mať mať radosť z toho, že existuje. Nemala by mať radosť z toho, že je v niečom dobrá. „Rodičia by mali chváliť svoju dcéru za to, aká je a nie za to, aké výkony podáva. A hlavne otcovia sú zodpovední za sebavedomie svojich dcér. Mali by neustále svojim dcéram dávať najavo, aké sú skvelé,“ pripomína Milan Studnička. Učiteľom, trénerom a vedúcim krúžkov Milan Studnička odporúča, aby nikdy nechválili jedno dievča pred celou skupinou ďalších dievčat. Ak pochvália jednu, ostatné budú žiarliť, ohovárať, môžu sa spojiť proti nej. Chlapcov by nemali rodičia chváliť za to, že sú v niečom dobrí, ale za to, že niečo robia poctivo. Ovplyvňuje to ich ďalší život. Ak chlapca chválite za výkon, naučí sa, že v živote sú najdôležitejšie výsledky, a to za akúkoľvek cenu, často získané aj nečestným spôsobom. V opačnom prípade sa učí, že kľúčový nie je výsledok, ale prístup k určitej činnosti. Keď dostáva jednotky, nechváľte ho za známky, ale za to, že sa systematicky učí. Takto sa učí, že veci v živote treba robiť zodpovedne a premyslene a výsledky sa napokon aj tak väčšinou dostavia. Tento postoj výrazne ovplyvňuje spokojnosť dospelých chlapov. Rodičom dievčat Milan Studnička odporúča, aby v nich udržali radosť až do dospelosti, lebo radosť je súčasťou základného prežívania ženy. Čo žena robí s radosťou, to robí zodpovedne. Stále dievčatám hovorte: „ Ja mám obrovskú radosť, že ťa to baví.“ Radosť dáva ženám pokoj a uvoľňuje v nich napätie.
